V predošlej časti som sa pomalou jazdou cez hornaté iránsko-turkménske pohraničie dostal z posvätného iránskeho mesta Mašhadu až do hlavného mesta Turkménska Ašgabádu. Namiesto stanovania som sa rozhodol pre ubytovanie v hoteli, avšak tie sa ukázali ako drahé a tak som sa dostal až na sídlisko na okraji Ašgabádu, kde podľa mapy mal byť „guesthouse.“ Namiesto guesthouseu som našiel len ujov popíjajúcich vodku. Jeden z nich mi však sľúbil, že mi pomôže a niekam odišiel…

V predošlých dieloch cestovateľských príhod som sa počas približne mesiaca stopom dostal z Brna cez Turecko a Irak až k iránskym hraniciam. Po zdravotných peripetiách v Iráne, kvôli ktorým som sa musel na chvíľu vrátiť na Slovensko však pokračujem v ceste. Tá ma dovedie až do posvätného iránskeho mesta Mašhad, kde po prehliadke mauzólea imáma Rezu prespávam u Mohsena cez Couchsurfing. Ráno ma čaká cesta do najbizarnejšej diktatúry sveta – Turkménska.

V predošlej časti prestopoval naprieč irackým Kurdistanom. V meste Sulejmaníja som sa zoznámil s anglickou cestovateľkou Aishou, s ktorou sa spoločne vyberieme do menšieho mesta Halabdža, známeho útokom nervovým plynom…

V predchádzajúcej časti som sa úspešne dostal do irackého Kurdistanu a navštívil jezídsku svätyňu Láliš. Hľadanie miesta na stanovanie ma zaviedlo až do okresného mesta Šechán, kde som sa nakoniec spýtal miestnych, či si u nich v záhrade môžem postaviť stan…

V predošlej časti som prestopoval z mesta Elbistan k turecko-sýrsko-irackým hraniciam. Po úspešnej tureckej výstupnej kontrole nasleduje tá iracká…

Pokračovanie stopárskej spanilej jazdy z Brna do Iraku. V predošlých 44 hodinách som dostopoval z Bratislavy až do východotureckého mesta Elbistan.

Prvá časť z päťdielneho príbehu o stopárskom výlete z Brna až do irackého Kurdistanu.