Ako so sebou dokážeme žiť, ak vieme, že sme podvádzali? V novej štúdii overili, že jednou z odpovedí je aj bias spätného pohľadu nazývaný aj ako „ja som to vedel“ efekt, keď preceňujeme svoje schopnosti a myslíme si, že naše znalosti o svete, ktoré sme získali len teraz, siahajú hlboko do minulosti.

Hoci niektorí hovoria, že dánska štúdia ukázala, že rúška nefungujú, nie je to pravda. Nosenie rúšok obhajujú aj hlavný autor štúdie či šéfredaktorka časopisu, ktorý článok vydal. Dánsku štúdiu mnohí kritizujú pre nedostatky v dizajne.

Virálne video populárne aj na Slovensku obsahuje plno chýb. Výsledky zverejnené dnes ukazujú, že pri správnom dávkovaní má oxfordská vakcína až 90-percentnú účinnosť. V porovnaní s konkurenciou je jej výhodou nižšia cena či fakt, že ju netreba skladovať pri extrémne nízkych teplotách.

V záplave zlých správ zanikajú tie dobré.

Nie testovanie, ale očkovanie proti novému koronavírusu by malo byť povinné, myslí si imunológ Vladimír Leksa. „Takto žiť ešte ďalšie roky je neudržateľné. A vakcína to ako jediná dokáže zastaviť,“ dodáva vedec z SAV.

Výskumy na ľuďoch, ktorí prekonali ochorenie SARS v roku 2002, ukazujú, že aj po 18 rokoch majú vo svojom tele pamäťové imunitné bunky určené na boj s ochorením. „Prečo by to pri novom koronavíruse malo byť inak?“ pýta sa imunológ z SAV.

Odlišné výsledky antigénových testov neznamenajú, že sa tu „deje niečo mimoriadne podvodné“ a nový koronavírus nie je „druhom prechladnutia“.

Čeľaď albanerpetontidov prežila dinosaury a jej zástupcovia boli súčasníkmi aj raných predstaviteľov rodu Homo. Odhaduje sa, že živočíchy vyhynuli pred zhruba dvomi miliónmi rokov.

Problémom Slovenska je nepredvídateľnosť – ak sa improvizuje a opatrenia sa prijímajú ad hoc, nikto nevie, na čo sa má pripraviť. Denník N pátral aj po tom, čo bude východiskom z pandémie.

Stali sme sa obeťou vlastného úspechu. Výsledkom bola popieračská vlna, ktorá nás výrazne poškodila, vraví virológ Boris Klempa z SAV.

Zatiaľ sa s istotou nevie, či koronavírus z norkov predstavuje pre ľudí väčšie riziko s ohľadom na nižšiu účinnosť vakcíny. Prípad z Dánska však poukazuje na možné riziká veľkochovov, kde sa zmutovaný vírus môže rýchlo šíriť. „Ak budeme musieť vyhubiť veľké chovy kráv či iných živočíchov, môžu nastať problémy so zásobovaním potravou,“ vraví vedec Tomáš Szemes z UK.

Ak mäkké metódy zlyhajú, je lepšie zaviesť lockdown rýchlejšie, lebo efekt je mnohonásobne lepší ako v prípade, že sa odkladá, hovorí český filozof Daniel Novotný. „Čím neskôr sa lockdown zavedie, tým výraznejšie má negatívne vplyvy – na ekonomiku a spoločnosť.“

Niektoré štúdie v minulosti ukázali, že medzi pacientmi s covidom-19 je prekvapivo nízke číslo fajčiarov. Novšie štúdie však hovoria, že fajčenie je pri covide rizikový faktor. Aj preto americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) radí: „Ak fajčíte, prestaňte.“

Jedna vec je búchať doma do stola, frflať a písať na Facebook, že nebudem nosiť rúško, ale niečo celkom iné je, keď si ho nedám, hovorí v rozhovore sociálny antropológ Martin Kanovský.

Do projektu zapojili skoro dvetisíc dobrovoľníkov, ktorí sa vždy za trochu iných podmienok zúčastnili halového koncertu.

Zábery kométy vznikali v Česku, Poľsku, na Slovensku a na Kréte.

So slovenskými prírodovedcami Petrom Fabianom a Davidom Jandzíkom o evolučnej vývinovej biológii, prestíži publikovania v Science, Nature a PNAS, o význame metódy CRISPR/Cas9 na úpravu genómu v ich práci či o význame stretávania sa s inými vedcami – aj z iných odborností – pri robení vedy.

Celoplošnému testovaniu mohlo za prvý víkend uniknúť aj 25-tisíc nakazených, odhadujú matematici.

Udalosti na Slovensku si všimol Lancet, top lekársky vedecký časopis sveta. O rizikách celoštátneho testovania v ňom hovorili epidemiologička Alexandra Bražinová a imunológ Vladimír Leksa, infektológ Pavol Jarčuška sa testovania zastal.

Nemajme prehnané očakávania – antigénové testy a plošné testovanie nie sú absolútne riešenie boja proti koronavírusu, vraví biochemik Pavol Čekan z MultiplexDX.

Nie je jednoduché vyhodnotiť, či výhody celoplošného testovania prevažujú nad rizikami, hovoria experti. Bez ohľadu na to predpovedajú štatistické výpočty tisíce falošne pozitívnych a falošne negatívnych výsledkov. Polovica ľudí v štúdii mala príznaky covidu-19, pri celoplošnom testovaní to bude oveľa menej.

Neohrozme plošným testovaním nemocnice a neoberme ich o zdravotnícky materiál, hovorí prezidentka Zuzana Čaputová. Vedci varujú, aby sme nevydávali plošné testovanie za jedinú alternatívu lockdownu.

Výber dôležitých nových správ o koronavíruse: o radách českého parazitológa Jaroslava Flegra, ako si vypočítať riziko, o význame vetrania v školských triedach či o smrtnosti na covid-19, ktorá je oveľa vyššia ako v prípade sezónnej chrípky.

Ľudská myseľ je omylná, preto buďte pokorní. Nasledujte fakty bez ohľadu na svoje pocity a pri mimoriadnych tvrdeniach vyžadujte mimoriadne dôkazy.

Viacerí slovenskí vedci sa zhodujú, že antigénové testy nakúpené Slovenskom ideme používať v rozpore s tým, na čo sú pôvodne určené.

Zoológ Daniel Jablonski z UK v Bratislave strávil v Libanone necelé dva týždne v roku 2018. Hoci je krajina o niečo väčšia ako Banskobystrický kraj, predstavuje jedno z centier svetovej biodiverzity. Ochranu rôznorodosti života na Zemi považuje vedec za „najvyšší princíp, ktorý stojí za to, aby sa preň ľudia spojili“. Ak prídeme o biodiverzitu, bude koniec, dodáva Jablonski.

Zápal pľúc môže vzniknúť aj následkom chrípky či ochorenia covid-19. Očkovanie proti chrípke a pneumokokom môže chrániť pred ochorením covid-19 a súvisiacimi úmrtiami.

Denník N sa Petrom Celecom rozprával aj o význame vedy v boji s pandémiou a o tom, prečo máme na Slovensku menej úmrtí na covid-19 ako v zahraničí. „Na Slovensku žijeme výrazne kratšie ako priemer EÚ. Ak niekto minulý rok zomrel na chrípku alebo ako 60-ročný na infarkt, tento rok na covid-19 už nezomrie,“ hovorí Celec.

Proti chladnému veľkomestu sa obyčajne stavia romantický svet malých obcí či vidieka s dobrosrdečnými ľuďmi, ktorí by sa pre cudzích rozdali. V novej štúdii na troch experimentoch overili, či je to naozaj tak.