Denník N sa Petrom Celecom rozprával aj o význame vedy v boji s pandémiou a o tom, prečo máme na Slovensku menej úmrtí na covid-19 ako v zahraničí. „Na Slovensku žijeme výrazne kratšie ako priemer EÚ. Ak niekto minulý rok zomrel na chrípku alebo ako 60-ročný na infarkt, tento rok na covid-19 už nezomrie,“ hovorí Celec.

Proti chladnému veľkomestu sa obyčajne stavia romantický svet malých obcí či vidieka s dobrosrdečnými ľuďmi, ktorí by sa pre cudzích rozdali. V novej štúdii na troch experimentoch overili, či je to naozaj tak.

Dva zo štyroch sekvenovaných kmeňov nového koronavírusu z prvého marcového týždňa zo Slovenska boli úplne identické (bez jedinej mutácie) s genómami koronavírusu sekvenovanými v USA koncom apríla, ukázala analýza.

Poučenie z Japonska je, že nemusí záležať len na objeme testovania a trasovania či prísnosti preventívnych opatrení, keďže do veľkej miery záleží aj na tom, či sú prijaté opatrenia správne zamerané na najväčšie hrozby.

Východiskom z pandémie bude kombinácia vakcinácie a testovania, myslí si Richard Kollár, obáva sa však „dystopickej vízie budúcnosti“ spojenej s pravidelným testovaním populácie: „Tak, ako sme si po roku 2001 zvykli, že na letisko si nesmieme vziať fľašu vody, a teraz sa nám to zdá samozrejmé, my a ďalšie generácie si možno budeme musieť zvyknúť na to, že budeme veľmi často testovaní.“

„Médiá robia to, že si pozvú obhajcu a odporcu, a uzavrú to slovami ‚názor si urobte sami‘. Výsledkom je konfirmačné skreslenie, keď sa ľudia utvrdzujú vo svojich skreslených názoroch. Je to, akoby počas 2. svetovej vojny dostali rovnaký priestor obe strany. Nie vždy je to správna cesta,“ vraví Petr Ludwig, český dátový analytik a lektor kritického myslenia.

Prirodzeným premorovaním ľudia ešte nikdy nezískali skupinovú imunitu na žiadne ochorenie, podľa odborníkov nebude ani COVID-19 výnimkou.

Zahraničné talenty ľahšie prilákame do Krakova než do Bratislavy, hovorí riaditeľ antivírovej firmy Eset. Dúfa, že aj plánovaný kampus na bratislavskej Patrónke im pomôže tento nepomer zvrátiť.

Rúškom chránite seba aj ostatných.

Zaočkovanosť proti chrípke u seniorov nad 65 rokov, ktorí tvoria jednu z rizikových skupín, u nás v roku 2017 dosiahla podľa Eurostatu 13 percent, pričom cieľ, ktorý by sme mali dosiahnuť, je 75 percent. Očkovanie je podľa WHO najefektívnejšou ochranou proti chrípke.

S Pavlom Čekanom z MultiplexDX o nových rozlišovacích testoch na chrípku a koronavírus, ale aj o porovnávaní COVID-19 s rakovinou, o tom, prečo COVID-19 nie je banálne ochorenie, či o tom, prečo biochemik zvažoval odchod zo Slovenska.

Ako sa vyznať v informačnom chaose?

Sumár nových štúdií – COVID-19 poškodzuje pľúca, srdce, mozog, pečeň, obličky či imunitný systém. Zdravotné komplikácie spôsobené ochorením môžu trvať mesiace až roky.

„Veľmi radi by sme zostali mimo politiky, ale tento prezident (Donald Trump) má také antivedecké postoje, že to už nemôžeme ignorovať,“ vraví Laura Helmuthová, šéfredaktorka populárno-vedeckého časopisu Scientific American.

V hre sú ľudské životy a globálna dôvera vo vakcínu, hovorí imunológ Vladimír Leksa.

Zo všetkých druhov sú podľa novej správy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) najviac ohrozené sladkovodné živočíchy. Ich populácie celosvetovo poklesli o 84 percent. Problém poklesu populácií živočíchov sa týka aj Slovenska.

„Z nového koronavírusu si môžeme urobiť zabijaka alebo detskú chorobu, záleží len na tom, ako energicky a včasne s ním budeme bojovať,“ hovorí v rozhovore pre Denník N český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr.

Univerzálne pravidlo o fyzickom odstupe pre všetkých ľudí pre všetky typy hromadnej dopravy za každých okolností neexistuje.

„To, že sa k ‚popieračom‘ pridávajú aj lekári, považujem za veľmi nebezpečné, pretože to zneisťuje verejnosť a v konečnom dôsledku môže viesť k stratám na životoch,“ reaguje na mylné vyjadrenia Bukovského a Maleca o koronavíruse vedec z SAV.

Onkológ Vladimír Malec a dietológ Igor Bukovský majú medzery v znalostiach o vakcínach, rúškach, imunite či epidemiologickej situácii vo Švédsku.

Podľa českého filozofa a vedca je Muskov prístup k Neuralinku odpoveďou na to, „ako sa ľudstvo ako produkt evolúcie vyrovná s umelou inteligenciou prevyšujúcou tú ľudskú – Musk z nás urobí kyborgov práve preto, aby sme udržali krok a neprehrali v evolučnom zápase o miesto na Zemi“.

Pri jednom zo svojich tvrdení lekárka priznala, že išlo len o jej súkromný názor. Viaceré vyjadrenia lekárky spochybňujú početné štúdie a dôkazy.

Na klinike detskej hematológie a onkológie v Bratislave zriadili novú miestnosť na telekonferencie so zahraničnými odborníkmi. Náklady na jej vybudovanie boli do 40-tisíc eur.

V Afrike sa podarilo vyhubiť divý vírus detskej obrny. Zatiaľ čo v minulosti ľudia vítali vakcínu proti detskej obrne s nadšením, dnes značná časť populácie s očkovaním – aj proti novému koronavírusu – nesúhlasí. Čo sa stalo?

Možnosť šíriť informácie na sociálnych sieťach predbehla našu schopnosť rozlišovať, ktoré informácie sú viac alebo menej spoľahlivé, hovorí psychológ z SAV.

Ako si svet rozdelí obmedzený počet vakcín proti novému koronavírusu a prečo je zlé, ak by sa vakcíny nedostali aj do chudobných krajín? Podľa Ministerstva zdravotníctva SR sa u nás bude očkovať „vo dvoch líniách“ – najprv zdravotníci či seniori, potom všeobecná populácia.

Ak sa pandémia COVID-19 spojí s epidémiou chrípky, ambulancie praktických lekárov nebudú stíhať, vraví epidemiologička.

Podľa autorov novej štúdie môže kolaps nastať do štyroch dekád. Oslovený vedec výskum kritizuje, hovorí, že stojí na chybných základoch, a dodáva, že odlesňovanie nemôže v najbližších desaťročiach priamo viesť ku kolapsu globálnej civilizácie.

Deti môžu nový koronavírus šíriť rovnako dobre ako dospelí, zhodujú sa vedci a vedkyne. Medzi opatrenia, ako znížiť riziko nákazy v triedach, radia nosenie rúšok deťmi aj učiteľmi, dodržiavanie hygieny, pravidelné vetranie tried a nepoužívanie klímy či rozdelenie väčších tried do menších skupín.

„More a koraly sú súčasťou identity obyvateľov Maurícia. Túto katastrofu vnímajú ako obrovskú tragédiu hlavne preto, že k nej došlo v lokalite, ktorá je chránená a nedotknutá,“ vraví antropológ Peter Maňo, ktorý na Mauríciu žil dva roky.