Opravme zákony, vytvorme alebo zreformujme orgány tak, že keď sa opäť nejaký premiér bude verejne navážať do vedúcej štátneho ústavu, tá sa bude môcť spoľahnúť, že sa jej zastanú aj úradníci, pre ktorých nič neurobila.

Minister by mal prestať márniť čas informovaním o stále novom termíne otvárania škôl. Mal by začať robiť niečo pre to, aby žiaci, rodičia aj učitelia zvládli ďalších 6 – 8 týždňov online výučby.

Čas, ktorý nám zostáva do Troch kráľov, by sme mohli venovať príprave na model vyučovania, ktorý sa využíva v zahraničí, ale aj u nás – v školách so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia.

My sme neboli hybnou silou spoločného štátu a aj preto ho necítime ako pilotnú verziu samostatnej republiky či ako nadväznosť na naše staršie dejiny.

(Ad Kniha o Kunderovi je vyčerpávajúci pamflet proti spisovateľovi)

Ak budeme rétoriku a symboliku kotlebovcov prehliadať, čoskoro sa stane všeobecne akceptovanou.

Jediné opatrenie na zamedzenie nezákonných lustrácií bolo prijaté pred viac ako pol rokom. Je to však len byrokratické opatrenie, nie skutočná poistka proti zneužívaniu.

Dôsledky vyneseného verdiktu priblížia všetkých zástancov občianskej spoločnosti na Slovensku priamo pred otázku, či sme schopní demokratickými nástrojmi demokraciu ubrániť.

Rok od výroku o rozpútaní pekla vytvoril Čižnár raj pre prokurátorov.

Chápem a oceňujem snahu zjednotiť atomizovanú slovenskú spoločnosť. No nemôže sa to podariť, ak budeme hluchí, slepí a nemí, keď príde reč na problémy LGBTI komunity či potraty.

Reálne problémy slovenských dedín a miest majú s volebným systémom pramálo spoločné.

Chýbajúca tolerancia, pocit nerovnosti a dôstojnosť za príplatok.

Žiadať o dôveru poslancov s programom, v ktorom je niekoľko medzičasom neaktuálnych cieľov, je výsmechom poslania Národnej rady.

Mnohí to zjavne ešte nechápu: novinári boli a sú prví, ktorí aj vo vašom mene volajú po potrestaní krívd.

Slovenská republika vznikla z rovnakého dôvodu, aký za ostatných stopäťdesiat rokov prevládal pri vzniku všetkých štátov.

Za posledné štvrťstoročie sme zodpovednosť prenášali na výrazných lídrov. A oni sa jej vďačne chopili. No často spôsobom, ktorý bol na prospech iba pár vyvoleným. Napriek tomu túto chybu opakujeme.  

Diskusiu o veciach verejných potrebujeme presunúť tam, kde je život a kde nás spoločenské normy tlačia prejavovať úctu k druhým.

Ak sa v krátkom čase od kompetentných nedozvieme, ako mohli uniknúť prezidentove daňové doklady, znamená to, že ľudia na čele policajného zboru a finančnej správy sú neschopní. Alebo schopní všetkého.

Je v životnom záujme Slovenska prekaziť chuť lídrom vládnych i nevládnych strán zapísať sa do dejín ďalšou novelou ústav.

Ministrom stačila hodina po skončení verejného vypočutia kandidátov na predsedu ÚVO, aby sa jednomyseľne rozhodli pre vybraného kandidáta.

Vaša predstava o mne je nevyhnutne len neúplný výsek reality. Platí to dokonca aj o priateľoch a rodinných známych.

Médiá sú pre voliča hlavným kompasom pri utváraní názoru na politiku. Diskusia o ich kvalite sa žiada už dávno.

Našťastie, bude to trvať ešte veľmi dlho, kým sa vďaka technológiám dopracujeme k bezchybnému bezstarostnému životu.

Od zvyšku sveta počúvame, ako sa nám nechce do chomúta, ako nám závidia, že môžeme stále randiť, ale že „rôčky ujdú“ a na starobu ostaneme sami.

Dvojjazyčné nápisy na vlakových staniciach sú malý, ale nie bezvýznamný krok smerom k normálnosti.

Sme už dosť bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť dobre zaplatiť úradníkov, bez ktorých nemožno uskutočniť žiadnu väčšiu reformu.