Jeden zmätený osobný príbeh o hotelových izbách. Mohol by sa volať aj „Táto krajina nie je pre depresívnych“.

O Bratislave, o tom, prečo Bratislava nie je New York, o trvalých pobytoch a o smiechu na ľudskom nešťastí.

Tak. Mierne šokujúci a prehnane zovšeobecňujúci titulok by sme mali. Lacná taktika, ako si získať pozornosť. Napokon, články o Kotlebovcoch sú ako romány Danielle Steelovej – neviete ich od seba rozlíšiť, končia sa vždy rovnako banálne a všetky postavy sú hrozne nesympatické. Ale myslím to vážne. A hlavne – tie postavy sme my.

O tom, prečo sú zlé vtipy dobré, kto sú velikáni slovenského humoru a kvôli komu v televíznych seriáloch používajú štúdiový smiech.