Vo veku 84 rokov zomrel slovenský spisovateľ, dramatik, dramaturg a publicista Igor Rusnák.

Mať usmiateho pacienta a byť lekárom musí byť zaujímavé. Viem, únava, stres, zodpovednosť. Ale ten pocit! 

Spomienka na Petra Pišťánka.

Terorizmus, vojna v Karabachu, americké voľby a covid už pôsobia ako filmová kulisa, za ktorou sa odohráva veľká dráma.

Niekedy sa dá nedostatku odvahy hovoriť, že múdrejší ustúpi.

Ako sa prejavuje lepšia budúcnosť?

Dôvod odstránenia symbolu sa mieša s fikciou, odstráni sa socha, potom príde čistka v knižnici, po nej pálenie na námestiach? Kde je hranica, čo áno a čo už nie?

Dovolenka doma nie je zlý nápad, tak sme madridské Prado vymenili za hľadanie malej histórie na trati Handlová – Horná Štubňa.

Prešlo osemdesiat rokov, parník doplával, kam mal, tu zhnilo, čo malo zhniť, tam vzniklo, čo malo vzniknúť.

Ak niekde začínala vznikať rómska komunita, tak to boli Bystrany.

List lombardskej profesorke narodenej v Bratislave, ktorá napriek zatvorenej škole ďalej učí.

Keď pán S. vyšiel z brány, pozrel sa na oblohu. Hovorieval, „to je môj španielsky reflex“.

Dobre, že tragédia v Prešove vyvolala nezištnú solidaritu. Nie je to málo, ale ani až tak veľa.

Koho brutálne ukameňovali? Hevrin Chalaf, Kurdku, modernú ženu alebo političku strany s príznačným názvom Budúcnosť Sýrie?

Jedni tvrdia, že druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939, iní, že anglo-americkými (nepoužívajú označenie Spojenci) náletmi na Slovensko – aj takí sú –, ďalší, že v lete 1944.

Povstanie sa nedá odložiť do skrine ako zimník. Treba ho zobrať z úst politikom a hovoriť o ňom nielen na konci augusta.

Ak existuje v strednej Európe múzeum absurdna, je ním sústava pevností v Komárne a Komárome.

Ak sa k odkazu ľudí z Normandie roku 1944 nehlásime, tak do pekla s nami. Ale nie so všetkými.

Na dramatické zábery leteckých katastrof sme si zvykli, ale obraz bežiacich ľudí s kuframi je desivo nový.

Stačí niekoľko dní, aby človek v Prahe pocítil energiu prisťahovalcov.

Nebojme sa byť rozdelení. Spojiť nás môže iba budúcnosť.

Starý muž prestane čítať list od strateného syna. Po líci opatrne kĺže slza.

Bruegelove obrazy sú o oslobodení od dogmy. Dovtedy záväzné témy sa dostávajú na perifériu obrazu aj perifériu života.

Dôvod na vojnu nemusí vyzerať dramaticky. Niekedy vyzerá smiešne.

Už počas prvej svetovej vojny robili vojaci odposluchy. Počúvali zvuky v zákopoch, ozveny delostreľby a kopanie ženistov. 11. 11. 1918 o 11:00 nastalo ticho. Bol mier.

Brno je nenásytná chobotnička, ktorej chýbajú stratené menšiny, tak ich nahrádza slovenskou.

Ľudí jak v opere, tlieskali a kričali, keď obhajca hovoril, že útek neni zločin, ale láska k slobode

Vzniká nový mýtus o tom, ako sme v auguste ’68 hrdinsky vzdorovali. Po polstoročí by sme si však mohli dožičiť pravdu.