Kniha editora Daniela Lišku približuje širšej verejnosti jednu z najvýraznejších postáv košickej výtvarnej scény 20. storočia – maliara Júliusa Jakobyho prostredníctvom jeho fascinujúceho maliarskeho diela, názorov a myšlienok. Monografiu recenzujú Peter Zajac a Juraj Mojžiš.

Vedel, že niekam patrí, aj v tom bol autobiografický, nie žánrovo, ale existenciálne.

Historik umenia Juraj Mojžiš a literárny vedec Peter Zajac píšu o aktuálnej výstave Daniela Fischera v šamorínskej synagóge.

Moravská Hranice a Galerie Synagoga je jedným z dôležitých uzlových bodov slovenských a českých umelcov. Teraz tam vystavuje Peter Kotvan.

Ako podpisy za prepustenie „bratislavskej päťky“ formovali skupinu ľudí, ktorí sa potom stretli v novembri 1989.

Posledná rozlúčka s Mariánom Mudrochom bude v stredu 7. augusta o 14. hodine v bratislavskom krematóriu.

Lajos Grendel zažil spolu s nami, čo Ernest Hemingway nazval krátkym šťastím. Nikdy mu však neuveril, na to predupalo svetom, v ktorom žijeme, priveľa násilníkov.

Nemecko stanovuje budúce trendy. Našej politickej elite to však nedochádza. Chýba jej na to osobnostná i politická výbava.   

Zväčšený fotografický triptych Daniela Fischera Singularita má povahu trojkrídlového oltára. Je miestom obete a miestom holdu technike, ktorej zároveň kladie otázky. Je miestom pocty Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej, a zároveň miestom, ukazujúcim prstom na vraha.

Obaja, Albín Bagin a Ivan Kadlečík, a vlastne celá ich generácia, ale aj predchodcovia a nasledovníci, žijú celý život stigmatizovaní syndrómom porážky. To je Poste restante ich listov, uložené v knižke, píše Peter Zajac.

Generácia detí obsiahla v slove slušnosť to, čo vyslovila generácia Novembra 1989 v spojení verejnosť proti násiliu.

Zrušenie Mečiarových amnestií znamenalo skoncovanie s jeho klamstvami. Ísť ďalej touto cestou poškodzuje politickú kultúru. 

Zrušenie Mečiarových amnestií má väčší význam, než si v tejto chvíli uvedomujeme. Naplno potvrdzuje hviezdny fakt novembra 1989.

Dnes sa ocitá Slovensko a celý svet na prahu rovnako veľkých zmien ako v roku 1989. Sme veľmi radi, že na kľukatú a strmú cestu zápasu za slobodu a proti skorumpovanému režimu vstupujú mladí ľudia.

Vaculíkove fejtóny neboli nijakou cnosťou z núdze. Písal ich aj po roku 1989 a postupne sa stali kľúčovou súčasťou jeho tvorby

To, čo obe nové knihy spája, je Bachtinov idylický chronotop sveta, v ktorom panuje „láska, narodenie, smrť, manželstvo, práca“, a Morettiho „jednoduché potreby každodennej existencie“.

Podvojnosť bola životným spôsobom a miestom pobytu Rudolfa Filu.