Všetci sme také múzeá vecí, ktoré sme nikdy neurobili.

Príbeh tejto knihy sa odohráva zhruba sedemsto kilometrov juhovýchodne od Slovenska, a predsa nám môže byť dôverne známy.

Čo znamená, keď filozof žijúci v 19. storočí píše, že príroda nás učí a vychováva? A čo nám tieto tvrdenia hovoria dnes? Môžeme si to overiť – v slovenčine vychádza preklad nádhernej eseje Ralpha Walda Emersona s názvom Príroda.

Po dvadsiatich rokoch znovu vychádza básnická zbierka Havránok – vrcholné dielo osamelého bežca Ivana Laučíka. Havránok dávno patrí do kánonu modernej slovenskej literatúry a jeho opätovná prítomnosť je mimoriadne potešujúca. Za pozornosť však stojí nielen príbeh jeho vzniku, ale aj pomerne kostrbatého a zložitého vydávania.

Ako sa formuje nič? Spýtajte sa na to sochárov. A prečo sa pred obrovským, bzučiacim a nepochopiteľným svetom neukryť do starej skrine v rohu vnútrobloku?

Naposledy sme sa videli na vianočnom trhu v Synagóge. Pár dní nato sme sa dozvedeli, že Tibor už nežije.

Román o epoche, v ktorej obloha patrila len zopár odvážnym bláznom, ale tiež o láske k lietaniu i nepoznaným diaľkam. Dve dekády dobývania nekonečnej oblohy spracoval španielsky spisovateľ Antonio G. Iturbe v nádhernej knihe K otevřenému nebi

Moderná rozprávka odohrávajúca sa v kulisách Paríža, v ktorej sa môže stať úplne všetko.

Okradnutý predavač: Čo mám robiť? Toto sa deje stále. Volať políciu? Bežať za nimi a prefackať ich? A budú problémy, však sa na mňa pozri…

Saša Uhlová si na vlastnej koži vyskúšala niekoľko zle platených a náročných zamestnaní, aby zistila, ako vyzerá svet na poschodiach, ktoré sú položené tak nízko, že na ne, bohužiaľ, často nedovidieť.

Prikláňam sa k teóriám, ktoré sú založené na geopolitike a nie na predstavách, konštrukciách a nesplnených snoch, hovorí poľský spisovateľ Ziemowit Szczerek.

Odkedy som sa dozvedel o tom, že môj dedo počas druhej svetovej vojny päť a pol roka sedel v nacistických lágroch a basách, chcel som jeho príbeh spoznať celý.

Majstrovská novela Érica Vuillarda nám poodhaľuje okolnosti príprav a dozrievania druhej svetovej vojny. A robí to tak sugestívne, až máme pocit, že aj my sedíme v jednom z tých zafajčených európskych salónov a rozhodujeme o osude sveta.

Keď spisovateľ píše o tom, ako číta iných spisovateľov, môže z toho vzniknúť čokoľvek. Aj zášť. Winfried Georg Sebald však vo svojej knihe Byt ve venkovském domě predvádza celkom iné umenie – hlboká esej sa tu snúbi s čítavými a príťažlivými príbehmi spisovateľov žijúcich v hlbokej a plodnej osamelosti.

Ani ľudia v malých mestečkách nie sú imúnni pred stratou domova. Stačí málo.

Maeve Brennan nás vo svojej zbierke newyorských fejtónov a prozaických miniatúr pozýva prežiť pulz veľkomesta z perspektívy človeka, ktorý v ňom má ohmataný a prežitý takmer každý kút. A predsa to nie sú texty o domove.

Bol by to skvelý dobrodružný román, keby sa to celé neodohrávalo na pozadí absurdnej a nepochopiteľnej krutosti amerického otrokárskeho systému. Mäkkosť bielej bavlny je len iluzórna, skrýva sa za ňou násilie i nekonečné utrpenie.

Viktor Horváth nám v novele ukazuje, ako sa dá písať o veľkých dejinných udalostiach bez lepkavého pátosu a prehnanej piety.

Stačil jediný rok a z budapeštianskeho „tínedžera“ sa v koncentračnom tábore stala zostarnutá živá mŕtvola. Taká je osnova silného debutového románu nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Imre Kertésza s názvom Bezosudovosť.

Najlepším sprievodcom po prstenci hôr nad mojím rodným mestom bol pre mňa Ivan Laučík.

Smrť je ako smrť, každá je rovnako strašná.

Jeden obyčajný príbeh. A desiatky hlasov, desiatky uhlov pohľadu, desiatky rôznych fragmentov jedného celku. A snaha zložiť z toho všetkého ucelený pravdivý obraz. Taký je román Jonasa Hassena Khemiriho Všetko, čo si nepamätám.

Španielsky prozaik Julio Llamazares napísal hlbokú a magickú knižku, ktorá je na prvý pohľad úplne obyčajná. Jej hlavnými hrdinami sú pamäť a nezastaviteľné plynutie času. A ešte – augustový meteorický roj.

Všetko sa to dialo tu. Všade naokolo bolo geto.

Len sa zodvihnúť a ísť. Na koniec dediny. Okresu. Krajiny. Tak trochu útek. Trochu naháňanie vlastného tieňa. A skúška pevnosti hraníc. Svojich. I tých reálnych.

Knižná premiéra Serhija Žadana v slovenčine je dobrou správou pre všetkých milovníkov ukrajinskej literatúry i kvalitných a vybrúsených poviedok. Prichádza Hymna demokratickej mládeže!

Omrzeli ju veľké mestá. Zhnusili sa jej. A rozhodla sa – bude to Žilina.

Eugen Gindl vytiahol svoje staré texty o cestovateľovi Samkovi Šikeťovi, ktoré v 70. rokoch písal pre obrázkový týždenník Život, a po štyridsiatich rokoch ich pripravil na knižné vydanie. Príbeh tuláka z Pukanca nezostarol a ešte aj dnes nás láka a dráždi, aby sme sa pokúsili zistiť viac.

Román Felix Austria ukrajinskej prozaičky Sofije Andruchovyčovej je magickou prechádzkou ulicami, trhmi i blatistými prielukami zakarpatského Stanislavova na počiatku 20. storočia. Táto kniha je poctou jednému mestu, jeho obyvateľom, tvorcom i dávnej historickej epoche.

Temnotu uprostred dňa si neviem ani predstaviť, hoci – občas to skúšam. A vždy podvádzam.