Na túto knihu sme čakali dlho. A keď napokon prišla, v úvode nás, bohužiaľ, čakal epitaf. Román Nezvestný Dušana Mitanu zostane posledným, ktorý zo svojho pracovného stola posunul smerom k čitateľom. Je to pozoruhodná autobiografia. A zároveň autorov testament.

Mariusz Szczygieł, znalec českej kultúry, histórie, súčasnosti i duše, prichádza s novou zbierkou reportáží. Objektom jeho záujmu tentoraz nie je národ a jeho špecifiká, ale to, čo nie je, čo absentuje, čo chýba.

Iboja Wandall-Holm píše o pomalom plazivom nástupe fašizmu a o jeho prejavoch v Mikuláši v 30. rokoch. Ja o tom, že v tom istom meste sa po takmer osemdesiatich rokoch koná predvolebný míting gardistických pohrobkov.

Českému esejistovi a kunsthistorikovi Josefovi Kroutvorovi vyšli dve pozoruhodné knihy. V prvej sa pozerá na sedemdesiatsedem rokov svojho života, v druhej putuje po lesoch česko-rakúskeho pohraničia.

Román Továreň na bábiky britskej spisovateľky Elizabeth Macnealovej nás vovedie do viktoriánskeho Londýna polovice 19. storočia medzi maliarov Preraffaelistického bratstva. Dosýta sa v ňom však nadýchame nielen vône terpentínu a ľanového oleja, ale s hlavnou hrdinkou Iris prežijeme aj prvé opojné dotyky so slobodou.

Izolovaní od sveta tu prebývali a pracovali do povojnového obdobia, kedy sa ukázalo, že majú na rováši hriech – hlásili sa k nemeckej menšine.

Závislosť rozkladá dušu i telo. A je jedno, či hovoríme o cigarete, pri ktorej musíme z hlavy vytesniť jej zhubné vlastnosti, aby sme si ju mohli skutočne vychutnať, o hazarde alebo o sexe.

Kratochvilova pocta Parížu je ako hudobná skladba, obraz i román v jednom. Je to všeličo, len nie cestovný bedeker. Zorientovať sa však pomocou nej môžete napríklad v literárnom diele Milana Kunderu.

Zdalo by sa, že bezcieľne potulovanie sa po moskovskom Okružnom bulvári ani nemôže mať nejaký hlbší zmysel a cieľ. Avšak len do okamihu, kým na ulicu nevyrazí dôsledný pozorovateľ. A vlastne aj básnik.

Zo zanedbateľného semiačka sa po pár týždňoch stane jedlo. Z cibuľky sa zrodí kytica. Z bobuľky prvý decembrový pohár vína.

Poviedkové dielo brazílskej prozaičky Clarice Lispector môžeme s pokojným svedomím zaradiť medzi také klenoty krátkej prózy, aké písali Raymond Carver či Anton Pavlovič Čechov.

Z vchodu do dnešného obchodného centra sa vynárala ulička s malebnými obchodíkmi.

Americký autor James Welch vo svojich knihách prináša pohľad na život pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky uprostred zúriaceho 20. storočia.

Je to zvláštny pocit – v meste, ktoré mi bolo desať rokov domovom, zaspávať v hotelovej posteli.

Ošetrovatelia do miestnosti postupne privážajú ďalších a ďalších, a čím ich je viac, tým väčšmi je každý sám.

Pocit, ktorý človeka prestúpi pri pobyte v horách, je do ľudskej reči prakticky nepreložiteľný. Asi najlepšie ho vyjadrujú tiché citoslovcia.

Drago Jančar vytvoril v románe Dnes v noci jsem ji viděl pozoruhodný portrét jednej neobyčajnej ženy. V druhom pláne však opísal aj priebeh druhej svetovej vojny na Balkáne, predovšetkým jej spodné prúdy. Nie je to však len román o láske a vojne, ale aj o vine a treste.

Snažím sa správať k ľuďom slušne. Ale neveril by si, čo všetko si človek vypočuje. Nič o mne nevedia. A akoby som bola handra.

Čaká márne. Nikto už nepríde. Nikto. Všetci sú mŕtvi.

Poviedky Judith Hermannovej sa zdajú byť príliš obyčajné na to, aby sme ich mohli nazvať krásnymi. Opak je však pravdou. Z jej krátkych textov vyžaruje zvláštny nepokoj a očarujúca všednosť.

Kríženec autobiografického rozprávania a reportáže – taká je knižka Pauliny Wilkovej Poznávacie znamenia. A v hlavnej úlohe plynutie času a neustála zmena ako hybný motor všetkého diania.

Ráno čo ráno vstáva o štvrtej, o pol šiestej vyráža z Ilavy a o ôsmej už varí kávu v Bratislave, aby o pol piatej vyrazil na cestu späť.

Všetci sme také múzeá vecí, ktoré sme nikdy neurobili.

Príbeh tejto knihy sa odohráva zhruba sedemsto kilometrov juhovýchodne od Slovenska, a predsa nám môže byť dôverne známy.

Čo znamená, keď filozof žijúci v 19. storočí píše, že príroda nás učí a vychováva? A čo nám tieto tvrdenia hovoria dnes? Môžeme si to overiť – v slovenčine vychádza preklad nádhernej eseje Ralpha Walda Emersona s názvom Príroda.

Po dvadsiatich rokoch znovu vychádza básnická zbierka Havránok – vrcholné dielo osamelého bežca Ivana Laučíka. Havránok dávno patrí do kánonu modernej slovenskej literatúry a jeho opätovná prítomnosť je mimoriadne potešujúca. Za pozornosť však stojí nielen príbeh jeho vzniku, ale aj pomerne kostrbatého a zložitého vydávania.