Hudba je jedným z mála druhov umení, ktorú má k dispozícii každý, aj keď o to nestojí. Ja však nepatrím ku pasívnym poslucháčom, ktorí konzumujú všetko bez rozmyslu. Dokonca si dovolím o sebe povedať, že patrím k menšine, ktorá má hudobný vkus.

Zdá sa, že hudby, ktorá nás obklopuje, je akosi priveľa a tá, ktorá sa najviac tlačí do popredia spravidla nie je aj tá najlepšia. Akurát sa vie lepšie predať. Ale prečo platiť vlastným časom a pokazeným vkusom za brak, ak máme poruke množstvo kvalitnej hudby?

Zdá sa, že hudby, ktorá nás obklopuje, je akosi priveľa. Veľa hudby však nie je to isté, ako veľa dobrej hudby. Niekedy mám pocit, že ľuďom na Slovensku stačí na počúvanie čokoľvek a hudobní redaktori sa výrazne minuli povolaním.

Zdá sa, že hudby, ktorá nás obklopuje, je akosi priveľa. Veľa hudby však nie je to isté, ako veľa dobrej hudby. Niekedy mám pocit, že ľuďom na Slovensku stačí na počúvanie čokoľvek, hlavne nech to má basy. Keď nejakou neskutočnou náhodou počuje produkciu z rádia, napadá ma len jedno: hudobní redaktori sa výrazne minuli povolaním.

Zdá sa, že hudby, ktorá nás obklopuje, je akosi priveľa. Veľa hudby však nie je to isté, ako veľa dobrej hudby. Niekedy mám pocit, že žijem vo svete, kde väčšina rezignovala na kvalitu a uspokojí sa s čímkoľvek, v duchu nech len niečo hrá.

Zdá sa, že hudby, ktorá nás obklopuje, je akosi priveľa. Veľa hudby však nie je to isté, ako veľa dobrej hudby. Niekedy mám pocit, že žijem vo svete, kde väčšina rezignovala na kvalitu a uspokojí sa s čímkoľvek.

Hudba sa na nás valí z každej strany – a to je problém. Veľa hudby neznamená automaticky veľa dobrej hudby. Tej dobrej a kvalitnej je však tiež nepreberné množstvo, len je hlbšie pod povrchom a treba si ju vedieť nájsť. To je aj dôvod, prečo som sa rozhodol písať v týždňových intervaloch túto sériu MUSICBOX, kde azda pomôžem zorientovať sa v hudobnom svete.

V prvej časti som sa pokúsil popísať rozdiely – tak ako ich vnímam ja – medzi Talianskom a Chorvátskom. Konkrétne Bibione v Taliansku a všeobecne v Chorvátsku. Bez mučenia priznávam, že som zaujatý a predpojatý. V tomto mienim pokračovať aj teraz. Takže, klobúk pevne na hlavu, ideme z kopca!

Svet miniatúr – Minimundus v Korutánsku je zo Žiliny vzdialený 600 km. Na výlet priveľa, ak keď ide človek „okolo“, rozhodne stojí za návštevu.

Nie je to také jednoduché, ako sa môže zdať. Tak ako je jasné, že po lete príde jeseň, nik nikomu nezaručí, že po období nelásky príde zaľúbenie.

Sú veci, ktoré vás dokážu priviesť do šialenstva. Zvlášť, ak tú „vec“ pravidelne – mesiac, čo mesiac platíte. Aj keď dobrovoľne.

Čo iné si môže súdny človek pomyslieť, keď vidí obmedzenia, ktoré schválil parlament ohľadne hudby, ktorú môže Slovák počúvať? V Ústave Slovenskej republiky je napísane, že „ľudia sú slobodní a rovní“. Nikde nie je popísaný minimálny percentuálny podiel Slovákov voči iným národnostiam. Fašizmus sa zas prejavuje napríklad tým, že nadraďuje záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Jeden národ nadraďuje nad ostatné.

Superplatňa od superskupiny. Yes hrali v 70-tich až 80-tich rokoch progresívny rock, označovaný aj ako art rock. Patrili k absolútnej špičke, spolu s takými velikánmi ako Pink Floyd a Genesis.

Na facebooku mi začiatkom roka prišiel príspevok od istej politickej strany, či sa nechcem zúčastniť na voľbách, a tak zabezpečiť ich pokojný a férový priebeh. Vypísal som požadované údaje a čuduj sa svete, o pár týždňov mi prišla pozvánka z mestského úradu na školenie pre členov volebných okrskov.

Niekedy v októbri som zahliadol bilbórd, ktorý hlásal, že pri príležitosti 50-teho výročia bude v Košiciach koncert Scorpions. Ejha, pomyslel som si, Košice? Idem! A o chvíľu som uhrádzal firme Eventim faktúru na lístky do Steel Areny.

John Grisham patrí v mojej knižnici k VIP autorom. Keď som uvidel jeho nové dielo, nielenže som si ho vzal so sebou, ale hneď som si ho aj prečítal.

V troch častiach vám napíšem, ako sme s rodinou našli dovolenkovú destináciu podľa našej chuti. V dnešnej prvej sa vám pokúsim ukázať, čo nás na tomto kúsku Talianska priťahuje a prečo sa tu vraciame rok čo rok. V druhej časti, niekedy v júni, napíšem priamo z terénu, teda niekde z piazzale Zenith. A v tretej časti, začiatok septembra, si pozrieme každoročné vinobranie, teda Septemberfest 2016. Príjemné čítanie!

Vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá. Naozaj? Ak je to fakt pravda, tak to sa teda nemáme čím chváliť.

Stále nemôžem uveriť tomu, že Steely Dan desiatky rokov unikal môjmu hudobnému radaru.
Ak človek veľmi chce, k dobrej hudbe sa dostane. Ideálny stav je, keď mu ju niekto odporučí. Samozrejme, teraz nepíšem o mainstreame, hudbe na vyplnenie ticha.

…toľko ohňa a radosti…

Zo svojej utešenej zbierky som vytiahol CD s Deep Purple a po dlhých rokoch som si ho opäť vychutnal.

Dobre to poznáme, jedného dňa tam raz všetci pôjdeme. Nechce sa nám, bránime sa tomu, odkladáme to na poslednú chvíľu, azda v naivnom očakávaní na zázrak a zmenu zabehnutého systému. Prihlásiť, odhlásiť, urobiť zmeny. Áno, reč je o návšteve na Dopravnom inšpektoráte.

„Teraz čítam túto knihu”, – povedala mi mama. – „Je to poriadny napinák. Otec to už prečítal, ale však vieš ako rýchlo číta knihy on.“

Hovorí sa, že všetko je na webe, ale to nie je vôbec pravda. Všetko je mimo internetu, ten nám len slúži, aby sa veci hmotné aj nehmotné prepojili a dali nájsť. Ale ako nájdete niečo, o čom neviete, že existuje? Nechýba vám a ani vy jemu či jej.

Lešek Semelka vydal novú platňu.

Najnovšia detektívka od Zygmunta Miloszewského. Oplatí sa po nej siahnuť?