Denník N

Blog N: Mário Bošanský

Najnovšie články autora

keď som bežal, včera po hrídzi, premýšľal nad včerajším blogom. v mieste dobehu som sa zamyslel nad mapkou a doma skúsil tvoriť plagát...
Máme všetko
obraz

Nikdy sa nezhodneme na úlohe Husáka v rámci ČSSR v rozdelenom „studenom“ svete.

Včera som pozeral diskusiu o Husákovi, komunista a historik Hrdlička a disident a politik Mikloško. To, aby sa musel brániť v rámci demokracie postoj slobody, je hanba verejnej televízie 30 rokov po snahe zmeniť režim. Riaditeľ školy, s ktorou roky naše OZ Presadíme spolupracuje mi na žiadosť o láskavosť, prosbu napísal, že keď ideme niečo robiť, či sa najskôr nespýtame ľudí, či to vlastne chcú? Spomenul som si potom na vlastný zážitok, ako sme pred desiatimi rokmi, keď sme prišli bývať do Petržalky spravili brigádu pred domom, aby sme to tam mali krajšie. Ako skoro nik neprišiel. Ani prvý krát, ani druhý a ani tretí. Keby som sa ich pýtal, tak nemajú zhodnotené tou terajšou krásou ani vlastné byty a nebolo by tam nič len psy, ktoré tam voľne zvykli pobehovať. Deti by tam nemohli vyjsť pred dom…podobne, keď ma na základe tohto zvolili za zástupcu vlastníkov. Ľud, normálny, s normalizovaným mozgom, raz mal taký názor a o pol roka, svorne a kolektívne opačný. Aká je teda úloha školy? Pýtať sa? Koho a čo? M,. Rosenberg hovorí na youtube o štýle konania, ktoré považuje za veľmi nebezpečný a tento príklad dávajú podľa mňa i naše školy i dnes. Vypočúvali A. Eichmanna a on hovorí, že nemali problém s tým, čo robili, lebo používali „kancelársky jazyk“, reč byrokracie. Plnili príkazy, boli poslušní. Ako si myslím, ak by bol stále Slovenský štát, presne tie isté osobnosti, aké sa usilovali plniť príkazy za komunistov a snažia sa i dnes, by plnili príkazy gardistov. Tak ako dnešní ľudia vychovaní dnešnými či včerajšími školami plnia poslušne a usilovne príkazy nadnárodných spoločnosti, snažia sa o zisk. Na stenách im visia obrovské reklamné transparenty s firemnými hodnotami a víziou spoločnosti, že pracovník je to najcennejšie, jeho názor si vážia. Keď ho povie, letí…

Dostal som i nálepku...keby keby, boli by sme...ale ak by každý skúsil niečo pre vlastný kardiovaskulárny systém a tých 20 min. či koľko, by mohol rozjímať nad situáciou iných "bojovníkov"., ktorí by možno i radi zbierali odpad zo zeme, ekologicky sa zúčastňovali na rozvoji SLovenska, ale majú iné cesty životom...myšleinka je silná, solidarita a podpora..ak by dal každý hoc 50 centov, tak 250 000 by určite zanechal stopu v kvalite činnosti a života. Kolobeh dobra...

Podporujem Plamienok

Vychádzam z predpokladu, že je pre ľudí prirodzené na jar sa aktivizovať (ako tie rastlinky – chuť klíčiť, rásť….). Prečo teda ostávať v tých úzkych rámcoch, že len na svojom „piesočku“? Ak nemám záhradku a som celý život v meste, či na sídlisku, kto iný, ako ten, kto tam trávi čas, sa má starať o kvalitu života? Prečo očakávať, že inštitúcia, jeden človek, v rámci správy územia veľkého ako mesto, by mal všetko stíhať a všetko robiť na 130%? Prečo teda nedať napr. podnet, že tam a onam dajte lavičku, tam dajte smetný kôš, že prevencia je fajn a že máme záujem na tom, žiť lepšie? Je tridsať rokov od zmeny režimu a špina okolo nás, neporiadok, nedostatok lásky a pochopenia, je naša vizitka. Ak nežiadame, nedostaneme.Ak sa nerozvíjame, tak sa deje opak. Chradneme. Buď nás ovplyvňuje dobro, alebo zlo. Čo pripustíme, keď sa nebránime, to tu máme…. Je vlastne povinnosť každého z nás, robiť to najlepšie, čo vie…Na to máme i jazyk, aby sme si rozumeli, aby sme sa snažili pochopiť sa vzájomne… Nech nám sú iní príkladom. Dnes boli rôzne brigády pri brehoch Dunaja. Bol som i na zaujimavej výstave, kde to spojili s originálnou hrou medzi účastníkmi…A bol som i na tej ultralanovke, chválihodnej akcii… Ak de ste boli vy? Minule sa stalo ,asi vďaka nadpisu, že môj článok videlo (neverím, že dočítalo) cca. 3000 čitateľov Denníka N. A predsa, miesto známe a sáčky sú tam. Ešte som pridal ďalší. Mudrovanie, súdenie nie je čin, ktorý nás robí lepšími, je to len nejaký dojem o niečom, postoj k niečomu. Dobrá či zlá je akcia… A ochota spolupracovať, dôverovať si, zdieľať…to je fajn. Máme to OZ Presadíme…môže mať hoc kto hocičo…možno inšpirujeme, možno aj inde sa deje všeličo fajn…:-) Každý má svoj plamienok, v tme môže zasvietiť… čo viac si želať?

pred brigádov zástavka,,,to že je tisíce špakov na mieste, kde je zákaz fajčenia, že fajčiari nechápu ducha zákona, ktorí je o tom, že nedymiť na ...a nik to netrestá, porušenie zákazu , je také typické pre SR...povrchnosť, konzervatívne hodnoty?

Na to máme inštitúciu…

A inštitúcia, keď niečo chcete, keď zatlačíte nebodaj na otlak, či odhalíte voš pod chrastou, zaútočí na občana. Alebo schová ešte viac hlavu do piesku, čas to vyrieši. Verejnosť to nezaujme, média len tak zaplnia priestor, cestu v MHD…Alebo obetuje „pešiaka“, Alebo sa odvolá na vyhlášku, zákon, niekde do Hlavy XXII…a my si žijeme, máme inštitúciu, symbol… Včera, som sa zapojil asi do troch tém, „heštegov na instagrame“a vlastne, všetky problémy sa týkali buď predsudkov verejnosti, alebo ohrozenia verejnosti inštitúciou, ktorá nechápala problém (napr. KHB alebo „hrádza proti extrémizmu“ (dve z tých tém)). Teda či nám stačí výhovorka, život v nekvalite, alebo či skutočne niečo spravíme? Ak máme na zástavke MHD nápis : „Zákaz fajčiť“, asi aby bol rešpekt voči nefajčiarom, deťom…a nájdeme tam stovky špakov, asi to je len tak…formálne…že život ide ďalej…stovky možných pokút odvialo ako dym z cigariet…ktorý sa ukladá i v tele s dechtom…na to máme inštitúciu.. v nej zle zaplatených pracovníkov…na čele dobre situovaných členov klubov, s dovolenkami na jachtách, s piknikmi pri bazénoch za haciendou (vďaka ľahostajnosti voči korupcií)..my máme úrady online, elektronické podpisy, ktoré v praxi skôr vyzerajú ako dobrý….že občan si bez platu zamestnanca sám vo voľnom čase musí hodiny študovať postupy, ako si má sám z domu niečo vyriešiť (a potom mu príde plno oznámení v spomalenom PC, že má termín, aby si listinu prevzal, doriešil, že mu plynie lehota, termíny, nech si teda zoberie v práci dovolenku a ide študovať videonávody a sto stranové príručky, aby tomu bez školení „zamestnanca štátneho úradu“ porozumel a bol schopný vykonať „príkaz“… Takto to tu vyzerá s dialógmi, participáciou a s rešpektom sto rokov od vzniku modernej spoločnosti (ČSR – TGM)

že možno podporiť a pomôcť...pán ma včera oslovil...dal leták...ako som písal inde...

Prezidentku máme a už bude dobre.

Kedysi, keď som ešte pracoval na odd. marketingu a reklamy v Slovnafte, tak na kopírke sme mali nápis: „Zabudni sám na seba a svet si ťa zapamätá.“ Premýšľate, ako tento výrok súvisí s nadpisom? Kým odpoviem, spomeniem ešte v rytme a nálady jazzu, ktorý mi dnes od rána hral v slúchadlách pri upratovaní Petržalky, to, na čo som často myslel pri tejto činnosti. Jedna z myšlienok bola: Ak sme v stave, že máme síce veľký priestor a v ňom i určené osoby na to, aby niečo riešili (napríklad odhadzovanie snehu) a keď realita dlhodobo ukazuje, že sa na to môžeme vyhovárať (napríklad, že odhadzovači snehu…nestíhajú…či: zima ich zase nachytala…), alebo sa máme snažiť, byť aktívny, alebo má niekto pomôcť. Teda otázka je: Prečo sme v takom stave? Kto nás do neho dostal? A: Kto má pomôcť? Ten, kto je „bezvýznamný“ a „má veľa času a málo peňazí“, teda, má to dostať od „významného“ a „dobre zaplateného“ „menežéra“ príkazom a šomrajúc, tak „po slovensky“ to spraviť („mentalita sluhu“)? Alebo sa má objaviť líder a v zmysle príslovia, ktoré som spomínal naposledy, že: „Lano sa nedá tlačiť. Len ťahať“ potiahne – ako naša prezidentka? Teda skúsim to spojiť. Ako sa vraví s „telke“: „premostiť“ s nadpisom. Bude nám dobre, keď liberáli a konzervatívci majú symbol, alebo máme i my niečo urobiť?

plagátik

(Ne)viditeľné komunity?

„(Ne)viditeľné komunity? O brazílskych favelách a slovenských osadách…“- je názov lunchsemináru, ktorý sme pripravili na budúci pondelok 11.3. o 13-15h.“ tak zneli informácie o akcii, ktorá sa konala v organizácií PDCS. Veľa som o tom nevedel, skôr motivácia prísť u mňa bola taká zvláštna. Vychádzala z toho, že som veľa počul v poslednom čase o živote ozajstných indiánov v pralesoch Brazílie a aj keď vytvára celý kmeň v počte cca. 200 ľudí určitú komunitu so životom podobným životu v dobe kamennej, napriek ich bohatému a intenzívnemu životu v podmienkach absolútnej hmotnej chudoby, nejak to nesúviselo s témou komunity v Brazílii, ale bol som zvedavý. Veľa ľudí prítomných vravelo podobne, že prišli, lebo ich to zaujímalo (možno rozdiel oproti tomu, keď sme do spolupráce volali naše školy, prišli, ale ich to nezaujímalo..i tu mohli prísť, zdarma, ale neboli tu…). Tie favely, teda ľudia žijúci v nich, podľa toho, čo som pochopil, existujú v podmienkach duchovnej chudoby i materiálnej chudoby. Tragédia vylúčenia, života bez perspektívy. Ale zas, išlo tu i o to, ukázať fakt, že aj bez peňazí si vedia vymieňať tovar či služby. Vedia fungovať svojpomocne. To my napríklad nevieme. Žijeme podmienení rytmom času a peňazí, ktoré v čase vďaka inflácií pôsobia ako pohyblivé piesky, vytvárajú pocit neurčitosti, relativity. Relativizácia pravdy… Teda, ak dám príklad hneď z okolia nášho domu, naši bezdomovci, tvoria väčšiu komunitu v porovnaní s nami. Či sa zhodnú na potrebe vlatniť denne fľašu „čúča“ a spoluochraňovať „strechu“ počas náročnej noci… my skôr ostaneme uzatvorení pred druhým, aby náhodou nemal pocit, že má nárok, právo, na niečo, čo zistí, že máme…intrigy, ohováranie, demagógia… Aj „fyzicky“ spolu, spojení panelmi, stenami (jak polovica Slovenska, ktorá takto stále žije, napriek slobode a možnostiam) aj sami…

žaba
Siroty

Tragedia zamrznutej normy…pravda uhorela na námesti pred 50 rokmi a my sme ostali…

Prisli mi nejake spravicky na email o diani, clanky z DennikaN … A kedze som mal pretlak myslienok, vyriesil som to touto odpovedou na newsletter…a dam i pokus o basnicku,,,mozno…:-) My mame dnes v dome prave desiate vyrocie schodze, kde mne ako vtedajsiemu predsedovi samospravy v uzneseni slubili odmenu za pracu. Lebo za pracu patri placa. To je cestne. A samozrejme doteraz sa uznesenie nesplnilo, hanba – nehanba, hanebnost – nehanebnost, tak to je. Taky stav demokracie – demokracie v malom. Nemam teda iluziu, mam len traumu. A dnes suseda prisla, ze budu volby, ze ci nechcem robit vo vybore…ci kde. Vravim jej, ake je vyrocie. Ze ked nevedia dat ludom stanovy, podla ktorych cituju dany paragraf volieb, ze ked nepoznam za tie roky susedov, ani ich schopnosti, ked sa nestara o to, co ma dany „pracant“ za to, ze oni maju splnenu potrebu pokoja a bezpecia, ked im staci, ze platia najomne a „chodia na narodny vybor“….tak to je vizitka tych ludi…Koho teda navrhnut? O tom sa pise vo vyzve na branke k tym volbam… Myslim si, stotozneny s knihou, kde som to cital, ze ludia, ktori necitia zodpovednost, su nebezpecni. My si myslime, ze je to ok, ze to je stav spolocnosti. Len to dost moze i nas ohrozit. I my sme zodpovedni, ked to tak nechame…. Zial vidime, ze obeta horenia nie je moc dobra. Tiez som horel v ramci tej mojej funkcie a nic to nespravilo v svedomi s tou nasou vacsinou. Teda, nemam umysel sa zapalit, aby som verejnost prebudil. Ani hladovka ani nic…tento text je tiez len tak „vykrik do tmy“ a karavana ide …smerom….

žaba