Súčasné protesty po celom svete môžu pripomínať vlny predchádzajúcich revolúcií, ale v niečom sú jedinečné. Protestujúci majú pocit, že ich nezodpovedné politické elity už príliš dlho ponižovali, ignorovali a opovrhovali nimi.

Zmieriť sa vopred s druhým Trumpovým víťazstvom nie je správne. Ako sa ukázalo všelikde po svete, demokrati môžu úder vrátiť. 

Nová šéfka Európskej komisie si bude musieť udržať dôveru národných lídrov, ktorí ju nominovali, no zároveň sa nesmie javiť, akoby bola ich hovorkyňou.

Plán Jareda Kushnera počíta s prílevom peňazí do Palestíny, no v zásade ignoruje otázku palestínskej suverenity.

Poníženie je mocná vzpruha, ktorá môže ľudí viesť k čistej nenávisti, ako to v súčasnosti zažíva francúzsky prezident.

Ľudia, ktorí stále veria v demokraciu, by sa teraz nemali radovať z toho, ako odvážneho politika stihne zaslúžený trest. Skôr by mali myslieť na riziká, ktoré by jeho pád priniesol.

Trump masovo opúšťa spojencov v politickom i citovom zmysle. V podstate ide o antitézu jesene 1989, keď sa zrútil sovietsky blok.

Je veľmi pravdepodobné, že v Libanone sa po porážke Islamského štátu rozhorí nový boj medzi Iránom a Saudskou Arábiou.

Väčšinu čínskeho reformného obdobia lídri krajiny zdôrazňovali domáce priority a do zahraničných vecí veľa nehovorili. Ale v posledných rokoch sa ukázalo, že Čína chce hrať väčšiu globálnu úlohu.

Francúzi majú dve možnosti: buď si zvolia kandidáta, ktorý stelesňuje nádej, alebo kandidátku strachu.

Namiesto toho, aby sme sa zamerali na jednu hrozbu na úkor druhej, napríklad tým, že sa spojíme s jednou, aby sme porazili druhú, musíme im čeliť všetkým naraz.

Iste, história sa nedá prepísať, ale mnohí, ktorí hlasovali za zotrvanie v EÚ, sa dnes obávajú, že Mayová podlieha ohľadne budúcnosti zbožným želaniam.

Izraelčania majú aj napriek útokom pocit relatívnej bezpečnosti, čo je aj výsledkom schopnosti občanov prispievať k vlastnej ochrane.