Janovic s Chalupom v antológii aforistov a – po starom – karikaturistov ponúkajú čítajúcemu divákovi báječnú kľučku: Obrázkami neilustrovať, textami nekomentovať.

Výtvarník a básnik Robert Bielik sa premiérovo predstavil aj ako fotograf na výstave Fragment bezčasia.

V bratislavskom Stredoeurópskom dome fotografie je do polovice marca výstava izraelského autora Alexa Levaca nazvaná Paparazzi anonymných (1982 – 2015).

Švankmajerov (románový) jazyk je obraznou rečou snov. Svedčí o tom aj jeho kniha Jednotný proud myšlení aneb život se rodí v ústech.

Kniha editora Daniela Lišku približuje širšej verejnosti jednu z najvýraznejších postáv košickej výtvarnej scény 20. storočia – maliara Júliusa Jakobyho prostredníctvom jeho fascinujúceho maliarskeho diela, názorov a myšlienok. Monografiu recenzujú Peter Zajac a Juraj Mojžiš.

Kniha fotografií Matúša Zajaca In je pozoruhodná odkrývaním ducha negativity, záporna a nesúhlasu. A subtílnej pravdy o svojej vlastnej jedinečnosti a originalite.

V Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy je do 1. marca výstava Juraja a Mateja Krénovcov Knihy/Obrazy.

Výstava Nevidená Moskva prezentuje fotografie Michaila Daševského, hľadiace na „tváre bez masky“.

Historik umenia Juraj Mojžiš a literárny vedec Peter Zajac píšu o aktuálnej výstave Daniela Fischera v šamorínskej synagóge.

V bratislavskej galérii Statua v suteréne Pálffyho paláca na Zámockej ulici je výstava objektov a obrazov Anny Horváthovej.

Tatarka sa stával človekom, ktorý v mýtickom svete žil, no zároveň ho aj vytváral, konštatuje Peter Zajac v rozhovoroch s Antonom Vydrom.

Výstava výnimočnej českej fotografky v Galérii 19 predstavuje nielen bohatý estetický zážitok, ale aj kvalitnú lekciu z histórie moderného umenia.

Zväčšený fotografický triptych Daniela Fischera Singularita má povahu trojkrídlového oltára. Je miestom obete a miestom holdu technike, ktorej zároveň kladie otázky. Je miestom pocty Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej, a zároveň miestom, ukazujúcim prstom na vraha.

Richard Taylor má záujem o väzby filmov s aktuálnou kultúrnou politikou, výrobnými i distribučnými problémami, rovnako aj s ich nasledujúcou recepciou.

Bestseller Rogera Griffina môže byť v súvislosti s (ne)zanedbateľnou časťou Slovenska v zelených tričkách aj obyčajne poučný, alebo sa môže stať slušným impulzom na vyvolanie debaty.

Zajac si kladie otázky vo vzťahu k umeniu a zároveň vo vzťahu k politike, a tak splieta šmak estetický s monotónnosťou etiky.