Čo sa chceme dozvedieť za cenu miliardového rozpočtu a rokov práce tisícov odborníkov?

Slovenský november je zúfalá sirota. Ako moc ležiaca na zemi. Kto ju zdvihne, toho je.

Ak kupuje sused u nás nehnuteľnosti, prečo ich nekupujeme my?

Diváci v New Yorku v ženskom finále US Open fandili takým istým, ako sú oni sami – nádhernému mixu národov, rás, rôznych farieb pokožky.

Čím je olympiáda? Pretekmi najlepších, poctou bohom alebo ekecheiriou, posvätným prímerím?

Stačí nepodarený pokutový kop a dejiny sa vrátia dozadu.

Sme dediči dátumu a všetkého, čo k nemu patrí, alebo nám už Deň D nič nehovorí?

Nerobím si ilúzie, že v krajine, kde Marguerite Duras žila, nežijú stúpenci režimu z Vichy a že nemajú nasledovníkov. Majú, ale nemajú váhu. U nás si nie som istý.

Raketa a let predstavovali štát a zaniknutý systém a človek Gagarin akoby tiež ani neexistoval.

Sme zaskočení vysokými číslami obetí covidu a hľadáme dôvody. Možno sú jednoduchšie, ako si myslíme.

Sčítanie bolo a dodnes je predovšetkým o moci a peniazoch.

Vo veku 84 rokov zomrel slovenský spisovateľ, dramatik, dramaturg a publicista Igor Rusnák.

Mať usmiateho pacienta a byť lekárom musí byť zaujímavé. Viem, únava, stres, zodpovednosť. Ale ten pocit! 

Spomienka na Petra Pišťánka.

Terorizmus, vojna v Karabachu, americké voľby a covid už pôsobia ako filmová kulisa, za ktorou sa odohráva veľká dráma.

Niekedy sa dá nedostatku odvahy hovoriť, že múdrejší ustúpi.

Ako sa prejavuje lepšia budúcnosť?

Dôvod odstránenia symbolu sa mieša s fikciou, odstráni sa socha, potom príde čistka v knižnici, po nej pálenie na námestiach? Kde je hranica, čo áno a čo už nie?

Dovolenka doma nie je zlý nápad, tak sme madridské Prado vymenili za hľadanie malej histórie na trati Handlová – Horná Štubňa.

Prešlo osemdesiat rokov, parník doplával, kam mal, tu zhnilo, čo malo zhniť, tam vzniklo, čo malo vzniknúť.

Ak niekde začínala vznikať rómska komunita, tak to boli Bystrany.

List lombardskej profesorke narodenej v Bratislave, ktorá napriek zatvorenej škole ďalej učí.

Keď pán S. vyšiel z brány, pozrel sa na oblohu. Hovorieval, „to je môj španielsky reflex“.

Dobre, že tragédia v Prešove vyvolala nezištnú solidaritu. Nie je to málo, ale ani až tak veľa.

Koho brutálne ukameňovali? Hevrin Chalaf, Kurdku, modernú ženu alebo političku strany s príznačným názvom Budúcnosť Sýrie?

Jedni tvrdia, že druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939, iní, že anglo-americkými (nepoužívajú označenie Spojenci) náletmi na Slovensko – aj takí sú –, ďalší, že v lete 1944.

Povstanie sa nedá odložiť do skrine ako zimník. Treba ho zobrať z úst politikom a hovoriť o ňom nielen na konci augusta.

Ak existuje v strednej Európe múzeum absurdna, je ním sústava pevností v Komárne a Komárome.