Svet a Európa znova vstupujú do tekutej fázy. Na to, aby Slovensko v takomto prostredí uspelo, potrebuje iné líderky a lídrov, ako má dnes.

Jediným šťastím bolo, že sa Trumpovi nepodarilo rozložiť a ovládnuť silové zložky.

Primeranou reakciou na opakujúce sa problémy vysokej školy, na ktorej Boris Kollár získal titul, by bolo jej zrušenie.

Širšie súvislosti pádu komunistických režimov v roku 1989.

Argumenty o rozhodujúcom vplyve východného frontu a podradnej úlohe západných spojencov sa opierajú o logicky nesprávnu úvahu.

Prejavom slamy na topánkach je nielen neotesanec v lamborghini či bentley, ale aj neschopnosť čítať symboly a rozumieť im.

Tu sa nehrá len o Európu, lebo toto nie je studená vojna 2.0. Tu ide o mocenskú prevahu a o kontrolu životne dôležitých zdrojov.

Miroslav Lajčák azda prvýkrát konal nie ako diplomat, ale ako minister… a skončil.

Tu už skutočne nie je prečo mlčať a naťahovať čas zostavovaním komisií.

Dotknutí predstavitelia univerzít si evidentne ctia viac právo ako morálku a vedeckú integritu.

Páni, toto nie je poriadok, ale je to švajneraj a vy nemáte na svojich miestach čo robiť.

Víťazstvo opozície je nemastné-neslané. Jej župani sa budú opierať o nesúrodú zmes nezávislých kandidátov bez akejkoľvek straníckej lojality a disciplíny.

Riešenie vzťahu s Úniou na spôsob „aj áno, aj nie“ si už Londýn skúsil. A nebol to úspešný pokus.

Je nevyhnutné, aby nová slovenská vláda, ak už aj nepríde s nejakými konštruktívnymi návrhmi na riešenie európskych problémov, aspoň nebola ich súčasťou.

Teraz treba opustiť svet kadidiel, mentálnych get a slnkom zaliatych reklamných úsmevov „ideálnych rodín“ a konečne vstúpiť do reality Slovenska.