V spoločnosti je asi len desať percent hrdinov. Netreba sa povyšovať nad tých zvyšných 90 percent, pretože chcú, aby prežili, napríklad kvôli deťom alebo rodičom. Lenže vo chvíli, keď sa rozhoduje, kam bude spoločnosť smerovať, je to zničujúci pomer, myslí si Magda Vášáryová.

Za komunistov boli spoločenské skupiny premiešané viac než teraz, všetky deti sa hrali spolu dohromady, vraví antropológ Alexander Mušinka. Okolo piatej sa začali otvárať okná v bytovkách a bolo počuť: „Janko, Anička, domov, olovrant, robiť úlohy, vyniesť smeti.“ Deti zo strednej triedy odišli domov a zostali tam len tie z nižšej, lebo tie nikto nevolal – otec alkoholik, matka bohvie kde.

Věra Sosnarová je v Česku známa ako jedna z posledných žijúcich pamätníčok gulagu. Podľa historika Adama Hradilka je však jej príbeh vymyslený. Seniorka to popiera.

„Čo sme mali robiť, keď sme im zabili rodičov?“ odvetil dôstojník Karol Pazúr na otázku, prečo nechal pri Přerove postrieľať aj batoľatá. O okolnostiach tragédie spred 74 rokov rozpráva historik František Hýbl.

Mnohým ľuďom je vo väzení vlastne dobre, majú tam svoj status, sú to napríklad kápovia, ktorí majú úctu ostatných, a vo chvíli, keď vyjdú z brány, po nich pes neštekne, nikoho nezaujímajú, vraví kazateľ Pavel Zvolánek.