V Mestskej galérii v Rimavskej Sobote je výstava výtvarníka Martina Knuta, ktorý sa po dvadsiatich rokoch vrátil k umeniu.

V akej krajine to žijeme, keď sa štátna moc potrebuje zapáčiť cudzím mocnostiam perzekúciou svojich vlastných občanov? V akej krajine to žijeme, keď za mreže sa nedostávajú bývalí komunistickí zločinci, eštébáci ktorí majú na svedomí ľudské životy, ani mečiarovskí privatizéri, ktorí pripravili túto krajinu o budúcnosť? O “našich ľuďoch” kradnúcich štátu DPH a tunelujúcich Eurofondy ani nehovoriac… Žijeme v krajine, v ktorej treba exemplárne potrestať umelcov. Peter Kalmus o policajnej šikane vie svoje. A teraz je na rade Ľuboš Lorenz, ktorého pristihli pri činnosti, ktorú vykonávali a vykonávajú aj mnohí iní.

Presne pred rokom, 26. 4. 2016 som sa na Ministerstve kultúry dozvedel, že Slovenské centrum vizuálnych umení a Dom umenia / Kunsthalle Bratislava (KHB) budú namiesto osamostatnenia delimitované pod Slovenskú národnú galériu (SNG). M. Maďarič porušil svoj sľub a rozhodol sa zveriť KHB do rúk generálnej riaditeľky (GR) SNG A. Kusej. Keďže som vznik Kunsthalle ako zakladajúci riaditeľ inicioval, rád by som na tomto mieste spísal niekoľko faktov o ďalšom vývoji.

Patrí do priestorov Domu umenia Kunsthalle, alebo Mesiac fotografie?

Predstavme si, že by župan Kotleba zvolal poradný orgán pre divadlo, pôsobiace v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Za jeho členov by nominoval uznávaných expertov. Poskytol by nie celkom komplexné podklady o rozpočte a činnosti a opýtal by sa, ako by divadlo mohlo vykonávať svoju činnosť lepšie. S vysokou pravdepodobnosťou by sa dozvedel, že divadlo má aj isté rezervy a mohlo by sa zlepšiť.

V New Yorku zahajuje svoju činnosť nové múzeum. V krajine, kde je podľa The Washington Post viac múzeí, ako predajní McDonnald’s a Starbucks dohromady (35 000 versus 14 000 + 11 000), sa má udiať niečo nevšedné. Je ale možné dnes, v čase kedy moderna postupne prekročila takmer všetky možné aj nemožné hranice umenia, kedy nás postmoderna naučila, že právd je vždy viacero a “všetko je inak”, ponúknuť niečo nevšedné? Je možné, aby v takom centre umenia, akým je New York, niekto ešte dnes prišiel so šokujúcim prekvapením, ktoré nás skutočne zaujme inovatívnosťou, originalitou a nevšednosťou?