Zdá sa, že výnimočná doba si žiada výnimočné činy. Národná rada SR tento týždeň expresne schválila zmenu zákona o elektronických komunikáciách. Jej predmetom je sprístupnenie telekomunikačných metadát Úradu verejného zdravotníctva v súvislosti s pandémiou vírusu Covid-19. Dôjde tak k celoplošnému sledovaniu obyvateľstva aj v priestoroch, ktorý sme doteraz aspoň zdanlivo považovali za súkromné.

Ešte koncom štyridsiatych rokov minulého storočia sa americký matematik Norbert Wiener, považovaný aj za duchovného otca kybernetiky, zamýšľal nad úlohou, ktorú by mali zastávať v našom živote moderné technológie. Vychádzal pritom z predpokladu, že cieľom ľudského života je náš rozvoj ako kreatívnych a inteligentných bytostí a chcel, aby sme aj vďaka technológiám mohli žiť dobrý život. Preto by podľa neho malo byť pre nás nanajvýš dôležité, aby sme si pri vývoji nových  technológií uvedomovali aj ich dopad na kľúčové ľudské hodnoty akými sú život, zdravie, šťastie, bezpečnosť, alebo sloboda. Wienerove úvahy tak pred viac ako sedemdesiatimi rokmi položili základ pre etickú reflexiu (nielen) informačných technológií. A ako vyzerá prienik etiky do IT dnes?

Existuje mnoho oblastí, v ktorých nám už dnes dokážu algoritmy umelej inteligencie efektívne pomáhať. Avšak pri ich vývoji, nasadzovaní a používaní vyvstávajú nové problémy, ktoré majú nielen svoju technickú, ale aj etickú povahu. Transparentnosť a vysvetliteľnosť rozhodovania AI, predsudky v dátach, miera ľudskej autonómie, zodpovednosť a ochrana privátneho priestoru tvoria jadro tém, ku ktorým potrebujeme proaktívne viesť zmysluplnú debatu spolumoderovanú aj odborníkmi na etiku. Našim cieľom by mal byť vývoj takých nástrojov, ktoré nielenže nenaštrbia dôveru v zmysluplné využitie AI, ale budú aj napĺňať hodnoty dobrého života.