Je sedemnásty november a ja pozerám správy RTVS. Okrem iného ide šot, v ktorom vidím Budaja a Pašku (toho esenesáka), ako vyprávajú v rádiu o revolúcii v roku 1989. Po tých rokoch písania som dosť otrlý, už ma máločo dokáže naštartovať, ale to, čo som počul vo mne spenilo žlč.

Boli sme svedkami šikovného predstavenia, keď sa hlavný podozrivý zo štátneho terorizmu rozhodol absolvovať test na polygrafe. Ja len žasnem, aký prefíkaní dokážu byť naši ctihodní kápovia, keď ešte aj z akcie „detektor lži“ vedia spraviť cirkusové predstavenie. Ale nie o tom chcem, mám jeden postreh, ktorý sa ešte nikde na verejnosti neobjavil.

Takže tu máme snáď tisícu kauzičku našich banditov. Zase v nej lieta patologický cynik a klamár, podliak a ťahač lajny, ktorému občas vyteká červená tekutina z raťafáku. Intenzívne ten škandálik sledujem a nastal čas, že by som pridal do pľacu zopár postrehov.

Tak máme cirkus Pellegríni za sebou. Viete z čoho mám ja najväčší strach? Z národa slovenského. Gauneri, zlodeji a podvodníci sú známi dlhé roky. Ale národu to nevadí. Zlodeji, psychopati, podvodníci, primitívi, skrátka čvarga sa nachádza všade vo svete. Ale len málokde na svete sa stáva, že tých, ktorí sa tým vôbec netaja, si národ vyberie, aby im vládli.

Tak a spadla klec. To je šialené. Počúvali ste špeciálneho prokurátora Špirka? Vypustil bombu. Nie nejaký pajác. Špeciálny prokurátor. Aj keď to človek vie, vždy mi behajú zimomriavky po tele, keď to počujem v podrobnostiach. A teraz ako ďalej?

Je v tom už chaos a ja sa pokúsim o jednoduchú sumarizáciu udalostí. Aj amatér vidí totálny kolaps slovenskej policajnej elity. Tak isto to vidia aj bývalí insajderi z polície. Ono je to holt tak, že ak sa polícia dlhodobo buduje ako ochranný val pre mafiu, tak potom v krízovej situácii to vyzerá ako natáčanie ďalšieho dielu Ružového pantera. Alebo, je tu aj iná možnosť.

Tento príbeh sa stal v pondelok 28.2.2018 o jednej ráno. Tento príbeh je true story, skutok sa stal. Tento príbeh je o besnej zvlčilej polícii, ktorá je verným obrazom jej sociopatického šéfa. Tento príbeh ani náhodou nemá silu dvojnásobnej vraždy. Ale tento príbeh dokresľuje a dopĺňa, kam sme sa dostali za 10 rokov bačovania organizovanej skupiny zločincov.

Samozrejme som si nenechal ujsť diskusiu Kaliňák versus Nicholsonová. Argumentačnú úroveň ctihodného pána prenechám každému zvlášť. Všimol som si však jednu zaujímavú informáciu, ktorá možno trochu zanikla. Zdá sa, ochranca mafiánskych prepojení na najvyšších smerákov je tak v koncoch, že vytrepe aj čo nechce. Čítajte.

Napadlo ma toto. Ako asi aj iných. Ešte nikdy počas viac ako desaťročnej smeráckej rabovačky som nevidel podobný cirkus, ako včera. Ryšavý Kornel vykazuje podľa PCL-R testu, ktorý vypracoval Dr.Robert D. Hare, jasné znaky psychopatického, alebo sociopatického správania. Toto som mu diagnostikoval už dávno. Minister vnútra tiež nemá od toho ďaleko. Z toho vyplývajú isté veci.

Prepáčte priatelia, ostatné udalosti ma úplne položili. Musím pustiť ventil aj takto. Neustále myslím na beštiálnu popravu mladého chlapca a jeho snúbenice. Neustále hútam nad tým. A samozrejme spriadam teórie. Takže berte to s rezervou.

Keď som ráno pozeral hedlajny v tlači, zastavilo sa mi dýchanie a krvi by ste sa mi nedorezali. Vypliešťal som oči a minimálne hodinu som prekutával web, čo to nie je nejaký žart. Nie, nie je. Popravili mladého chalana, investigatívneho novinára a jeho frajerku. Viem, že teraz všetci niečo napíšu. Musím aj ja. Niekoľko postrehov.