Potreba ochraňovať ženy pred následkami interrupcie je mýtus. Drvivá väčšina žien, ktoré sa rozhodnú pre umelé prerušenie tehotenstva, svoje rozhodnutie neľutuje ani s odstupom času. Najčastejšie emócia, ktorú ženy v súvislosti s týmto rozhodnutím pociťujú, je úľava.

Týmto reagujem na článok Vladimíra Palka, ktorým vraj uvádza na pravú mieru niektoré moje tvrdenia. Žiaľ, nevybral si tie spoločensky najzávažnejšie, týkajúce sa lží, ktoré on a jeho partia šíria ohľadom Istanbulského dohovoru, ale sústredil sa iba na dáta ohľadom týrania blízkej a zverenej osoby.

Rozhovor Karola Sudora s Vladimírom Palkom, či už ako publikovaný článok alebo promovaná kniha, vyvolal miestami silné emócie. Ak bolo naozaj cieľom vyvolanie dialógu, tak ho teda začnime. Napríklad vyvrátením zavádzajúcich informácií a očividných klamstiev, ktorými Palko v rozhovore rozhodne nešetril.

V diskusii ohľadom interrupcií zaznievajú argumenty o svedomí, náboženskom presvedčení či morálke. V prvom rade je však to právna otázka, hľadajúca kompromis medzi ústavným právom ženy na súkromie, rodinný život a telesnú integritu a právom plodu na život. „Každý vrátane tehotnej ženy má právo rozhodovať o svojom súkromnom živote a chrániť realizáciu vlastnej predstavy o ňom pred neoprávneným zasahovaním“, píše sa v náleze Ústavného súdu.

Reakcia na článok Ženy musia zarábať ako muži. Island ako prvý štát trestá firmy, ktoré neplatia za tú istú prácu rovnako (3.1.2018).

Kampaň proti ratifikácii Istanbulského dohovoru naberá v predvianočnom čase, ktorý sa inak považuje za čas pokoja a lásky, na obrátkach. Katolícky kňaz Marián Kuffa po svojom kontroverznom vystúpení v Prešove na tému Istanbulského dohovoru vystúpil v Trnave, kde sa tentoraz pustil do „genderistov“ a feministiek.