Na napísanie tohto článku som sa chystal a odhodlával poriadne dlho. Veď čo už môže dosť neatleticky vyzerajúci týpek ako ja ponúknuť verejnosti o cvičení?  Možno prekvapujúco dosť. Existuje totiž nemálo zdanlivo drobných vecí, ktoré vám máloktorý článok alebo hoc aj odborník nepovie. Nie preto, že by nechcel alebo vedome zadržiaval informácie. Jednoducho takmer nikomu nenapadne, že by tieto ždibce niekto potreboval, resp. ich nevedel. 
Pritom ich znalosť môže v niektorých situáciách predstavovať to, čo vás zachráni pred potenciálnym zranením.

A dosť, k…a. F…ing enough. Dúfal som, že môj posledný rant stačil aspoň do istej miery, ale zrejme nie.

Na úctivú diplomaciu ma prešla trpezlivosť. Je najvyšší čas povedať niektoré veci od srdca, natvrdo a bez lásky.

Hry dokážu okrem čistej zábavy a pohladenia po duši poskytnúť aj istú formu utrpenia, frustrácie pre tých, ktorí daný typ zážitku vyhľadávajú. Nie každá ale zároveň dokáže tak uchvátiť srdcia hráčov a vytvoriť okolo seba oddanú komunitu ako séria Dark Souls.

Zvyčajne sa do post-článkových diskusií nezapájam. Málokedy to totiž vypáli v prospech autora článku, bez ohľadu na objektívne skutočnosti. 
Tentoraz sa mi pod metalovým výberom 2020 ocitol komentár, s ktorým síce v mnohých bodoch nesúhlasím, vyniesol však na povrch tému, ktorá mi mozgom blúdi už dlhší čas.

Hnusoba hnusná, nedáme sa! Zrejme niečo v podobnom duchu si povedali aj metalisti vo svete, lebo rok 2020 bol sakramentsky nabitý.

Ekonomická situácia súvisiaca s koronou, ako sa zdá, neutešene zasiahla aj konšpekačnú scénu. Nie však natoľko, aby si knižný trh oddýchol od prúdu splaškov úplne. A možno príde aj bradodajka.

Vo svetle čerstvých zistení, že sme pod útokom Drakonickej flotily, ktorá sa zas spojila rovno s nejakým lovecraftovským monštrom v metalovom songu, nezostalo mi nič iné, len sa pustiť do ďalšieho textíku. Okrem hrozieb z vesmíru sa dozviete aj jeden šokujúci fakt o nosení rúšok. Kde sa objaví, bude záležať na mojej nálade a miere chaotickosti pri písaní.

Ako ste si už asi stačili všimnúť, som tak trocha maník na hudbu, predovšetkým metalovú. S muzikou rastie chuť, a tak skúšam nielen stále nové kapely či spôsoby počúvania, ale aj odlišné cesty, ako sa k tomu všetkému dostať a ako si to vychutnať.

Dlho sme sa nevideli. Mozog aj toho najodolnejšieho knihomolníka znesie len istú mieru ľudskej tupohlavosti, kým sa na chvíľu vypne a načerpá sily na ďalší nápor. Som späť, jupí.

Konšpiračné weby a jašterologickí autori nepoznajú prestávku, a tak sa po čase nazbieralo zopár mozgomorných kúskov.

Nemyslite si, že cez ešte stále prebiehajúcu koronakrízu som si doma váľal vlastné špeky a nič nerobil. Popri rôznych miestach, kde som reálne makal (o tom možno v inom článku), som nezabúdal ani na zber materiálu na blogy.
Aj tak by sa dalo nazvať drtenie hier do rána, že áno?

Zdá sa to neuveriteľné, ale od vydania predošlého albumu symfo metalových gigantov Nightwish ubehlo už päť rokov. Samotné oznámenie novej nahrávky a jej štruktúry vyvolalo prvú vlnu zmätku medzi fanúšikmi.
Neukusol si Tuomas a spol. trocha priveľké sústo?

Kvalitných kapiel je aj na metalovej scéne toľko, že ani veľká časť nadšených fanúšikov nestíha alebo nepostrehne všetky. Nuž a občas sa stane, že aj klenot takmer celkom unikne pozornosti po dlhé roky.

V stále čerstvom videu z diskusie v prezidentskom paláci sa Zuzana Čaputová vyjadrila, že popri iných veciach ju trápi strata rešpektu nielen k odborným autoritám, ale aj k odbornosti samotnej. Hocijaký samozvaný macher vyzbrojený Googlom sa považuje za rovnakého znalca ako cenami ovenčený vedec s dekádami praxe. Prípadne na základe negatívnych osobných skúseností začne jednotlivec veriť rôznym konšpiráciám a paušálne odsudzovať napríklad všetkých lekárov.

Keď práve neheadbangujem na nejaký aktuálny metalový album, nečítam fantasy pecku alebo nenasávam vedomosti aj blbosti na internete, drtím o dušu hry rôzneho razenia.

Naozaj sa nezvyknem venovať každému singlu zvlášť. Občas však treba spraviť výnimku. Ako keď sa blíži búrka, treba včasné varovanie.

Na platforme blogu Denníka N som začal uverejňovať príspevky v roku 2015, mám za sebou teda už piaty rok. Spätne prirátam ďalších 5 a dostanem 10 rokov, preto som pre môj metalový súboj dekády zvolil obdobie 2010 až 2019 a nie 2011 – 2020, ako by to bolo “historicky správne”.
Ak niekto tliacha, že posledných 10 rokov metal akosi upadá, len sa decentne uchechtnem. Nielen starí harcovníci sa poriadne hecli, ale postupne sa vyšvihli aj novšie tváre a najmä posledných 5 rokov vidno aj nástup novej generácie, predovšetkým medzi spevákmi a speváčkami – Noora Louhimo, Yannis Papadopoulos, Adrienne Cowan, Nils Molin, alebo aj taká Alyssa White-Gluz vynikajú nielen charizmou a slušným rozsahom, ale aj nesmiernou všestrannosťou.

Zdravím metlákov z tejto krajiny, a vopred prepáčte za výrazné omeškanie. Ale k veci. Rok 2019 bol možno najnabitejším z celej dekády, azda i viac ako 2015.
Môj osobný metalový výber bude aj preto výrazne dlhší, zoznam albumov, ktoré sú hodné vašich reprákov, je veru k**** dlhý.

Pokiaľ mi pamäť siaha, nevynechal som jediné voľby, či už šlo o komunálne, župné, parlamentné alebo prezidentské. Netvrdím, že by som s odstupom času nevolil v niektorých prípadoch inak, ale tak to už býva. Každý sme zodpovedný za svoje činy.

Nechytajte sa za hlavu, naozaj časť obsahu tohto tyčungu bude tvoriť obsah, ktorý sa hromadil od Vianoc. Prečo? Odpoveď vás šokuje tak, ako každý clickbait :D

Sviatky pokoja a mieru, povedali. Z reprákov už zopár dní plynú vianočné melódie, z ktorých si potom čistím uši aj mozog hodinami kvalitného metalu. 
Najkrajší čas roka, koledy, imelo a podobné trópy zaznejú v pár “počúvateľných” songoch a ich ohyzdných prerábkach tak často, že viem, aký dokáže byť Santa stalker, lebo vie, kedy spíte, ako sa správate a iné korenisté detaily.

Rok 2019 môže byť všelijaký, ale jedno sa mu uprieť nedá – v metale sa urodilo nebývale veľa kvalitných albumov, akoby si kapely povedali, teraz je ten čas vypustiť do sveta pred novou dekádou niečo, čo dokáže, že ťažký kov je stále nažive a v najlepšej forme.
Ani Slovensko nezostalo pozadu a v Bratislave vydali Castaway svoju tretiu štúdiovku Before We Drown.

Tento rok sa mi nepodarilo dostať na knižný veľtrh Bibliotéka. Keďže som však šípil vo vzduchu dobrý materiál, požiadal som o pomoc pri zbere informácií zopár kolegov z práce a kamarátov z Facebooku. 

Doma je fajn, to se ví. Obchodníci veľmi dobre vedia, že pocit domova zatvára isté časti rozumu a otvára peňaženky. Knihomolníctvo obsahuje okrem plných regálov a panelov kníh aj rôzne lehňoviská ako taburetky a podobne. Schytíte nejakú buchslu, puf na zadnicu a oči na písmená.

To je ideálna predstava. V myšlienkach si prehrajte zvuk platne zadrhávajúcej sa o ihlu. 

Nie som žiadny hypermotivátor ani ultrašportovec, ktorý sa spirituálne znovuzrodil v prírode a teraz s vervou jehovistov zvestujúcich posolstvo o Džízsovi hlása novinu o vlastnej dokonalosti.
Ako knihomolník neochotný vzdať sa niektorých mlsných tendencií som k chodeniu do fitka pridal pešie túry.

Nemám taký talent na varenie ani charizmu na rozdávanie. Vidím však, čo všetko lidičkom prechádza a v rámci motivačnej a podnikateľskej omerty ostáva mimo pokrytia médií alebo článkov. Dark side of the knihomolníctva. Verejné tajomstvo, s miernymi podobnosťami s domácim násilím. Keď sa obeť odváži prehovoriť, ujde sa jej trochu podpory, veľa múdrych rečí a sem-tam potľapkanie po pleci. Len nech to moc neroztrubuje po okolí.

Rok začína januárom, ale pre mnohých sa kolobeh ich osobného života odvíja od akcie po akciu, od dovolenky po dovolenku a podobne. Ako dieťa som takto počítal dni od letného tábora do ďalšieho ročníka.
Prvý raz som do areálu likérky Jelínek vo Vizoviciach, kde sa koná festival Masters Of Rock, zavítal v roku 2007 a odvtedy nepravidelne ešte trikrát (keď nerátame súčasnosť, teda 2019).

Niežeby bol tento rok chudobný na knižný odpad, akurát som si vylepšil schopnosť mať na háku haldy relatívne neškodného braku a sústrediť sa hlavne na šťavnaté kúsky.

Veľkolepý nášup, aký predviedla Avantasia v Bratislave a v Prahe, bol ako luxusný obed a večera v päťhviezdičkovom hoteli.
Stále som nemal dosť, chcelo to ešte fajný dezert.