K radikálnym zlepšeniam v demokracii nedochádza. Pozitívne zmeny sú pomalé a vo svojej podstate dosť nudné, avšak na prežitie demokracie zásadné.

Historickú pamäť najmladšej generácie neformuje vedecká debata historikov a intelektuálov, ale to, čo im poskytuje rodinné zázemie alebo čím ich zásobujú sociálne médiá.

Ak sa Slovensko nezbaví zločincov prepojených na štátny aparát, namiesto efektívneho štátu, po ktorom voláme, sa môžeme prepadnúť do pozície skrachovaného štátu, ktorého sa obávame.

Odpor tých, ktorí by mali byť usvedčení, je a bude enormný.

Ak sa toto prepečie, Slovensko sa dostane na morálne a politické dno, z ktorého nebude návratu niekoľko generácií.

Kiska by mal namiesto nereálnych vízií zmeniť škodlivý stav, ktorý nám tu zostal po Mečiarovi.

Slovensko je v pohybe. 2019 je rokom zmeny, nevieme však, ktorým smerom. Paralela z roku 1969 varuje. Potrebné sú systémové zmeny – trest pre vrahov a skorumpovaných politikov už nestačí.

Mnohí vyučujúci vnímajú učenie ako záťaž oberajúcu ich o čas na výskum a publikačnú činnosť.

Návrat späť je nemožný. Kam sa uberie Slovensko, nevieme. Vieme však, že V4, USA, ba ani EÚ nám už nepomôžu tak ako v minulosti. Sme na to sami.

Ak by chcel nový predseda vlády Peter Pellegrini zmeniť svoj imidž z bábky na štátnika, práve teraz má skvelú príležitosť vystúpiť z Ficovho tieňa.

V roku 1998 slovenská spoločnosť porazila Mečiara, dnes máme možnosť potvrdiť svoje členstvo v demokratickom jadre Európskej únie.

Poslanci môžu hlasovať naprieč politickým spektrom nie podľa toho, čo im nakážu stranícki bosovia a koaliční partneri, ale podľa toho, či navrhnuté zákony pomôžu riešiť korupciu či vymáhateľnosť práva.

Pavel Ličko bol prvý slovenský intelektuál zatknutý po invázii armád Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.