Ani ľudia v malých mestečkách nie sú imúnni pred stratou domova. Stačí málo.

Maeve Brennan nás vo svojej zbierke newyorských fejtónov a prozaických miniatúr pozýva prežiť pulz veľkomesta z perspektívy človeka, ktorý v ňom má ohmataný a prežitý takmer každý kút. A predsa to nie sú texty o domove.

Bol by to skvelý dobrodružný román, keby sa to celé neodohrávalo na pozadí absurdnej a nepochopiteľnej krutosti amerického otrokárskeho systému. Mäkkosť bielej bavlny je len iluzórna, skrýva sa za ňou násilie i nekonečné utrpenie.

Viktor Horváth nám v novele ukazuje, ako sa dá písať o veľkých dejinných udalostiach bez lepkavého pátosu a prehnanej piety.

Stačil jediný rok a z budapeštianskeho „tínedžera“ sa v koncentračnom tábore stala zostarnutá živá mŕtvola. Taká je osnova silného debutového románu nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Imre Kertésza s názvom Bezosudovosť.

Najlepším sprievodcom po prstenci hôr nad mojím rodným mestom bol pre mňa Ivan Laučík.

Smrť je ako smrť, každá je rovnako strašná.

Jeden obyčajný príbeh. A desiatky hlasov, desiatky uhlov pohľadu, desiatky rôznych fragmentov jedného celku. A snaha zložiť z toho všetkého ucelený pravdivý obraz. Taký je román Jonasa Hassena Khemiriho Všetko, čo si nepamätám.

Španielsky prozaik Julio Llamazares napísal hlbokú a magickú knižku, ktorá je na prvý pohľad úplne obyčajná. Jej hlavnými hrdinami sú pamäť a nezastaviteľné plynutie času. A ešte – augustový meteorický roj.

Všetko sa to dialo tu. Všade naokolo bolo geto.

Len sa zodvihnúť a ísť. Na koniec dediny. Okresu. Krajiny. Tak trochu útek. Trochu naháňanie vlastného tieňa. A skúška pevnosti hraníc. Svojich. I tých reálnych.

Knižná premiéra Serhija Žadana v slovenčine je dobrou správou pre všetkých milovníkov ukrajinskej literatúry i kvalitných a vybrúsených poviedok. Prichádza Hymna demokratickej mládeže!

Omrzeli ju veľké mestá. Zhnusili sa jej. A rozhodla sa – bude to Žilina.

Eugen Gindl vytiahol svoje staré texty o cestovateľovi Samkovi Šikeťovi, ktoré v 70. rokoch písal pre obrázkový týždenník Život, a po štyridsiatich rokoch ich pripravil na knižné vydanie. Príbeh tuláka z Pukanca nezostarol a ešte aj dnes nás láka a dráždi, aby sme sa pokúsili zistiť viac.

Román Felix Austria ukrajinskej prozaičky Sofije Andruchovyčovej je magickou prechádzkou ulicami, trhmi i blatistými prielukami zakarpatského Stanislavova na počiatku 20. storočia. Táto kniha je poctou jednému mestu, jeho obyvateľom, tvorcom i dávnej historickej epoche.

Temnotu uprostred dňa si neviem ani predstaviť, hoci – občas to skúšam. A vždy podvádzam.

Po obrazoch z kultúrnych dejín americkej i ruskej religiozity prichádza Martin C. Putna aj s krajom, ktorý nám je najbližší. Fyzicky a azda aj mentálne. Vitajte v strednej Európe, pestrej polievke krajín a národov.

Dva týždne robil dvanástky a čo z toho? Okašľal ho ako malého chlapca.

Antoni Ferdynand Ossendowski bol veľký poľský vedec, cestovateľ a dobrodruh. Túto cestu, presnejšie útek, a ešte presnejšie – boj o holý život, si však neplánoval. Autobiografická kniha Krajinou zvierat, ľudí a bohov opisuje útrapy jeho dlhého úniku pred pazúrmi boľševikov.

V slovenčine vyšiel štvrtý román jedného z najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej srbskej prózy Dragana Velikića. Namiesto veľkého dramatického príbehu sa pripravte na pomalú kontempláciu o čase, jeho plynutí i strácaní. Ozajstná literárna lahôdka.

Sťahovačka je dobrý impulz, ktorý nám otvorí oči. Pohyb po neznámom území nás drží v strehu.

Románový debut Lapači prachu českej prozaičky Lucie Faulerovej je silným svedectvom o živote súčasného mladého človeka. U našich západných susedov sa táto kniha skloňovala vo viacerých koncoročných knižných anketách. Prišiel čas, aby sme si ju všimli aj my.

Podáva policajtovi čiernu kapsičku a tvrdí, že nie je jeho, a príslušník zároveň s biednym vreckom trávy vyberá aj oceľovú fajku a jeho občiansky.

Posledná kniha veľkého spisovateľa sa ľahko môže stať netušeným závetom, ale len pre toho, kto so smrťou nepočíta. Pripraveným ponúka celkom iné možnosti. Stovky možností. Günter Grass napísal tesne pred smrťou svojskú kroniku odchádzania s názvom O konečnosti. Je presýtená blízkou smrťou. To sa ale nasmejeme!

Príbeh Goldmunda je v mnohých ohľadoch archetypálny. Telo a duša. Hmota a psyché. Dve strany tej istej mince na seba narážajú v ostrých kontrastoch. A medzi nimi stojí hĺbavý a hýrivý „zlatoústy“.

Až keď sme dorazili do Vojvodiny, uvedomil som si, ako blízko bola tá vojna. Pár hodín autom.

Chasidské príbehy nás pozývajú do sveta, ktorý zmizol zo zemského povrchu aj z máp. Vďaka Perecovým prózam tu však z neho predsa len čosi zostalo. Príbehy živé a aromatické ako zbierka starých fotografií.

Tolkien sa určite musel inšpirovať naším svetom, nie sú to len od reality odtrhnuté výmysly. Uhladené Grófstvo hobitov a zelené trávniky – to je Západ. Temnota, špina a chaos – to je Východ. Kam by ste sa vybrali vy? Ziemowit Szczerek v tom má celkom jasno.

Aj ten najmenší chrobák za sebou zanecháva stopy. V piesku. V hline. V povrchu tejto obrovskej planéty.

Dokumentárne romány s tematikou holokaustu sú v našom kontexte pomerne známe. Aspoň teda niekoľko z nich. Čo však s poviedkami publikovanými v časopisoch? Ich život je len krátky, no zabudnúť na ne by bola vo viacerých prípadoch veľká škoda.