V Haščákovom prípade by vzhľadom na jeho vplyv a povahu skutku, ktorého sa údajne dopustil, mohli byť dôvody na kolúznu väzbu.

Samosudkyňa Ružena Sabová „prekreslila“ hranicu spoločenskej tolerovateľnosti extrémistických prejavov v prospech slušného Slovenska.

Ak sa právnické fakulty v spoločenskej diskusii vyslovili o jednej z kľúčových funkcií boja proti kriminalite, ich hlas nemôže byť šmahom ruky zmietnutý zo stola s bizarným odôvodnením, že sú kartel.

Nemali by sme sa uspokojiť iba s akýmsi letargickým a subjektívnym pocitom, že sa raz možno dočkáme spravodlivosti.

Z Havranovho článku celkom jednoznačne vyplýva, že ostrej kritike nevystavil Kuffovo vyznanie, ale jeho interpretáciu a počiny.

Situácia je diametrálne odlišná pri obvinených sudcoch, pri ktorých nie je možnosť verifikácie výpovede spolupracujúcej osoby.

Vecné dôkazy, akým je aj komunikácia získaná z Threemy, ktoré sa znalecky preskúmajú, vykazujú oveľa vyššiu mieru objektivity a hodnovernosti ako výpovede obžalovaných.

V posledných dňoch sa ukázalo, aké nebezpečné je nielen páchanie trestnej činnosti, ale aj zamieňanie si pravdy so lžou.

Ak aj súd uzná aktivistov vinnými, pôjde o prečin, za ktorý by mohli dostať len podmienečné tresty.

Od dlhoročnej blízkej spolupracovníčky bývalého ministra vnútra veľmi ťažko možno očakávať, že práve pod jej vedením začne ministerstvo fungovať lepšie.

Aj keby na prípade pracoval medzinárodný tím, objektívnosť vyšetrovania musí vedieť garantovať slovenská polícia.

Fungovanie spoločného vyšetrovacieho tímu nemusí byť jednoduché a doterajšia prax ukazuje, že je nevyhnutné vyriešiť celý rad komplikácií.