Centrum Oxfordu sa dnes hemžilo prvákmi v sub fuscoch (predpísané študentské oblečenie). V rukách držali typické štvorhranné klobúky a cez plecia mali prehodené akademické róby. Aj ja som bola medzi nimi. Spoločne sme očakávali oficiálny začiatok nášho štúdia – imatrikulačnú ceremóniu.

Som v Oxforde už týždeň, ale zdá sa mi, akoby som zo Slovenska odišla len včera. Som taká zaneprázdnená, že ani nestíham vnímať čas. Dnes mám konečne chvíľku na zhrnutie mojich zážitkov a dojmov.  Je ich tak veľa, že neviem, kde začať.

Včera ráno o pol jedenástej som sa konečne dočkala toho, na čo som sa usilovne chystala už viac ako 2 roky. Opustila som domov a vyrazila som za štúdium biomedicíny do Oxfordu. Krajší deň na rozlúčku so Slovenskom som si nemohla vybrať. Slnko nám krásne žiarilo na cestu a osvecujúc červené, žlté a zelené listy stromov, ktoré sme míňali. Kedykoľvek sa teraz v spomienkach vraciam k Slovensku, vždy sa mi pred očami vynorí obraz pokojnej jesennej krajiny zaliatej slnkom.

Prázdniny sa pomaly končia a dátum môjho odletu do Anglicka sa približuje. Ak pôjde všetko podľa plánu, tak sa o 42 dni približne o takomto čase dotknú moje nohy prvý raz britskej pôdy.  Dovtedy ma ešte čaká množstvo príprav. Väčšinu zložitých papierovačiek už mám ale našťastie za sebou. Najmä vybavovanie víz mi dalo dosť zabrať.

Ďakujem Slovákom, ktorí mi pomohli, za ich štedrosť a ústretovosť.

Vedecké záujmy študentky prijatej na Oxford: 1. časť

Pohľad do pocitov človeka, ktorého práve prijali na Oxford.