Úbytky počtu lokalít poniklecov sú spôsobené aj premenou lokalít s ich výskytom na poľné kultúry a vinohrady, intenzifikáciou využívania a rekultiváciou lúk a pasienkov, ťažbou piesku alebo vápenca.

Ako u všetkých obojživelníkov aj pri hrabavkách platí, že ich ochrana spočíva v ochrane vôd, kde sa rozmnožujú, či už pred chemizáciou alebo vyschnutím.

Najznámejšími miestami výskytu krátkonôžok u nás sú Kováčovské kopce v pohorí Burda pri Štúrove a Slovenský kras.

V larválnom štádiu strávia roháče niekedy až päť rokov, dospelé jedince žijú len jednu sezónu.

Z bežného druhu sa na Slovensku stali ohrozeným.

Dropy patriace do panónskej populácie sa zhromažďujú a zimujú pri Bratislave v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia v susedstve s Maďarskom a Rakúskom.

Krakľovce patria medzi najfarebnejšie operence žijúce v našich končinách.

Od roku 1985 preukázateľne zaniklo minimálne 178 tokanísk.

Obýva mokrade – močiare, luhy alebo riečne brehy s hustou vegetáciou.

Jazýčkovec ostrohatý Jankov je jednou z najohrozenejších orchideí Slovenska. V Čechách sa považuje za vyhynutý.

Hoci sú májky nositeľmi toxínu kantaridínu, netreba sa ich obávať.

Ľudovo sú za „lastovičky“ označované nielen samotné lastovičky, ale aj belorítky či dážďovníky, ktoré však s lastovičkami nie sú príbuzné.

Asi najdôležitejšia je pre človeka sanitárna funkcia šakala, a to najmä tam, kde ju nemôžu plniť predátory ako vlk, ktoré sa v nížinách nevyskytujú.

Modlivky sú viazané na krovinaté stráne, často s vápencovým podkladom, alebo na divoké lúky a pasienky východných Karpát.

Na Slovensku sú známe iba dve lokality, kde sa preukázalo pravidelné a dlhodobejšie rozmnožovanie korytnačiek močiarnych – rezervácia Tajba pri Strede nad Bodrogom a Patinský kanál v lokalite Marcelová.

V Karpatskej kotline žije viac ako polovica počtu tohto druhu v Európe a od jeho prežitia v tejto lokalite závisí celá európska populácia.