Vláda Petra Pellegriniho nepochopila, čo sa na Slovensku stalo, a nevyužila príležitosť, ktorú dostala.

Drogová legislatíva, ktorá tretine mladých ľudí hrozí väzením, ale nie je dostatočne účinná voči dílerom, je zlá.

Trojročný spor prezidenta Kisku sa javí ako právny, ale v skutočnosti bol prejavom snahy právnymi prostriedkami ex post zvrátiť dôsledky politického vývoja na rovnováhu na Ústavnom súde.

Naša ústava sa mení ľahko a niekedy aj veľmi rýchlo. Stačí nato nájsť dobrú tému a 90 hlasov v parlamente.

Dá sa pochopiť, že kotlebovci označujú Čižnárov návrh za politický útok. Veď inú možnosť prakticky nemajú.

Poslanec Mizík nebol obvinený za politický názor, ale za xenofóbne výroky, ktoré sú za hranicou toho, čo môžeme ako spoločnosť akceptovať.

Malý príspevok k tomu, o čom a či vôbec diskutovať s kotlebovcami.

Spoločnosť sa z nástupu extrémistov postupne spamätáva. Po prvotnom šoku zo zaplavenia verejného priestoru chlapcami v zelených tričkách prichádza zmena.

Prosím?! Sulík víta zámer zakročiť proti extrémizmu, ale, ako píše, „len v hraničných prípadoch“. Má snáď pocit, že dnes sú postihované aj nejaké iné?

Nezvyknime si, že všetko v spoločnosti vyrieši len trestné právo. Víťazstvom nebude, ak extrémistov pozatvárajú, ale ak sa budú za svoje vyjadrenia hanbiť.

Nová deliaca čiara nevedie len medzi, ale aj naprieč stranami, a to robí politickú scénu ešte neprehľadnejšou.

Citlivosť extrémistov v parlamente na slobodu slova je až dojemná. Pritom sú to ľudia, ktorí bežne hovoria o ľudových tribunáloch, vešaní na kandelábre, smrti za vlastizradu či zavedení pracovných táborov.

Strana Smer dnes môže sľúbiť všetko, len nie právny štát.

Štrajk učiteľov si zaslúži podporu, ale netreba preň zabúdať, že kauza Gorila je po štyroch rokoch nevyšetrená, prokuratúra namiesto otvárania sa verejnej kontrole dvere skôr zatvára. Kontrolné inštitúcie sú prakticky v rukách jednej strany.

Štyria sudcovia Ústavného súdu nebývalo tvrdo kritizovali kolegov. Obvinili ich, že rozhodujú tak, ako sa to v konkrétnej ústavno­politickej situácii hodí.

Smer znovu ukázal, že Ústavný súd vidí predovšetkým ako svoju predĺženú ruku a vôbec nie ako základný pilier ochrany ústavnosti.

Ústavný súd v kauze Čentéš vytvoril závažný problém, ktorý sa dá vyriešiť jedine jasnou novelou ústavy.

Súdna rada rozhodla, že je lepšie, ak prezidentovi pokútne radia neznámi ľudia než známe autority, o ktorých transparentne informoval verejnosť.

Po rokoch skracovania súdnych sporov sa v niektorých agendách začali predlžovať. Vláda problém iba pomenúva, ale nerieši.

Budúcnosťou Slovenska môže byť vysoká cena za ilúziu o bezpečnom ostrove, ktorú sa Smer snaží voličom vsugerovať.

Sociálna poisťovňa neporušila zákonnú povinnosť raz, porušila ju niekoľkostotisíckrát voči niekoľkým stotisícom ľudí. V neistote sú tisícky ľudí, ale nikoho to netrápi a nikto nenesie zodpovednosť.

Pre vládu nie je korupcia problém preto, že cez ňu odtekajú verejné financie tam, kde nemajú. Prekáža jej jedine to, že nám korupcia kazí imidž.

Bolo to za prvej Ficovej vlády, keď sa zo dňa na deň z ministra Harabina stal predseda Najvyššieho súdu.

S extrémizmom sa nedá bojovať tak, že sa vydáme rovnakým smerom.

Kým v tejto krajine nebude fungovať právny štát naozaj, so všetkým, čo k nemu patrí, nebudeme sa mať lepšie a Slovensko nebude môcť rásť.

Kandidáti na ústavných sudcov najskôr dobrovoľne predstúpili pred „nelegálny“ výbor, potom ho napadli.

Ak by u nás súdy fungovali, ako majú, vystačili by si veritelia Váhostavu so štandardnými pravidlami reštrukturalizácie.