Domnievam sa, že pokiaľ bude človek človekom, rasizmus nebude zo sveta úplne odstránený.

Očakávať, že veriaci občania nechajú svoje hlboké presvedčenia doma na vešiaku alebo v kostolnej lavici, je nielen nerealistické, ale aj nespravodlivé a nedemokratické.

Spojené štáty urobili v ostatnom polstoročí obrovský progres v priblížení sa k rasovej spravodlivosti. Toto nie je vecou názoru, ale nespochybniteľných faktov.

Ak niekto v súvislosti so situáciou na Slovensku používa termíny ako stredovek, inkvizícia, tmári, náboženská polícia či farská republika a snaží sa navodiť dojem prichádzajúcej teokracie, buď je hlboko neznalý veci, alebo vedome hrá nečistú hru.

Človek nemusí byť veriaci, aby premýšľal nad témami a dokázal oceniť vybrané hodnoty náboženských tradícií.

Nielen federálna vláda, ale aj administratívy jednotlivých štátov sa počas riešenia krízy dopúšťajú chybných úsudkov a rozhodnutí.

Čaká nás diskusia o sprísnení interrupcií a voľby. Čím viac kvalitnej kritiky ich bude sprevádzať, tým lepšie.

Politici bez vízie alebo so zlou víziou sú pre krajinu utrpením. Nehovoriac o tých, čo do politiky išli s inou motiváciou ako posunúť krajinu dopredu.

Ešte začiatkom milénia som netušil, že je možné pokladať sa za liberála a správať sa pritom neliberálne.

Na Slovensku existuje málo kresťanských lídrov, ktorých by sme mohli označiť za ambasádorov spoločenského zmieru.

Cestou von zo sveta nevedomosti, ľahostajnosti a predsudkov môže byť aj na Slovensku premýšľanie nad životom a dielom Martina Luthera Kinga.

Pokora sama osebe neurobí z človeka dobrého politika, jej absencia však z neho celkom určite urobí zlého politika.

Deti svetla a deti tmy sa od seba líšia ako deň a noc, ale spája ich jeden spoločný omyl – premýšľajú čierno-bielo.

Ženy, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia, o tom často nikomu nepovedia. S podobným problémom sa stretávame pri mužoch.

Pokiaľ majú mať médiá u ľudí úctu a dôveru, musia byť aj ony ochotné stať sa predmetom skúmania a pozitívne reagovať na legitímnu kritiku.

Funkciu osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu a jej výkon sprevádza od počiatku rad nejasností.

Mier dokáže zabezpečiť aj diktátor. Dobrá spoločnosť však stojí a padá na troch pilieroch – popri mieri sú to aj sloboda a spravodlivosť. Treba byť pripravený brániť ich.

Začínam čoraz viac pochybovať, že súčasný vyslanec bol a je tou najlepšou voľbou na tento post.

Ľudia emočne investujú do svojich presvedčení a držia sa ich často až príliš preto, aby sa vyhli nepríjemným pocitom.

Môžu nastať situácie, keď je z morálneho hľadiska možné či dokonca nutné nejaký princíp porušiť, návrh kotlebovcov medzi ne nepatril.

Na príklade umelých potratov jasne vidíme, že hoci je dialóg mocný nástroj na zbližovanie občanov a budovanie dobrej spoločnosti, nie je všemocný.

Štyridsať rokov od Solženicynovho harvardského prejavu málo nasvedčuje tomu, že by spasiteľ Západu mal prísť z Východu.

Verejnosť by nemala posielať konkrétnych politikov do väzenia. Mala by však trvať na tom, aby tam aj oni skončili, ak si to zaslúžia.

Veľmi si prajem, aby tragická smrť nebola márna a stala sa katalyzátorom zásadných zmien k lepšiemu. Obávam sa však ďalšieho nárastu cynizmu v dôsledku nenaplnených očakávaní.

Vôbec nie je isté, či premiér pochopil kriticky dôležitý vzťah medzi pokojom a spravodlivosťou.

Existujú dobré dôvody, prečo by mali byť politici hlásiaci sa ku kresťanskej viere opatrní, ako svoju vieru prejavujú na verejnosti.

Aj morálny politik musí v politickom ringu zápasiť, mal by však udierať presne, proporcionálne a pokorne.

Aj pri hodnotení prezidenta Trumpa by sme sa mali snažiť rozlišovať medzi názormi a faktmi, tvrdeniami a argumentmi, hysterickým preháňaním a legitímnou obavou.

Kým v Spojených štátoch to s politickou korektnosťou preháňame, na Slovensku by nám jej konská dávka neuškodila.