Denník N

Blog N: Mário Bošanský

Najnovšie články autora

Čo je toto tu? Čo nám hovorí fenomén novinárskej práce dnes? Čo nám hovorí prítomnosť? Ako konať?

Písal som v poslednom blogu, že robím tu skôr také triptychy, kde prvý blog je taký myšlienkový prievan, automatické písanie, vyjadrenie myšlienok na „papier“.

Možno snaha byť autentický, možno chuť napodobňovať Platóna a jeho postoj ku komunikácií, presvedčenie, že na porozumenie je potrebné vnímať celú osobnosť, prejav rečníka, že slová skresľujú výpoveď. Snažil sa odradiť čitateľa, že nič dôležité i tak nenapíše…

Hodné zamyslenia…

Teda priznám sa, že ani ten tretí text nebol oveľa stručnejší a zrozumiteľnejší. Odniesol som teraz tie kamene v rámci hry Kamene, odbehol cca. 20 min. a tu v našom centre INFINITY píšem, že čo keď príde návšteva, bežec, rodinka, využijúc služby a možnosti nášho centra….Odtiaľ i dnešné fotky…

Teda to, čo som chcel napísať je veľmi jednoduché. Neučí sa to možno v škole, je to možno typickejšie skôr pre postoj vedca, je otvorený k svetu. Kritický. Má kritické myslenie. Hoaxy a vnímanie toho, čo sa deje. Vnímanie zdroja informácie, hľadanie príčiny, prečo informácia má emisiu do médií…

Teda, základná otázka filozofa, som predsa vyštudovaný filozof s titulom Bc. Na UK v Bratislave a snažím sa plniť sľub daný na promócií, píšem… , otázka je: Čo je toto tu?
Teda v prítomnosti, to, čo vnímam, čo mi je po ruke. Fenomén.

A teda, je podľa mňa právo každého človeka, ktorý je na tomto svete, aby sa pýtal podobne.

To je motív k ďalšiemu hľadaniu prameňov, ktoré môžu dať jasnejšie odpovede. Radosť z poznania.
A teda, ak mladý človek, počúvne požiadavku na kritické myslenie a naozaj skúsi myslieť, pýta sa na podmienky toho, čo sa deje, je jasné, že znalý informačných tokov, vníma príčiny, autora…

Ponuré osvetlenie, tajomstvo, tieň a maska. Morálka a zákon, Luník 9, sídliská Slovenska. Petržalka ako najväčšie sídlisko Košíc…

Teda, kto si všimne, píšem skôr také malé série troch článkov. Najskôr je to dlhé, nesúrodé, akoby som sa snažil stratiť čitateľa (podobne ako Platón…:-)). Potom niečo kratšie, úvaha. A teraz už také viac štrukturované, návrat k téme… Aktualizované na dnešné deje… Teda ide zas i o promo k našej hre KAMENE. Je tá naša činnosť orientovaná na vnímanie, tvorivosť, aktivizmus…čin. Začal i týždeň dobrovoľníctva a to sa nejak snažíme dostať do povedomia, je v závere úvodu i to… A ilustračne zas pár kameňov z mojej tvorby, ktoré bude možné nájsť na prechádzke, v pohybe (chôdza, beh, bike…) v nedeľu popri Dunaji…na pravom brehu Dunaja v Petržalke…

Po úvode:

Ten náš Igor M. keď hovoril o morálke vlastne s tým stavom pri ponurom osvetlení, aký máme, vcelku sa trafil, Totiž vidíme, že zákon, povinnosti, skutkové podstaty činov, rozdiel medzi obvinením a odsúdením, medzi dôkazom a axiómou, ktorú o niekom – len tak – poviem do médií, pri dobrom svetle kamery a „váhy“ masového média, to akoby nehralo nejakú podstatnú úlohu.

Či je niečo vo vete v pozícii podstatného mena alebo len takého prísudku…

A čo je to teda tá morálka? Je to i ochota priznať si vinu za nejaký čin? Je to schopnosť či „skill“? Je to ochota vnímať rozdiel medzi snom, dojmom, psychózou a skutočnosťou? Problém viny? Teda čítam tu knihu Dáma v zlatom o prostredí Viedne, kedy sa menila cez secesiu na moderne mesto s modernými obyvateľmi.

Kamene pre introvertov – maľované kamene a pohyb

Dobrá skúsenosť s nedeľnými runningmi ma priviedla na myšlienku zorganizovať podujatie, kde vlastne vďaka ozdobeným kamienkom, ktoré značia cestu, nemusím byť prítomný (okrem GPS súradníc daných miest trasu značia i tie kamienky).

Podujatie je teda možné absolvovať samostatne, vhodné i pre introvertov (:-)), rodiny s deťmi, priateľov (i počas pandémie, keď budeme ako okres v inej farbe…).

Dané miesta, ktoré sú označené GPS, majú svoje genius loci. Zameriavajú pozornosť na miesta tragédií, ktoré tu boli nedávno.

Princíp rozdeľovania: ja – oni, môj strach (moja agresivita) – moje riešenie nenávisti, agresivity, nepokoja, nedostatok mieru riešiť konfliktom, vnútroným, vonkajším, bitkou, vojnou…je tu s ľudstvom stále. Mali by sme to študovať, vnímať, vnímať kontrolnú signálku včas…

Dnes si pripomíname 80. výročie podpisu rasových kódexov a vcelku je zvláštne, že spoločnosť je znova rozdelená na skupiny, ktoré majú strach jedna z druhej. Fóbie, nedostatok času na pozorumenie, nadávky, nálepky, …či i nenávisť…

Trasu možno abslvovať peši, behom, bicyklom, stačí sa odfotiť a poslať foto na: presadíme@gmail.com prísť si potom po malú odmenu na Medveďovej 21.Petržalka

A nedeľný cieľ je na hrádzi pri budete Flinstone, kde bude možné zdarma skúsiť paddleboard, raffting (Jarovecké rameno – organizuje VK Dunajčík)….

Idiota nevolil a nemohol byť ani zvolený

Teda dosť dlhé zamyslenie i na tému kultúra. Či ju máme, z čoho vychádza a na čom môžeme stavať…prečo, keď nejaký politik niečo vážne povie v tv a zmením si význam povedaného na opačný, zrazu to sedí oveľa viac…

Prečo mu na to moderátor nič nepovie. A otázka je i to, či vôbec naši novinári chápu význam viet, ako rozumejú čítanému, ako to vedia interpretovať tak, aby občan dostal neskreslenú výpoveď autora? No nie je to predsa jedno. Aby sa pravda, autentickosť, cestou k tomu, kto má právo na informáciu, nestratila… a iné….

Blog o knihe, ktorá popisuje krádež obrazu jednými „populistami“…pred sto rokmi…krádež ako taká má svoju podstatu stále dosť podobnú…príčiny…podmienky… a vlastne vychádza z niečoho v osobnosti, čo by sa dalo nazvať fenomén klamstva.

Klame dotyčný hlavne sám seba… Ako vraví v niektorom svojom videu na youtube doc. Pinc, slovo „idiota“ v antike neznačilo to, čo dnes. Označovalo to slovo človeka, ktorý mal najaký dojem o niečom… a to mu stačilo k tomu, aby to pokladal za pravdu. Takýto človek – vcelku inšpiratívne i pre dnešok – bol vylúčený z možnosti voliť v danej mestskej demokracii.

Nie, že je mocný, v rámci vlády, koalicie, parlamentu… (a preklep slova vláda – vada, ktorý som opravil teraz, je teiž celkom trefný…)

Podobne ako tzv. tv diskusie, kde sú ľudia z jedného „tábora“ (proporcia žiadna) a súdia zmýšľanie iného tábora a potom sa ešte priznajú i k tomu, že ktorá politická strana je sympatická…tak to je i na pokutu pre verejnopravnu teleziziu zo strany daneho vyboru, komisie pre vysielanie, etiku a pod… či nie?

Pretlak myšlienok… doba je zvláštna…a smajlika som za týmto tvrdením po zamyslení nedal…

Posledný textík – návrh: 1067, – Eur pre každého v rámci SR…

Písal som nedávno dlhý blog, a teda sa mi to zdalo i „komplexné“…i obsahovo výživné… A toto „automatické“ písanie mi dokonca pripomínalo i štýl poviedok J. L. Borgesa, ktoré sú známe skôr fikciou. A že tu to je žiaľ realita a teda rozhodol som sa, že už nebudem viac písať… Ale … nevydržalo mi to. Toto je ten naozaj posledný blog, keďže mám fakt dobrý návrh. Jednoducho navrhujem, skúsme tú hru na právny štát, občiansku spoločnosť a demokraciu hrať s čistým stolom, s novým balíčkom kariet. Nech nám je v tomto práve Covid -19 príležitosťou pre vyššiu kvalitu žitia.

Dajme si tieto pravidlá hry:

Dodržujme zákony, správanie, ktoré je všeobecne ok, ktoré umožňuje udržateľný život, zachovanie, …reprodukciu… (robme činy s hrdosťou, verejne, vo vlastnom mene, napĺňajúc slobodu – ako prví, bez výhrad, bez dôvodou, prečo nie, že nás nik nevidí, že sme v lese, že je tma…že sme múdrejší a nás „nedostanú tí „hlupáci““).

Teda určite pomôže informácia zhora dole, komunikácia mocných a zodpovedných:

„Áno, urobili sme chybu. Tu je kompenzácia, každý s r.č. s číslom účtu a s vekom 18 rokov a viac dostane od náš ako „prepáčte“, tu máte na účet 1067, – Eur.

Robte si s tým, čo chcete, ale vedzte, že pravidlá platia pre všetkých a odteraz naozaj policajt pokutuje, trestá priestupky…je to teda vstupenka do hry a na vás záleží, ako ju budete hrať, Koľko si z nej odložíte…utratíte rozumne…“

Malá škola slušnosti – život s Hitlerom

Dokument odvysielaný včera na Viasat history Život s Hitlerom pozornému divákovi, ktorý naozaj sa nechal vzdelať našim školským systémom, ukázal až zarážajúce podobnosti medzi týmto obdobím dejín, medzi tým temným obdobým, a tým, čo žijeme my. Len príklad – sklony vodcu, posadnutého niečim, bez schopnosti ovládať sa a vnímať druhých. Neustále konflikty, ničenie vzťahov, ochota likvidovať nepohodné „polienka“ sebastredného vnímania. Fakt, že sa obklopil posluhovačmi s vysokou oddanosťou, poslušnosťou, priam s vlastnosťami psíkov. I to, že mal svojho doktora, spolupútnika, ktorý mu miešal rôzne „elixíry“, udržoval ho pri jeho „spôsobe“ života… Posadnutosť s verejným vstupovaním, príhovormi, ukazovaním sa, akoby z vonka, sám pred sebou, akoby v treťej osobe, vo funkcii akejsi hereckej postavičky, priam klauna, tragéda s patetickým emotívnym prejavom, s láskou k operám Richarda Wagnera, ktoré počúval celé noci v rámci nespavosti… A vonkajší prejav, kde spoločnosť v rámci pôsobenia masovo- komunikačných prostriedkov propagandy (slovo, výraz, emócia, zážitok…) v akomsi tranze ho začala vnímať priam v archetype otca, nedotknuteľnej osoby, akoby bol mimo reálneho diania. Akoby nebol otcom vojny, nenávisti a obranných mechanizmov ega, ktoré požrali vlastné deti… A k tomu som náhodou dnes našiel v knižke z konca socializmu, ktorá vychádzala v niekoľkých edíciach, dotlači a nie je možné ju doma nemať a neevidovať: Malá škola slušnosti (Viera Gajdošová, Vydavateľstvo Mladé letá, rok 1981, na strane 48 sa píše: „Kto zvíťazil nad inými v boji, môže byť porazený, ale kto zvíťazil nad sebou a ovláda sa, ostane navždy víťazom“. Hovorí, že jedno zo starých múdrosti a právd, ktoré zanechali staré východné národy ľudstvu je táto: „Ovládaj sa!“ A teda, kto si kladie otázku, ako táto schopnosť ovládať sa súvisí s tým, čo tu žijeme?

Premiant Slovensko – prvý premiér youtuber…

Zhrniem text. Je to o inklúzií, o vzťahoch, o úprimnosti. I o tom, že sa blíži výročie víťazstva pracujúceho ľudu a v kontexte toho, čo sa píše na základnom kameni výstavby sídliska Petržalka, je tu pár zaujímavých otázok.

Píše sa, že sa to postavilo z vďaky k pracujúcemu ľudu.

Začalo sa to stavať pri príležitosti osláv 25 výročia tejto udalosti (apríl 1973). Tak odhliadnúc od toho, že nie je jasné, kedy a čo vyhral náš pracujúci ľud (skôr to vyzerá, že je ľud dlhodobou obeťou totality, normalizácie a neviem čoho), jedno z mála pozitív socializmu je naozaj asi to, že toto sídlisko niekto ľuďom postavil. Nebolo by toľko dnešných dospelých, toľko škôl, ciest, chodníkov..ihrísk…

I keď to nebolo až také ľahké, niekto chcel a aj vedel. Mal niekto i schopnosti.

Otázne je, čo v tej hre, ktorá pokračuje – bez nejakej veľkej reflexie, čo získal ľuď v „hre“ v rámci demokracie, keď napríklad vo voľbách (aj v tých posledných), zo všetkých možností si vyberie „youtubera“ a ten potom ako víťaz spravuje – ako najschopnejší – všetky činnosti. Od zdravotníctva, po ekonomiku…akoby nešlo o zdravie, o život, o budúcnosť, bezpečnosť…akoby len tak, láry fáry, virtuálne, hráme sa…keď máme smarfon i wifinu…

Jediné riešenie je úprimne sa pozrieť, kde sme, kedy skončil socializmus i v tej „mentálnej“ rovine – ak skončil a k tomu skúsme nájsť podstatu i riešenia…