Nový Istropolis opäť raz ukáže, či zvíťazí naša priemernosť a stále sa neprejaví svojbytné sebavedomie jedného z európskych národov v schopnosti uchrániť v hlavnom meste jeden jeho trade mark. Ak aj, tak by to už mohol byť posledný prípad svojho druhu.

“Povážme, v roku 2020 si v 37. najvyspelejšej krajine sveta (!) o kultúre opakujeme dookola základné frázy, pretože sa bojíme, že si štát v ktorejkoľvek úrovni svojej verejnej reprezentácie v akomsi autoimunitnom defekte povie, že na kultúre sa najľahšie ušetrí (ako napr. Bratislavský samosprávny kraj 29.5.2020) a zdecimuje celé naše spoločenstvo na ľudkov, ktorí pôjdu do práce, do školy, do obchodu, k lekárovi a večer si v štátnej televízii bez jazykovej bariéry pozrú český film.”

Naše galérie zažijú doslova renesanciu svojej existencie. Aj diváci, ktorí do galérií nikdy nechodia už sú unavení digitálnou internetovou kultúrou. Radi si v kľude vychutnajú, aké komplexné obsahy dokáže naživo sprostredkovať kvalitné maliarske dielo, hoci štandardný portrét či krajinomaľba.

V dohľadnom čase môže vo verejných zbierkotvorných galériách dôjsť ku kráteniu rozpočtu. Je to asi nevyhnutné, aktuálna kríza sa dotýka nás všetkých bez výnimky. Navrhujem však iný prístup. Čo ak by bolo logickejšie neškrtať rozpočty a namiesto toho nákupom diel do zbierok nechať galérie podporiť umelcov?

Nové perspektívy galerijnej prevádzky na Slovensku po pandémii v roku 2020

Akosi sa zdráham uveriť úprimným slovám o zdesení a šoku zo strany vrcholových slovenských politikov.

Položme si otázku: ak nie sme zaujímaví ani pre utečencov z krajín kde prebieha vojnový konflikt, ako chceme byť atraktívnym miestom pre niekoľko sto člennú skupinu vplyvných a vzdelaných ľudí s dosahom na prostredie legislatívy Európskej únie?

Po vlaňajšom začlenení bratislavskej Kunsthalle pod Slovenskú národnú galériu došlo k rozdeleniu výstavných priestorov v budove na Nám. SNP 12 v Bratislave. Druhé poschodie (530m2) je po novom „otvorenou platformou“ zvanou „Dom umenia“, kde bude za mesačnú odplatu 1000 EUR bez DPH (+ náklady na výstavu) projekty vyberať komisia.

To, čo z hľadiska medzinárodnej kultúrnej identity pre Rakúšanov predstavuje napríklad Mozart, pre Nemcov Goethe, pre Čechov spomedzi mnohých Smetana, pre Rusov Dostojevskij, pre Španielov, povedzme, Picasso, pre Slovákov dnes s trochou príslovečného oneskorenia začínajú zabezpečovať výtvarní umelci generácie 60. rokov 20. storočia – Július Koller, Jozef Jankovič, Jana Želibská, Rudolf Sikora a ďalší.

Môžeme sa tešiť na druhú Nežnú revolúciu, ktorej strojcami budú mladí Slováci študujúci v zahraničí?

Slovenská národná galéria, budúci zriaďovateľ bratislavskej Kunsthalle nepočíta s konaním medzinárodnej výstavy Between Democracies, spoločného projektu medzi Južnou Afrikou a Strednou Európou, a to iba tri mesiace pred jej plánovaným otvorením. Ako dôvod ústne uvádza, že výstava nie je riadne pripravená. Tento dojem je mylný a domnievam sa, že vyplýva zo skreslených informácií, ktoré Národné osvetové centrum zámerne SNG poskytlo, aby poškodilo dnešné vedenie Kunsthalle.

Mám obavu, že dnešná situácia je v istom zmysle pascou čakajúcou na SNG, a je spoločným záujmom celej výtvarnej, odbornej a kultúrnej obce, aby sme z nej vyplývajúce riziko minimalizovali. A to nezávisle na tom, kto v tejto chvíli riadi jednu, druhú, alebo tretiu dotknutú inštitúciu.

Slovenské centrum vizuálnych umení a jeho galéria, ktorou je Dom umenia/Kunsthalle Bratislava, majú čoskoro prejsť pod zriaďovateľskú pôsobnosť Slovenskej národnej galérie. Ak sa tak naozaj stane, potom sa Kunsthalle v dnešnej podobe neudrží, a to aj v prípade, že by si všetky zúčastnené strany úprimne priali opak.