Denník N

Blog N: Mário Bošanský

Najnovšie články autora

To ste ješte nepotkali třicet detí s Josefínou…aneb Kon se pase na terase

Včera som sa zúčastnil výbornej debaty, festivalu v DK Lúky v Petržalke. Išlo o to, ako vrátiť život do Petržalky, kde boli kedysi plné ihriská detí a rodičia mali určitý súcit, solidaritu, či pochopenie medzi sebou. Princíp rovnosti a rešpektu, ako sa hovorí… Konkrétne išlo o využitie terás, ktoré nemajú vlastníka, hospodára, pustnú, prehrievajú klímu…ohrozujú životy detí i seniorov…Boli tu ľudia, ktorí sa venujú kultúre, otvorili tu galérie, riešia zvuk, obraz, besedy, fotografie… Boli tu ľudia ohľadom ekológie, solidarita s planétou, separovanie, starostlivosť o vodu v pôde, stromy…kompostovanie. Boli tu ľudia ohľadom komunít, sociálnej práce a sociálnej patológie, ktorí vraveli, že každý zásah do verejného priestoru je dobré komunikovať, zasiahne s kladným i záporným nábojom. Konflikty sa dajú riešiť. A boli tu i odborníci i zodpovední zo samosprávy, ktorí dali nový pohľad, svetlo…koncept…Fotky, ktoré dávam k tejto udalosti dokumentujú môj dnešný športovo – kultúrny výlet, ktorý trval presne 78 minút. Ide o doklad toho, čo som tu navrhoval predtým. Tvrdiac znova, že aj komunikácia, výchova, rešpekt…to všetko je súčasť kultúry. Poviem len jeden fakt, ktorý prinieslo OZ Utopia, kde vraveli, že spoločenská entropia, ktorá je nameraná v spoločnosti, má 61%. Pri 65% je údajne spoločnosť už neudržateľná, nie je spoločnosť (nedôvera, polarizácia, nekomunikácia…) Záver moderátorky po blokoch diskusií, ktorý tak na rýchlo zhrnula potreby bol: komunikovať, uľahčiť, sprehľadniť, financovať… Ja len poviem, že tá komunikácia samosprávy, kompetentnosť úradníkov, …vychádza z celkových podmienok, aké tu máme. Väčšina ľudí tu vyrastala, boli vychovávaní týmto školstvom, touto spoločnosťou…preto je dobré, keď sem prišli a ešte prídu vzdelaní, mladí, či múdri ľudia rôzneho veku…a premiešajú, dodajú chuť, vôňu a farbu…

SNP a poznanie nevyhnutnosti

Možno sa to podarí a náš známy kapitán pôjde o pár mesiacov do civilu. Môžeme mu strihať meter? No neviem. Využívajúc tie isté reči ako jeho predchodcovia, ktorí spôsobili neuveriteľnú tragédiu zdrvujúcej svetovej vojny sa predsa snaží zasiať svoje semienko do duše národa…a čo sa deje v tých vyše 40 percent spoločnosti, ktorá nechodí voliť a na ktorú zjavne naše školstvo nenechalo výrazné stopy (napriek odhodlaniu realizovať výchovu mládeže v súlade s hodnotami demokracie, v súlade s najnovšími poznatkami vedy a techniky…ako majú v rôznych deklaráciach cele roky, desaťročia na školských nástenkách vo vestibuloch škôl). Kto chce, môže si porovnať „vedecké názory“ napr. na tému homosexuálov v rokoch 1932 -1945, či rovno pozrieť si rečnícke prejavy „kompetentných vodcov“ vtedajšej spoločnosti, s tými dnešnými… Kto chce, môže si klásť otázku, o čo išlo pri oslave SNP… a či niektoré tie šokujúce reči sú v súlade s tým, čo máme v Ústave SR… A kto chce, môže preskúmať i ďalšie faktory, ktoré sa pravidelne a účelovo ako karty v pravý čas predhadzujú nášmu tradičnému národu, ktorý najradšej chodí v kroji na vynovené námestia miest v srdci Slovenska…a samozrejme pije tradičné nápoje …a doma má poriadok… (napr. „menšinová“ karta, cudzinci, …neznámi…)… (trochu i váham, či toto vôbec písať, ale čítam teraz knihu Martina Rázusa Argumenty (odporúčam) a zdá sa, že je dobre nejak reagovať práve na takéto veci „duch národa“, pravda a podobne…)…

Pripojenie...
keď som bežal, včera po hrídzi, premýšľal nad včerajším blogom. v mieste dobehu som sa zamyslel nad mapkou a doma skúsil tvoriť plagát...
Máme všetko
obraz

Nikdy sa nezhodneme na úlohe Husáka v rámci ČSSR v rozdelenom „studenom“ svete.

Včera som pozeral diskusiu o Husákovi, komunista a historik Hrdlička a disident a politik Mikloško. To, aby sa musel brániť v rámci demokracie postoj slobody, je hanba verejnej televízie 30 rokov po snahe zmeniť režim. Riaditeľ školy, s ktorou roky naše OZ Presadíme spolupracuje mi na žiadosť o láskavosť, prosbu napísal, že keď ideme niečo robiť, či sa najskôr nespýtame ľudí, či to vlastne chcú? Spomenul som si potom na vlastný zážitok, ako sme pred desiatimi rokmi, keď sme prišli bývať do Petržalky spravili brigádu pred domom, aby sme to tam mali krajšie. Ako skoro nik neprišiel. Ani prvý krát, ani druhý a ani tretí. Keby som sa ich pýtal, tak nemajú zhodnotené tou terajšou krásou ani vlastné byty a nebolo by tam nič len psy, ktoré tam voľne zvykli pobehovať. Deti by tam nemohli vyjsť pred dom…podobne, keď ma na základe tohto zvolili za zástupcu vlastníkov. Ľud, normálny, s normalizovaným mozgom, raz mal taký názor a o pol roka, svorne a kolektívne opačný. Aká je teda úloha školy? Pýtať sa? Koho a čo? M,. Rosenberg hovorí na youtube o štýle konania, ktoré považuje za veľmi nebezpečný a tento príklad dávajú podľa mňa i naše školy i dnes. Vypočúvali A. Eichmanna a on hovorí, že nemali problém s tým, čo robili, lebo používali „kancelársky jazyk“, reč byrokracie. Plnili príkazy, boli poslušní. Ako si myslím, ak by bol stále Slovenský štát, presne tie isté osobnosti, aké sa usilovali plniť príkazy za komunistov a snažia sa i dnes, by plnili príkazy gardistov. Tak ako dnešní ľudia vychovaní dnešnými či včerajšími školami plnia poslušne a usilovne príkazy nadnárodných spoločnosti, snažia sa o zisk. Na stenách im visia obrovské reklamné transparenty s firemnými hodnotami a víziou spoločnosti, že pracovník je to najcennejšie, jeho názor si vážia. Keď ho povie, letí…