Denník N

Blog N: Mário Bošanský

Najnovšie články autora

Chlieb a hry – princíp kultúry…

Toto je i o tom, že vlastne i futbal je hra a teda v princípe podľa tvrdenia z titulky, je to tiež kultúra. A dokonca má pravidlá – na rozdiel od bežného „umenia“… A verím, že tento článok sa pochopí tak, ako bol myslený, že má byť i vtipný. Pokus o vtip… A je i úprimný. A sú tam i dva návrhy pre našu spoločnosť. Ako som na to prišiel dnes, keď som šľapal za kultúrou – i po Krížnej ulici (len v Pezinku a nie v Bratislave — hľadajúc tam Schaubmarov mlyn, sídlo SNG, zbierku insitného umenia…). Áno, som priaznivec insity, som dokonca instiný človek. I amatérsky rezbár,…laik. Art brut, kto to tu po mne číta, vie…Teda je prirodzené, že taký príde na výstavu do SNG od lesa. Ako vidno z fotiek videl som cestou z Rače, z Bieleho kríža, z Kozieho chrbta či z kopca Somár rôzne pekné pohľady, … Ale, kto sa nedočíta za úvod, dám hneď tie nápady.
Ak chceme podporiť umenie, čo tak spraviť národnú lotériu, kúpim žreb, vyhrám a z toho, čo sa národ pozbiera, motivovaní túžbou pomôcť kultúre… a tiež vyhrať hoc auto, cabriolet, televízor, plazmu…ved idú najkrajšie sviatky v roku… Alebo rovno po vzore kupónovej privatizácie niečo podobné. (nápad č. dva..) Najlepšia vláda to asi domyslí… A teda, i bonusový nápad: dajme v rámci politickej kultúry (zachráňme kultúru) čo to i úcte k zákonom i k starším…dajme im tie trináste dôchodky a z toho polmilióna ľudí, nedajú späť z 350 Eur, ktoré skončia – logicky – v spotrebe a v DPH…nedajú napr. desať euro na kultúru? Nekúpi dôchodca žreb? Som insitný….viem..vravel som ,že to má byť i vtipné…

Stromy zvyšujúce hodnotu verejných priestorov

Tento text je vlastne o jednej myšlienke, ktorú poviem na úvod a to ostatné je vlastne text, ktorý pomohol k tej úvahe…k myšlienke…

Jednoducho, stromy sú potrebné. Dnes to dávali i v rámci témy v TV. Preto ma to potešilo, že som to, čo bude nižšie, písal už včera…
Treba sa zamyslieť i nad zmenami, ktoré nastali a pozrieť sa na zeleň v novom svetle.

Tá myšlienka je vlastne o tom, ako motivovať naše samosprávy.

Ako dávam príklad dnes je to tak ,že si všímajú ako vyschychajú v lete stromy.

Ale to, že majú stromy i reálnu hodnotu, to akoby zatiaľ unikalo.

Koľko rastie zdravý a životaschopný strom? A koľko stojú voda na jeho zavlažovanie, keď treba?

Aký pomer? Aký nepomer?

Teda, ak zoberieme strom ako súčasť verejného priestoru, možno viac pochopíme, akú hodnotu má daní obec – i s tým stromom.
A teda, ak by motivácia bola napr o tom, že keď je dokaázateľné, že samospráva sa stará, že jej to neschne, že v obci je fajn klíma, atmosféra, niekto dá pečiatku na taký doklad – napríklad pre banku na komunálny úver, tak daná „osvietená samospráva“, by mala lepšie podmienky čerpania a splácania…A občania zas reálne udržateľnejšiu kvalitu života…

Má i iné nápady o nájomných bytoch, toto je len tak na okraj, ale chce to i trochu komunikácie, záujmu. Jednoducho skúsiť sa včas porieť na veci inovatívne či „smart“.

Udrzatelna spolocnost, kultura a skoly na tituly, ktore robia z ludi „vedcov“ (staci na to peciatka a pozehnanie statu)

Teda i vzhladom na tie formalne tituly, ktore nie su nahoda, ked skoly su ako fabriky na tituly, ktore si mozno kupit, poviem, ze je i toto sucast nasej kultury. Ide stale o kulturu.

Uvedomil som si to nedavno vdaka PR mediu Nasa Petrzalka, ked aktivista dostal otazku: „Kto je odbornik a ako maju odbornici s tymi nadsencami jednat?“ (parafraza).

Premyslal som nad tym a zaver bol, ze ak je system formalny, odbornik nie je problem. (Ako vidime, system mu za prislusne peniaze da i titul (nemusi byt vedec, aby vedel napisat vedecku pracu (a obhaji ju i vdaka svedkom, ktori su tam)).

Ako teda reaguje taky system na nieco, co prichadza zvonka (Ak za to nema peniaze ci ak sa citi ohrozene)? Samozrejme, bude sa branit. Chce mat veci pod kontrolou, chce fungovat co najdlhsie a bez zmeny, ak to ide. Ak nie, tak, ked to ide, nech su zmeny formalne. Nech su za to „body“.

Preto hovorim, zaver, ze i ta formalnost je u nas i forma nasilia.

Pani v Nota BENE A. Lanczos (c. 6/2020), odbornicka na nenasilnu komunikaciu, vlastne tiez hovori, ze deti, ktore su uz poslusne systemu, ktore navonok posobia slusne (vedia kto co od nich chce a tak potom „hraju“), tie su viac problemom, oproti tym, ktore su si vedome svojich potrieb, ktore maju sebavedomie, schopnost menit svet, ktore vyzeraju ako problem.

Teda ta kultura v intenciach nenasilnej komunikacie je vzor „sakal“ (kto je vacsi pes, autorita a nizke sebahodnotenie) a „zirafa“ (velke srdce, velke pochopenie, je sama sebou, schopna ubranit sa).

Jednoducho, ak roky v skolstve, ktore je na okraji zaujmu, nie je dost penazi, a nema tam tie peniaze kto „naliat“, tak system nebude vzdelavat, bude frustrovany a bude podvadzat. Zdroje na prezitie si najde inde.

A co ma robit zriadovatel, to vlastne hovori ina pani. Pani menezerka kulltury z magistratu mesta (rozhovor v INBA) vravi, ze zriadovatel samozrejme chce, aby subjekty (i s pravnou subjektivitou a samostatnostou) vedeli o politike, aku maju.

Chce, aby sa s nou stotoznili, Poznali vizie a strategie, aby sa to implementovalo. Jednoducho nebudu platit za nieco, na co nemaju dosah…

Litrík či kilečko do pôdy na riešenie klimatickej zmeny

Okrem toho, že sa dnes teším na spustenie súťaže na webstránke Petržalky – pre nadšencov dobrej fotografie, ktorú v rámci ukážky participácie robíme s MČ Petržalka (vďaka za dobrú vôľu – zas môže byť Petržalka líder i pre iné samosprávy, proces osvojovania si princípov participácie v praxi…), Súťaž i pre nadšencov Petržalky, ktorí tu objavujú netušené pohľady, scény…

Tak chcel som i túto jednoduchú formu pomoci pre riešenie klímy predstaviť. Vlastne to, čo je bežné na dedine, že predsa nevylejem vodu z riadu, ak je čistá a použiteľná do kanála, ale polejem s ňou strom, či záhon rajčín, by sa dalo prirodzene robiť i na sídlisku (v meste možno ani tak nie, tam je menej zelene).

Ak je v dome napr. 44 bytov a každá domácnosť vypije liter mlieka a tetrapak odseparuje. Tak predtým, ako to umyje, prepláchne vodou, môže tou vodou, cestou do práce, z domu poliať hoc kus trávnika, či rovno strom, ktorý si spoločne v dome, v rámci budovania vzťahov, vysadili. Nie je možné, aby ten strom s cca. 44 litrami vody denne nerástol i v suchom lete…

Tiež sa teším na informovanie o fotografickej súťaži na webstránke magazínu INBA. Tam by malo byť i niečo o čestnom hosťovi, historikovi SAV Ivanovi Kamencovi, ktorý bude sadiť strom 24.10, 2020 a hádam sa podarí i uskutočnenie besedy s ním.

Otázky, ktoré som mal, mi už riešil. Môžeme ich rozvinúť, upresniť myšlienky, súvislosti a skúsenosti prebrať…

Hádam to bude v milej atmosfére rodinného centra, cukrárne…:-)

Chápanie množín, prieniky inštitúcií, záujmových skupín a občianskych združení – v rámci participácie …a tí iní.

Chápanie množín. Kde je prienik? Kde sú zdroje participácie? Kto a čo tvori verejný priestor? Či kultúru – udržateľnú, reprodukovateľnú…život zmysluplný… Kto tvorí zmeny, ktoré sa uskutočňujú tak či onak, podľa toho, koľkí a či sme pasívni, a koľkí zas naopak… Pár fotiek na záver z atmosféry miesta (MHD Farského) i z vystavy v galérií Kontajnej (i reštaurácia), a pár návrhov detí na verejný priestor zo súťaže Navrhni, nakresli, vyjadri sa (OZ Presadíme 2017), kde mali premýšľať deti nad využitím recyklovateľných materiálov. Súčasť projektu, ktorý nezískal podporu, lebo bol nezrozumiteľný, bola i časť, kde sme chceli realizovať jednu takú sochu z recyklovaného materiálu a vystaviť ju vo verejnom priestore Petržalky. Okrem iného… Teda i argument, veď vy si hľadajte i financie i ľudí, my len prispejeme, keď vlastne všetky subjekty, ktoré sú v hre, majú podobné ciele činnosti, je tak trochu mimo logiky. Ak teda ide o spoločné dielo, spoločný cieľ… O dobro v spoločnosti, jej zvyšovanie… (Ak ten text nie veľmi súvisí, je to trochu pospájané z textov na FB, to je možno dôvod, je to len pár zamyslení, bez patentu na pravdu, možno na inšpiráciu…). Teda pozrime si v zriadovacich listinach institucii, v etickych kodexoch skol, verejnych institucii, v stanovach obcianskych zdruzeni, v zakonoch o zriadeni statnych institucii, co sa pise zvycajne na uvod, pozrime sa, ako sa to naplna a ci je dovod, preco nemozu spolocne na niecom robit – v zaujme spolcnosti, verejneho priestoru…