Steinbeckov román Neznámemu bohu patrí do raného štádia jeho tvorby. Vydal ho roku 1933 ako tridsaťjedenročný a vyrovnáva sa v ňom najmä s nepochopiteľnými a nepomenovateľnými silami vyvierajúcimi z hlbín prírody.

Na samotu je zvyknutá, muž zomrel pred rokmi, no teraz akoby bola každým dňom väčšia a hustejšia. A naokolo zomierajú ľudia.

Miroslav Krobot, český herec a režisér, sa na prahu sedemdesiatky predstavuje aj ako spisovateľ. Jeho knižný debut s názvom Nečíst je pestrofarebnou erupciou radosti z vymýšľania i písania.

Naozaj sme na jednej lodi, no tá loď má množstvo rôznych palúb a môžeme si byť istí, že keď dôjde k najhoršiemu, zo záchranného člna nás niekto vystrčí.

Britský spisovateľ David Szalay utkal vo svojej poviedkovej knihe Turbulence pozoruhodnú sieť, ktorej stavebným materiálom sú prelínajúce sa letecké linky. Dvanásť príbehov odohrávajúcich sa na dvanástich diaľkových letoch nám rozpráva aj o tom, ako veľmi letectvo zmenilo a zmenšilo svet.

Český geológ a klimatológ Václav Cílek nám vo svojej najnovšej knihe ponúka niekoľko scenárov toho, kam sa svet a spoločnosť pohnú v nasledujúcich rokoch. Popravde, nie je to veľmi radostné čítanie.

Literárny vedec Matúš Mikšík zavŕšil svoj dlhoročný výskum tvorby osamelého bežca Ivana Laučíka vydaním monografie s názvom K jasu a tiesni mierim, ktorá stojí za našu pozornosť.

Lawrence Ferlinghetti – azda najväčší žijúci básnik, večný chlapec, ktorý sa smeje s vážnou tvárou a s nesmiernou ľahkosťou – dokáže ironizovať i tvrdo kritizovať. Novela Chlapec, ktorá vyšla v roku 2019 pri príležitosti jeho storočnice, je vrcholom jeho tvorby. Jedným z mnohých vrcholov.

Posmrtne vydaný súbor textov Campo Santo nám predstavuje nemeckého spisovateľa Winfrieda Georga Sebalda ako tuláka po zákutiach Korziky, no najmä ako výnimočného esejistu.

Človek žije dovtedy, kým si ho iní pamätajú. A keď sa naňho zabudne, zomrie druhý raz.

V novom románe Život sa so mnou pohráva otvára izraelský spisovateľ David Grossman pálčivé otázky týkajúce sa dotyku veľkých dejín so životmi rodín či jednotlivcov. A vidíme, že je tam veľa bolesti. Príliš veľa bolesti.

Román Maxa Portera Lanny rozpráva predovšetkým o čistote. O čistote vzťahu človeka k svojmu okoliu. K prírode. K predkom. K vlastným deťom. Ale aj o tom, aké nezdravé a škodlivé sedimenty do týchto vzťahov prenikli vinou bezohľadnej ľudskej činnosti.

Mal to byť hlavne prejav úcty, no zároveň akoby som dúfal, že ma táto cesta nejakým spôsobom prepojí s pradedom, ktorého som nikdy nestretol.

Svet dobrých kníh je takmer nekonečný, každú chvíľu nám pripraví nové nadšenie hraničiace s posadnutosťou.

Tento zápas nie je len o jednom kultúrnom centre. Je aj o tvári a povahe mesta, ktoré bolo od 19. storočia významným centrom vzdelanosti, tolerancie i kultúrnosti.

Po takmer dvadsiatich rokoch vychádza torzo zamýšľanej knižky Eugena Gindla o Slovensku. Ide hlavne o literárnu reportáž, no je to aj esej, próza a tak trochu aj scenár k dobrodružnému filmu. Knihe Zaživa v Tramtárii neublížil ani čas, ani to, že napokon zostala nedokončená.

Čakal som všeličo, no nepočítal som s tým, čo sa napokon naozaj stalo. Že sa mi od základov prebuduje každý jeden deň.

Esejista a kunsthistorik Josef Kroutvor nám ponúka malú lekciu o spolužití poézie a dokumentu. A hoci sa táto knižka zmestí do otvorenej dlane, predstavuje syntézu celého autorovho diela.

Je to jedna z najočakávanejších európskych knižných udalostí tejto jesene – fenomén menom Ferrante pokračuje novým románom, ktorý 1. septembra vychádza naraz vo viac ako dvadsiatich piatich krajinách.

V najnovšej knihe Víťa Staviarskeho, ktorá je v užšom desaťčlennom výbere adeptov na cenu Anasoft litera, nájdeme tri novely, ktoré dovedna spája jedna téma – pestrý a nepoznaný svet jarmočného kšeftu.

Štyria priatelia si v Kunderovej novele Sviatok bezvýznamnosti medzi sebou pohadzujú najväčšie problémy súčasného sveta, akoby o nič nešlo, akoby to bola penová loptička. (A nerobíme to, napokon, všetci?) Nič nemá význam. Ani váhu. Dokonca ani jednotlivé ľudské životy.

A prečo je to vlastne zaujímavé? Neviem. Prečo je zaujímavé čítať knihy?

Vydavateľ Peter Chalupa oslovil desiatky ľudí z celého bývalého Československa, aby napísali krátky príspevok na zadanú tému. Vznikla tak výpravná kniha, v ktorej sa stretli nielen rôznorodé osobnosti, ale aj najrôznejšie literárne žánre, ovíjajúce sa okolo krásnej ústrednej myšlienky – okolo priateľstva.

Vo štvrtok sa nám narodil syn, ktorý je pre môjho otca vnukom. A o dva dni neskôr zomrela otcova mama, pre ktorú som bol vnukom zase ja.

Poľský spisovateľ Marcin Wicha napísal knihu o veciach. O opustených veciach, ktoré zostali v byte po smrti jeho rodičov. Jeho poetické fejtóny však nevznikli z pocitu prázdna a osamelosti, ale z naplneného života.

Kolumbijská maliarka Emma Reyes sa koncom 60. rokov vrátila v spomienkach do svojho neľahkého detstva. V hlbokých a osobných listoch sa pokúsila zodpovedať otázku, čo ju formovalo ako maliarku i ako človeka. A teda – kým vlastne je.

Karpatské samoty hlboko v horách obývali pálffyovskí drevorubači nazývaní huncokári, až kým nezačalo prekážať, že chlieb nazývali Brot a Boha Gott.

Nezvyčajne sugestívne poviedkové portréty ženských hrdiniek i cestopisná próza o potulkách dolinami a úpätiami Himalájí.

Pozoruhodná kniha o pozoruhodnej rybe. Úhor ako záhadný predmet stáročného a stále neuzavretého výskumu, úhor ako literárna postava, ale aj ako kľúč k otvoreniu tajomstiev vlastnej rodiny. Kniha určená nielen „ichtyofilom“.