Po doznení krízy môže byť budúcnosť v niečom lepšia ako dnešok.

Slovensko malo viacero politikov, ktorých spôsob vyjadrovania prekračoval hranice. Budúci predseda vlády je jedným z nich.

Vopred odobrovať Kollárovi jeho paktovanie s radikálmi a ultranacionalistami je vrcholne nevhodné.

Je pravda, že Matovič v niektorých prípadoch reagoval správne, ale bol to on, kto začal posielať odkazy cez médiá.

Dnes ide o zápas „za“ kvalitnejšiu podobu demokracie a za ochranu jej princípov a pravidiel.

Množia sa témy a problémy vyňaté z morálnych kritérií a hodnotení.

Dnes je zjavnejšie než kedykoľvek predtým, prečo bol v rokoch 2010 a 2011 zápas o reformu prokuratúry a o zmenu na jej čele taký dôležitý a zároveň taký neľahký.

Rozpustenie Slovenskej pospolitosti mnohým zalepilo oči, nad brancami a ich pochybnými kurzmi na školách sme len mykali plecami.

Legitimizovanie rétorického násilia a deformovanie politickej kultúry rozvracia písané i nepísané, formálne i neformálne pravidlá demokracie.

Lomborgov think-tank produkuje štúdie obhajujúce produkciu fosílnych palív, namierené proti znižovaniu emisií a zavádzaniu technológií na báze obnoviteľných zdrojov.

Takých, čo žijú „z“ politiky, je omnoho viac než čestných, zodpovedných a skutočne zanietených, čo žijú „pre“ politiku.

Homo sovieticus je primárne mentalita s návykmi, spôsobmi i slovníkom zodpovedajúcimi minulosti, nie nutne veková kategória.

V Česku má pamätnú tabuľu obeť komunistických represálií, na Slovensku jej kat.

Nekorektný útok proti Kiskovi opäť len ukazuje na deštruktívne spôsoby časti opozície.

Najdôležitejšie funkcie na bohosloveckej fakulte a v kňazskom seminári zastávali členovia Pacem in terris, ktorí mali garantovať, že na fakulte budú študovať len takí, čo sú lojálni režimu.

Potrestanie malo byť výstrahou všetkým, ktorí sa podieľali na pašovaní a distribúcii zakázanej literatúry.

Falošný prevádzač, fingovaná hranica, falošná nemecká hraničná polícia a napokon falošný „americký“ dôstojník na falošnej základni, takto komunisti po prevzatí moci lákali svojich odporcov do pasce.

Vladimír Mečiar hovorí o návrate do politiky, takto sa v nej správal v minulosti.

Ak bude tento „vojnový“ stav trvať pridlho, spoločnosť si zvykne na tento stav a na spôsoby, ktoré sa používajú.

Už v decembri 1982 mu hodili do bytu výbušninu a bolo len otázkou šťastia, že sa mu nič nestalo.

Nachádzame sa v novej situácii, keď je už obrovská priepasť medzi závažnosťou ohrození a zárukami či kontrolnými mechanizmami.

V Nemecku sa už hovorí o paradoxe spokojnosti.

V Dánsku neexistovalo žiadne „my“ (Dáni) a „oni“ (Židia), ale len spoločné a vzájomné „my“.

Bezobsažný spôsob vyjadrovania svedčí o úrovni, vzdelanosti, schopnostiach či osobnostnej výbave danej osoby.

Kvalita a funkčnosť demokracie závisia od toho, akým politikom umožňujeme rozhodovať o našej prítomnosti i budúcnosti.

Hartmutovi Tautzovi k hranici zostávalo len dvadsať metrov, keď ho dobehli psy. Mohol žiť, keby mu naši vojaci pomohli.

Deformácie spoločnosti, ktoré ju znútra rozožierali ako rakovina, si treba pripomínať.

Boli to páni, ktorí si vedeli podať ruky, sadnúť za stôl a dohodnúť sa v prospech spoločného dobra.