Je to zvláštny pocit – v meste, ktoré mi bolo desať rokov domovom, zaspávať v hotelovej posteli.

Ošetrovatelia do miestnosti postupne privážajú ďalších a ďalších, a čím ich je viac, tým väčšmi je každý sám.

Pocit, ktorý človeka prestúpi pri pobyte v horách, je do ľudskej reči prakticky nepreložiteľný. Asi najlepšie ho vyjadrujú tiché citoslovcia.

Drago Jančar vytvoril v románe Dnes v noci jsem ji viděl pozoruhodný portrét jednej neobyčajnej ženy. V druhom pláne však opísal aj priebeh druhej svetovej vojny na Balkáne, predovšetkým jej spodné prúdy. Nie je to však len román o láske a vojne, ale aj o vine a treste.

Snažím sa správať k ľuďom slušne. Ale neveril by si, čo všetko si človek vypočuje. Nič o mne nevedia. A akoby som bola handra.

Čaká márne. Nikto už nepríde. Nikto. Všetci sú mŕtvi.

Poviedky Judith Hermannovej sa zdajú byť príliš obyčajné na to, aby sme ich mohli nazvať krásnymi. Opak je však pravdou. Z jej krátkych textov vyžaruje zvláštny nepokoj a očarujúca všednosť.

Kríženec autobiografického rozprávania a reportáže – taká je knižka Pauliny Wilkovej Poznávacie znamenia. A v hlavnej úlohe plynutie času a neustála zmena ako hybný motor všetkého diania.

Ráno čo ráno vstáva o štvrtej, o pol šiestej vyráža z Ilavy a o ôsmej už varí kávu v Bratislave, aby o pol piatej vyrazil na cestu späť.

Všetci sme také múzeá vecí, ktoré sme nikdy neurobili.

Príbeh tejto knihy sa odohráva zhruba sedemsto kilometrov juhovýchodne od Slovenska, a predsa nám môže byť dôverne známy.

Čo znamená, keď filozof žijúci v 19. storočí píše, že príroda nás učí a vychováva? A čo nám tieto tvrdenia hovoria dnes? Môžeme si to overiť – v slovenčine vychádza preklad nádhernej eseje Ralpha Walda Emersona s názvom Príroda.

Po dvadsiatich rokoch znovu vychádza básnická zbierka Havránok – vrcholné dielo osamelého bežca Ivana Laučíka. Havránok dávno patrí do kánonu modernej slovenskej literatúry a jeho opätovná prítomnosť je mimoriadne potešujúca. Za pozornosť však stojí nielen príbeh jeho vzniku, ale aj pomerne kostrbatého a zložitého vydávania.

Ako sa formuje nič? Spýtajte sa na to sochárov. A prečo sa pred obrovským, bzučiacim a nepochopiteľným svetom neukryť do starej skrine v rohu vnútrobloku?

Naposledy sme sa videli na vianočnom trhu v Synagóge. Pár dní nato sme sa dozvedeli, že Tibor už nežije.

Román o epoche, v ktorej obloha patrila len zopár odvážnym bláznom, ale tiež o láske k lietaniu i nepoznaným diaľkam. Dve dekády dobývania nekonečnej oblohy spracoval španielsky spisovateľ Antonio G. Iturbe v nádhernej knihe K otevřenému nebi

Moderná rozprávka odohrávajúca sa v kulisách Paríža, v ktorej sa môže stať úplne všetko.

Okradnutý predavač: Čo mám robiť? Toto sa deje stále. Volať políciu? Bežať za nimi a prefackať ich? A budú problémy, však sa na mňa pozri…

Saša Uhlová si na vlastnej koži vyskúšala niekoľko zle platených a náročných zamestnaní, aby zistila, ako vyzerá svet na poschodiach, ktoré sú položené tak nízko, že na ne, bohužiaľ, často nedovidieť.

Prikláňam sa k teóriám, ktoré sú založené na geopolitike a nie na predstavách, konštrukciách a nesplnených snoch, hovorí poľský spisovateľ Ziemowit Szczerek.

Odkedy som sa dozvedel o tom, že môj dedo počas druhej svetovej vojny päť a pol roka sedel v nacistických lágroch a basách, chcel som jeho príbeh spoznať celý.

Majstrovská novela Érica Vuillarda nám poodhaľuje okolnosti príprav a dozrievania druhej svetovej vojny. A robí to tak sugestívne, až máme pocit, že aj my sedíme v jednom z tých zafajčených európskych salónov a rozhodujeme o osude sveta.

Keď spisovateľ píše o tom, ako číta iných spisovateľov, môže z toho vzniknúť čokoľvek. Aj zášť. Winfried Georg Sebald však vo svojej knihe Byt ve venkovském domě predvádza celkom iné umenie – hlboká esej sa tu snúbi s čítavými a príťažlivými príbehmi spisovateľov žijúcich v hlbokej a plodnej osamelosti.

Ani ľudia v malých mestečkách nie sú imúnni pred stratou domova. Stačí málo.

Maeve Brennan nás vo svojej zbierke newyorských fejtónov a prozaických miniatúr pozýva prežiť pulz veľkomesta z perspektívy človeka, ktorý v ňom má ohmataný a prežitý takmer každý kút. A predsa to nie sú texty o domove.

Bol by to skvelý dobrodružný román, keby sa to celé neodohrávalo na pozadí absurdnej a nepochopiteľnej krutosti amerického otrokárskeho systému. Mäkkosť bielej bavlny je len iluzórna, skrýva sa za ňou násilie i nekonečné utrpenie.

Viktor Horváth nám v novele ukazuje, ako sa dá písať o veľkých dejinných udalostiach bez lepkavého pátosu a prehnanej piety.

Stačil jediný rok a z budapeštianskeho „tínedžera“ sa v koncentračnom tábore stala zostarnutá živá mŕtvola. Taká je osnova silného debutového románu nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Imre Kertésza s názvom Bezosudovosť.