Domáce násilie, neplatenie výživného, nedostupné škôlky, zlyhávajúce zdravotníctvo a zanedbané školstvo – to všetko sú vážne problémy, ktoré by mali zodpovední politici a političky urýchlenie riešiť. Interrupcie to určite nie sú. Som presvedčená, že ani umiernení konzervatívci nechcú, aby táto téma donekonečne kolovala Slovenskom a unavovala ľudí. 

Namiesto toho, aby si vláda a poslanci a poslankyne robili svoju robotu a prinášali riešenia na ozajstné problémy, ktoré Slovensko má, niektorí z nich sa venujú tomu, prečo naozaj prišli do parlamentu – „využiť historickú možnosť“ (to citujem pani poslankyňu Záborskú) a urobiť zo Slovenska baštu náboženských fundamentalistov. Začínajú, ako inak, obmedzovaním práv žien. A náš premiér, minister zdravotníctva a minister sociálnych vecí im v tom veľmi radi sekundujú.

Toto je reakcia na rozhovor s poslankyňou parlamentu Annou Záborskou, ktorý uverejnil denník Pravda, a v ktorom pani poslankyňa odhaľuje svoje zámery sprísňovať v tomto volebnom období interrupčný zákon.

Vláda dnes predstavila prvý balík opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Týkajú sa mnohých skupín, na jednu skupinu však nemysleli – na ženy.

Pred štyrmi rokmi mi ľudia dali vo voľbách dôveru, aby som ich zastupovala ako poslankyňa v Národnej rade. Môj mandát sa čoskoro naplní. Ako konkrétne som za ten čas pomohla ženám a rodinám?

Rodovo podmienené násilie je na Slovensku každodenná realita. Na niektoré prejavy násilia voči ženám sme si však privykli do miery, že ich považujeme za normálne a nerozumieme, prečo sa obete v takom prípade sťažujú na agresivitu. Verejnosť i politici spozornejú až vtedy, keď sa stane tragédia. Aby sme však mohli proti násiliu bojovať už v zárodku, potrebujeme si naň vypestovať väčšiu citlivosť.

„Som za rovnosť pohlaví, ale rozhodkyne do mužského futbalu nepatria. Nech pískajú ženám. Prípadne žiacke súťaže,“ povedal pre SME futbalista Kopačka a dodal, že je to preto, lebo ženská mentalita je iná ako mužská, sú to vraj emocionálne typy.

Zvykol byť ministrom práce, sociálnych vecí a RODINY. Obávam sa, či nie je nezvestný, lebo rodičia o ňom už dlho nepočuli.

Je to už viac ako 2 roky odvtedy, čo som sa stala poslankyňou, tak pre vás občanov už druhý raz píšem odpočet mojej práce za posledný rok, pretože cítim povinnosť vám napísať, na čom som za vaše peniaze pracovala.

V posledných dňoch so znepokojením sledujem zavádzajúce vyhlásenia vládnych strán SNS a SMERu v otázke Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulského dohovoru). Pokúsim sa vysvetliť, prečo sú obavy výsledkom nesprávnej interpretácie dohovoru a zbytočne vyvolávajú vášne o medzinárodnej zmluve, ktorá je najkomplexnejšou právnou úpravou, ktorá bola vypracovaná a prijatá v Rade Európy aj zástupcami Slovenska.

Tento príbeh sa stal v slovenskej politickej strane. Nejde o klasický MeToo príbeh, ale považujem ho dokonca za oveľa závažnejší ako oplzlé vtipy v kancelárii. Skoro som na neho zabudla, pretože toto sú presne tie situácie, na ktoré my ženy radšej zabúdame. Nemôžem povedať, o koho presne išlo. Nie že by som dotyčnému mužovi nedopriala verejný shaming, ale preto, že dotknutá politička si to z pochopiteľných dôvodov neželá. Volajme ju teda Anna a jeho Juraj.

Predstavitelia Smeru-SD momentálne zvolili taktiku poslednej inštancie – popieranie reality. Hnev rodičov a zriaďovateľov jaslí za spackaný jasličkový zákon označujú za nepodloženú hystériu. Minister Richter preto sľúbil, že zverejní výklad zákona, ktorý upokojí situáciu. Už je vonku a všetky naše obavy akurát tak potvrdil. Čítajte ďalej, dozviete sa presne, na koho sa pravidlá vzťahujú a kedy pre vás začínajú platiť.

Nevýhodou dlhého verejného pôsobenia nečestných politikov je to, že z verejných záznamov je pomerne jednoduché usvedčiť ich z klamstva. Dnes som si prečítala v komentári v Hospodárskych novinách, ktorého je Robert Fico údajne autorom, o jeho presvedčení „že nie je možné riešiť abstraktné ľudskoprávne témy, ktoré nás odtŕhajú od reálne pracujúceho človeka a jeho potrieb.“

Spomenula som si pritom na knihu o ľudských právach, ktorú mám ešte od čias štúdia politológie v knižnici – od Roberta Fica. Robert Fico roky svojho akademického aj politického života venoval obhajobe ľudských práv, napísal o nich niekoľko kníh a aktívne pôsobil v orgánoch, ktoré ich chránia. Prestali mu chutiť abstraktné ľudskoprávne chlebíčky, alebo sa pozeráme na ďalšiu z komunikačných hier jeho spindoktrorov?

Približne pred týždňom zverejnil portál .týždeň videorozhovor s názvom „Slovensko – krajina týraných mužov“. Na prvý pohľad som si pomyslela, že musí ísť o nadsázku a snahu získať čo najviac pozretí. No na moje prekvapenie ma už v úvode „diskusie“ upozornili, že to myslia vážne. Na Slovensku sú vraj prevažne týraní muži a ženy si vraj tieto obvinenia veľmi často vymýšľajú. Podľa oficiálnych štatistík je to nezmysel, obeťami sú v 90% ženy. Ako teda k tomuto záveru moderátor Korda a hosť relácie advokátka Jitka Hasíková prišli?