Koncom roka 2019 sa odohrali dve zdanlivo nesúvisiace a prehliadnuté udalosti, ktoré však môžu mať významný vplyv na mediálno-politický vývoj na Slovensku. Tou prvou je správa o úverovej firme Home Credit, ktorá okrem Slovenska a Česka pôsobí v 7 ďalších krajinách sveta,  a ktorá si v rámci svojich aktivít v Českej republike najala mediálnu agentúru C&B Reputation Management. Tá druhá sa týka predaja siete televíznych staníc spoločnosti Central European Media Enterprises (CME), kde patria aj televízie Markíza a česká Nova, ktorú od amerického koncernu AT&T kupuje skupina PPF. Čo majú tieto na pohľad nepodstatné udalosti pre bežného občana spoločné? Odpoveďou je meno Petr Kellner. 

Po 12 rokoch Smeru si budeme NR SR pamätať najmä v dvoch polohách. Prvou je extrémne slabý parlament symbolizovaný povestným palcom Jany Laššákovej. Druhou je parlament sabotujúci dôležité veci kvôli ješitnosti niektorého z koaličných lídrov, ktorú najlepšie reprezentuje nekonečná sága voľby ústavných sudcov.

Slovenská republika opäť nesplní svoje spojenecké záväzky vyplývajúce z členstva v Severoatlantickej aliancii. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na obdobie rokov 2020 až 2022, o ktorom dnes rokuje parlament. V kapitole vyčlenenej pre Ministerstvo obrany SR sa počíta s poklesom výdavkov na obranu o 0,08% zo súčasných 1,73% HDP na 1,65% HDP pre rok 2020.

Ako koalícia PS/Spolu sme predstavili program do parlamentných volieb. Aj ja som doň prispel svojou troškou, a tak teraz predstavujem hlavné témy, na ktoré som sa zameriaval.

Po prezidenstkých voľbách som sa rozprával o Slovensku s ľuďmi zo zahraničia viac než zvyčajne. Sú to zaujímavé rozhovory, keď ste niekým spoza hraníc konfrontovaný s povrchnejším pohľadom na svoju krajinu a celú strednú Európu. No zároveň som si uvedomil, že častokrát však na Slovensko takto nazeráme vlastne aj my sami.

Čo potrebujeme na to, aby politika začala riešiť zasadné a reálne problémy?

Myslíte si, že Andrejovi Dankovi nejde karta? Pozrite sa do budúcoročného štátneho rozpočtu.

Nerozumiem mnohým veciam, ale táto je na celkom vysokej priečke. Z toho, že u nás sudca môže súdiť popri tom, ako vedie otvorenú politickú kampaň, sa mi rozum zastavuje.

Tlak ulice pohol riešením najväčších káuz. Ich príčiny tu však ostávajú.

Mohla to byť príležitosť, ako sa konečne odraziť od problémov a načrtnúť cestu, ako pohnúť ozbrojené sily dopredu. Ostalo pri tradičných výhovorkách (“minulé vlády”) a politických osobných útokoch.

Prečo ministerstvo obrany nechcelo pustiť na verejnosť dokument, o ktorom aj Aliancia tvrdí, že nie je tajný?

Fínske média sa začínajú zaujímať o podozrivý obchod ich štátnej firmy Patria s našou vládou.

Jediná krajina nevyhostí žiadneho ruského diplomata po útoku v Anglicku. Mlčanie počas vládnej krízy. Odchod mladých talentovaných diplomatov. Vizitka ministra zahraničných vecí, ktorý pod zámienkou vysokej diplomacie pretvoril MZV na one man show.

7 krokov, ktoré musí spraviť vláda v obrane. Výmena ministra je prvým z nich.

Jedine nezávislý pohľad z vonka nám umožní objektívne vyhodnotiť, kam naša modernizácia smeruje. Politici to nedokážu, stranícke záujmy sú silnejšie.

Posledné dve dekády vyprodukovali mnohých skvelých lídrov, nápady a riešenia, ktoré nás posunuli vpred a dostali nás do centra európskej integrácie. Dnes však v regióne valcujú populisti a nacionalisti. V odpovedni na nich nemôžeme lipnúť na starých formách politiky a nostalgii za vecami, ktoré dnes už nefungujú

Krajine sa ekonomicky darí. Namiesto toho, aby sme riešili roky odkladané problémy sa venujeme problémom koalície.

Zápisky z cestovania po Slovensku, zbierania podpisov a náhodných rozhovorov o politike.

Návrh zákona o cyberbezpečnosti je ďalším príkladom jedného nášho vážneho neduhu. O ochrane Slovenska všetci veľa hovoria, ale reálnu robotu odflákneme.

Minister Gajdoš (alebo ktokoľvek naozaj rozhoduje na Ministertve obrany) pokračuje v šlapajách svojho predchodcu Glváča. V čase prípravy najväčšieho kontraktu za 1,2 mld. eur minister obrany pokračuje v nezverejňovaní zmlúv. Napriek tomu, že ho na nesprávnosť tohto ťahu už upozorňujú súdy.

Na čo parlament zabudol pri schvaľovaní memoranda o zvyšovaní výdajov na obranu

Reakcia predsedu SaS sa nevyrovnala so základnými slabosťami jeho Manifiestu. Jeho minulotýždňové hlasovanie o bezvízovom styku s Ukrajinou ukázalo, že s filozofiou z jeho dokumentu to myslí smrteľne vážne.

Presne takúto debatu potrebujeme. Žiaľ, ideologické skratky presahujú do dokumentu natoľko, že často vedú k protirečivým záverom, mimoriadne veľkým úletom od štandardu európskej debaty, či zdravého rozumu.

Spoločnosť musí niečo držať pokope. Extrémisti si nemôžu privlastniť vlastenectvo. Musí existovať moderná a otvorená alternatíva.

Slováci si dôverujú najmenej pomedzi rozvinutých krajín. Je to jeden z našich najväčších problémov, ktorý má pritom pramálo pozornosti.

Po voľbách všetci povedali, že sa treba rozbehnúť po krajine. Nechápeme, čo sa stalo. My sme to urobili.

Liberál verí, že v spravodlivej spoločnosti majú mať všetci ľudia šancu naplniť svoju slobodu a potenciál a vybrať si svoju cestu životom. Nie je to o menšinách, je to o všetkých.

Nie je to len o papalášskych hodnostiach. Vyhlásenie, pod ktoré sa podpísal policajný prezident, je smutnou pripomienkou toho, v akom stave sa nachádza vedenie nášho bezpečnostného sektora.

O hraniciach slobody prejavu, bežnej slušnosti, alebo o tom prečo si liberáli nevedia vyskladať Lipšica.

Fico a Kaliňák si zaslúžia kritiku hlavne preto, že v oblasti bezpečnosti reálne nič, okrem rečí, neurobili.