Koronu tu máme už takmer rok. Táto situácia výrazne zasiahla zdravotníkov aj pacientov a v plnej nahote ukázala krízovú situáciu v zdravotníctve nielen personálnu, ale aj komunikačnú. Počet zdravotníckych zariadení a ľudí v nich pracujúcich počas krízy nevzrástol, skôr naopak. Ale požiadavky pacientov sa stupňovali, bez ohľadu na to, že aj zdravotníci sú len ľudia a môžu ochorieť rovnako, ako ich pacienti, ktorí túto skutočnosť občas aj v kľudnejších časoch, odmietajú rešpektovať. Logicky z toho teda musí vyplynúť jedno. Zdravotníctvo sa stalo pre pacienta nedostupnejším. A slovenský pacient na toto nebol pripravený, čo malo za následok jeho nespokojnosť a z toho vyplývajúce zbytočné sťažnosti a konflikty, ktoré by nemuseli vzniknúť, ak by pacient vedel, kedy a kam má ísť a zbytočne nezaťažoval už aj tak dlhodobo personálne a materiálne poddimenzované zdravotnícke zariadenia banalitami.

Ešte začiatkom roka sa zdalo, že sa konečne v našom zdravotníctve začne niečo meniť. Potom prišla korona a nový minister a nielenže sa nič k lepšiemu nezmenilo, ono je to ešte horšie. Hoci nie za všetko zlé môže korona a nový minister. Ale toho, za čo skutočne môžu je naozaj dosť.    

To, že slovenské zdravotníctvo 30 rokov žiadna vláda nepovažovala za svoju skutočnú prioritu, sa prejavuje stále intenzívnejšie a najviac pri nástupe každého nového ministra zdravotníctva a jeho tímu. Obyčajne v prvých rozhovoroch, ktoré médiám poskytnú vidno, že budú len politické figúrky alebo v tom lepšom prípade, že si problematiku rezortu, ktorý chcú riadiť, ešte nestihli naštudovať. Sú takí, ktorým sa to nepodarí ani za ich celé funkčné obdobie.

Keby zdravotníci mohli verejne hodnotiť svojich pacientov tak, ako to robia pacienti so zdravotníkmi, asi by sa mnohí z pacientov museli červenať od hanby. Nedodržiavanie životosprávy a odporúčaní počas liečby je to mizivé málo, ktoré mnohí nerešpektujú. O tom, že lekár má po pracovnej dobe nárok na odpočinok, akoby ani netušili.   

Stratifikácia nemocníc, ktorej neprijatie vyústilo do demisie ministerky zdravotníctva, problémy slovenskej neurochirurgie, či stúpajúci trend výskytu osýpok a neochota zákonodarcov  zaoberať sa sprísnením pravidiel prijímania nezaočkovaných detí do predškolských zariadení. To sú len niektoré zo zdravotníckych tém, ktoré tento rok rezonovali v slovenských médiách.  

Silvestrovský fejtón o tom, aké úspechy dosiahlo naše zdravotníctvo v končiacom sa roku.

V eufórii, ktorú asi vyvolalo hodnotenie slovenského zdravotníctva (EHCI), podľa ktorého máme trináste najlepšie zdravotníctvo spomedzi 35 krajín Európy, naši stranícki a štátni predstavitelia zrejme pozabudli, že ľudia na Slovensku dosť často aj umierajú, a tak sa stalo, že mŕtvych v niektorých lokalitách Slovenska nemá kto obhliadať a príbuzní s nebožtíkom niekedy na obhliadajúceho lekára čakajú aj niekoľko hodín.

Jedna z prvých medializovaných správ z začiatku roka 2017 hovorí, že elektronizácia zdravotníctva bude spustená o rok, teda v januári 2018. Toto je snáď jediná správa, ktorá zostala pravdivá po celý rok. Ako to však nakoniec v roku 2018 dopadne, by asi nevedel predpovedať ani Nostradamus. Šéf e-zdravia totiž priznal, že systém nemyslel na lekárov a majú aj slabé servery, takže ak by sa v januári 2018 pripojili všetci, ktorým to zákon prikazuje, systém by sa pravdepodobne zrútil ako domček z karát. .

Od januára 2018 to vraj konečne príde. Ušetria sa vraj milióny, prestane sa plytvať liekmi a ten, kto z toho bude mať najväčší osoh, bude pacient. Aspoň takto si to predstavujú kompetentní, no prax môže byť a asi spočiatku aj bude na míle vzdialená od tejto predstavy.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorú do dlhov dostali tety Anky, sa rozhodla šetriť a to veľmi radikálne a zároveň aj na veľmi nesprávnom mieste. Plánuje totiž nepreplácať liečbu hepatitídy C alkoholikom, narkomanom a do jedného vreca s nimi hodiť aj tých, ktorí majú tetovanie alebo piercing.

Príprava radikálnych zmien v organizácii pohotovostných služieb a v systéme práce ambulantných lekárov sa začala úplne zle. Do médii sa pred niekoľkými mesiacmi vypustilo zopár kačíc, ktoré medzitým podochli a zrazu je všetko inak. Plán B je aj taký, že nebude nič.

Vo vojenskej knižke mám hodnosť poručík a služobné zaradenie „dôstojník pre zásobovanie v zálohe“. V čase vojnového konfliktu by som bol teda pri koryte. Prisahal som vernosť Československej socialistickej republike a v časoch zahnívajúceho kapitalizmu, moju vernosť tomuto štátu už nikto nepreveroval.

Výpovede sestier, havária výmenníkovej stanice v bratislavskej nemocnici na Antolskej, tunely za Vaďurom, o ktorom Čislák mlčí, prečo si ho vybral za riaditeľa VšZP, pričom sám bráni drahé nákupy. Asi takto začal rok 2016 v slovenskom zdravotníctve.

Venujem najmä pánovi Kramárovi a jeho rodine, ale aj ostatným slovenským „celebritám“, ktoré si myslia, že takéto stavy sa majú riešiť cestou RZP a na pohotovosti.

Minister Drucker avizuje, že v poplatkoch v zdravotníctve urobí poriadok do konca tohto roka a medzi riadkami možno čítať aj jeho snahu o návrat poplatku za prednostné vyšetrenie. Pravdepodobne s tým niektorí zákonodarcovia budú mať vážne problémy. Ponúkam im preto zopár rád z praxe, ktoré im možno pomôžu prijať zákon, ktorý sa hneď na druhý deň po jeho prijatí nebude obchádzať.

Asi 30% pacientov gastroenterologických ambulancii tvoria pacienti s rôznymi funkčnými poruchami tráviaceho traktu. Sú to pacienti nároční na čas lekára, spotrebu vyšetrení i liekov, čo však nezodpovedá výslednému efektu.

Prezident SR po stretnutí s ministrom zdravotníctva povedal, že poplatky v zdravotníctve sa vymkli spod kontroly. Z úst ministra zaznelo, že poplatky vníma ako istý spôsob dofinancovania zdravotníctva. Ako však nastaviť poplatky tak, aby boli štandardné a zároveň slúžili na dofinancovanie zdravotníctva?

Predstavte si, že ste pekár a v obchode, ktorý zásobujete vám povedia. Kúpime vaše pečivo, ale iba vtedy, ak nám ho budete dodávať jeden týždeň v mesiaci zadarmo. Čo by ste si asi o takom obchodníkovi pomysleli a čo by ste robili, ak by vám dal takúto ponuku? Pravdepodobne by ste si našli iného, ktorý si váži vašu prácu a za vaše kvalitné pečivo vám riadne zaplatí.

Tragická udalosť ostatných dní na slovenskej hudobnej scéne rozvírila internetové diskusie. Vzhľadom na nejasné okolnosti tejto tragédie, nie je vhodné špekulovať o príčine smrti známeho hudobníka. Avšak keď do médií prenikla informácia, že trpel na syndróm dráždivého hrubého čreva, v záujme upokojenia pacientskej verejnosti treba konštatovať, že toto ochorenie v žiadnom prípade nevedie k život ohrozujúcim komplikáciám a už vôbec nie k smrti.

Na portáli sme.sk sa nedávno sťažoval syn pacienta na systém objednávania v urologickej ambulancii v Trstenej. Príspevok vyvolal búrlivú diskusiu nielen pod článkom, ale aj na sociálnych sieťach. Reakcia lekára, ktorý v Hornooravskej nemocnici v trstenej prevádzkuje svoju súkromnú urologickú ambulanciu, nenechala na seba dlho čakať.

Rozkrádanie viditeľne pokračuje. Napriek tomu naši stranícki a štátni predstavitelia tvrdia, že v zdravotníctve sa nekradne. Asi preto, že zatiaľ za to nikto nesedí v base. Dôvodom asi bude, že sa to volá verejné obstarávanie. Nuž a naši zákonodarcovia si asi myslia, že najviac v tomto štáte kradnú zdravotníci, tak sa im rozhodli klepnúť po prstoch.

Od 1.7. 2015 bol zrušený poplatok za tzv. prednostné vyšetrenia. Odvtedy sa roztrhlo vrece s kreatívnymi nápadmi, ako tieto poplatky v súkromnom zdravotníctve nahradiť. Dôvodov, prečo sa tak deje, je niekoľko. Ak väčšina zainteresovaných tvrdila, že zrušenie poplatkov sa veľkých hráčov na zdravotníckom trhu prakticky nedotkne, mala pravdu.

Slovenský pacient je náchylný veriť všetkému, čo nájde na internete, rešpektovať odporúčanie svojho lekára, ktoré má na výmennom lístku, ale aj bezhlavo platiť za všetko, čo mu zdravotnícke zariadenie naúčtuje. Na druhej strane je však schopný na úkor svojej zdravotnej poisťovne, si svoju diagnózu overovať aj u viacerých lekárov tej istej odbornosti alebo sa nechať zlákať na samoliečiteľské metódy, nad ktorými zdravému človeku zostáva rozum stáť.

Zákon č. 362/2011 Z.z. zaviedol pre lekárov povinnosť predpisovať na recepte účinnú látku, ale zároveň im povolil uvádzať na recepte aj firemný názov lieku. Týmto opatrením, ktoré si vraj u bývalého ministra Uhliarika vybojovali lekári, zostal aj vlk sýty aj ovca celá.

Sestrám sa v súčasnosti cez MZ SR vracia zrušený zákon č. 62/2012 Z.z. o platových pomeroch sestier a pôrodných asistentiek, ako bumerang, keď teraz žiadajú diferencovať svoje platy podľa vzdelania a kompetencii. Aj v čase krátkej platnosti uvedeného zákona boli vzdelanejšie sestry platovo diskriminované, lebo mohli dostať maximálne o 66 € viac, ako ich menej vzdelané kolegyne. Keby neboli kládli dôraz na vek, ale na vzdelanie, možno by to dnes vyzeralo s ich platmi inak. Ale podľa uvedeného dnes už neplatného zákona sestre stačilo mať 50 rokov a bola by zarábala dvakrát toľko (lebo by bola mala príplatok len za vek a nie za vzdelanie), ako jej mladá vzdelaná kolegyňa. Je to dôsledok zle fungujúceho systému vzdelávania, zle nastavených kompetencií alebo len nedostatku financií?

Slovenská legislatíva exaktne nevysvetľuje, či sa za ordinačné hodiny má považovať iba čas, ktorý lekár strávi vyšetrovaním pacientov alebo aj čas, kedy vykonáva administratívnu alebo inú činnosť. Navyše samosprávne kraje, poisťovne a aj pacienti si často myslia, že ordinačné hodiny a pracovný čas lekára je to isté. Nuž nie je, pretože keby lekár vyšetroval pacientov 8 hodín denne, musel by v ambulancii možno aj spávať.