Východná Európa – a Československo s ňou – dala počas kórejskej vojny nový domov tisíckam sirôt z KĽDR. Na rozdiel od vojnových utečencov z Grécka však príbeh malých Severokórejčanov nemal šťastný koniec.

Dve zdravotné sestry pricestovali do Wu-chanu – mesta v karanténe – aby pomohli liečiť chorých. Keď sa samy nakazili, zrazu pre ne nebolo miesto.

18. novembra 1991 dobyli spojené vojská Juhoslovanskej ľudovej armády a srbských paravojenských oddielov mesto Vukovar. O dva dni neskôr, 20. novembra 1991, zmasakrovali na prasacej farme Ovčara najmenej 260 ľudí, ktorí do poslednej chvíle dúfali v sľúbenú záchranu. Toto je príbeh mesta, ktoré obetovali pre „vyššie ciele“.

So znetvorením tváre sa pacient ťažko vyrovnáva a pre jeho rodinu je to spoločenským prekliatím. Dieťa často skrývajú pred svetom, zatvárajú ho doma, nenechajú ho chodiť do školy, nepúšťajú ho k iným ľuďom, vraví slovenská lekárka.

Keď ma poslali do tábora, vážil som 115 kíl, keď som odchádzal, mal som 60. Ak sú tie lágre taká dobrá vec, prečo do nich nikoho nepustia, aby tú dobrotu všetci videli na vlastné oči? vraví v rozhovore pre český Deník N Omar Bekali, ktorý strávil sedem mesiacov v čínskom „rekvalifikačnom centre“.