Reálne problémy slovenských dedín a miest majú s volebným systémom pramálo spoločné.

Chýbajúca tolerancia, pocit nerovnosti a dôstojnosť za príplatok.

Žiadať o dôveru poslancov s programom, v ktorom je niekoľko medzičasom neaktuálnych cieľov, je výsmechom poslania Národnej rady.

Mnohí to zjavne ešte nechápu: novinári boli a sú prví, ktorí aj vo vašom mene volajú po potrestaní krívd.

Slovenská republika vznikla z rovnakého dôvodu, aký za ostatných stopäťdesiat rokov prevládal pri vzniku všetkých štátov.

Za posledné štvrťstoročie sme zodpovednosť prenášali na výrazných lídrov. A oni sa jej vďačne chopili. No často spôsobom, ktorý bol na prospech iba pár vyvoleným. Napriek tomu túto chybu opakujeme.  

Diskusiu o veciach verejných potrebujeme presunúť tam, kde je život a kde nás spoločenské normy tlačia prejavovať úctu k druhým.

Ak sa v krátkom čase od kompetentných nedozvieme, ako mohli uniknúť prezidentove daňové doklady, znamená to, že ľudia na čele policajného zboru a finančnej správy sú neschopní. Alebo schopní všetkého.

Je v životnom záujme Slovenska prekaziť chuť lídrom vládnych i nevládnych strán zapísať sa do dejín ďalšou novelou ústav.

Ministrom stačila hodina po skončení verejného vypočutia kandidátov na predsedu ÚVO, aby sa jednomyseľne rozhodli pre vybraného kandidáta.

Vaša predstava o mne je nevyhnutne len neúplný výsek reality. Platí to dokonca aj o priateľoch a rodinných známych.

Médiá sú pre voliča hlavným kompasom pri utváraní názoru na politiku. Diskusia o ich kvalite sa žiada už dávno.

Našťastie, bude to trvať ešte veľmi dlho, kým sa vďaka technológiám dopracujeme k bezchybnému bezstarostnému životu.

Od zvyšku sveta počúvame, ako sa nám nechce do chomúta, ako nám závidia, že môžeme stále randiť, ale že „rôčky ujdú“ a na starobu ostaneme sami.

Dvojjazyčné nápisy na vlakových staniciach sú malý, ale nie bezvýznamný krok smerom k normálnosti.

Sme už dosť bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť dobre zaplatiť úradníkov, bez ktorých nemožno uskutočniť žiadnu väčšiu reformu.

Vláda sa ocitla v takej defenzíve, že už aj sama pripúšťa, že v mnohých oblastiach štát zlyháva.

Som šťastný človek – moji rodičia neboli bohatí a ani ja nie som. Nedospieval som v presvedčení, že mám ústavné právo vlastniť najnovší iPhone.

Zástup vašich fanúšikov sa zväčšuje, čo vám dodáva pocit, že máte pravdu. Lenže priazeň más nehrá v hodnotení dejín rolu.

Súžitie lásky a strachu produkuje obrovskú silu – silu tvoriť, aj silu ničiť.

Nemám úctu k ničomu / všetko dissujem / nečítam noviny / rovno ich hejtujem / som MC Lož, môj DJ kalí / urveme všetko, veď nie sme malí.

Poznanie, aký nebezpečný je podpredseda strany Sme rodina, je cenné, lebo nás núti tejto dobrovoľne obnaženej hrozbe čeliť.

Slovenskí akademici majú množstvo príležitostí dať o sebe vedieť, ale až na zopár výnimiek ich nevyužijú.

Na základné ľudské práva sa tu kašle.

Komunisti urobili chybu. Dlhoročnou snahou umŕtviť akúkoľvek opozíciu umŕtvili aj seba. Zmeny ich preto zastihli nepripravených.

Na reštart sú potrební ľudia, ktorí dokážu viac, ako len vyhlasovať, že kradnúť by sa nemalo.

To je patová situácia. Keby jeden z nás aj chcel odísť, nemôže kvôli tomu druhému. Beznádejné.

Skúsim byť optimista a predstavím si, že Sulík s Matovičom nájdu ambíciu dokázať užitočnosť svojich strán pri téme štátna správa a jej úradníci.