O význame kultúry v spoločnosti a pre spoločnosť boli popísané stohy papierov. Na príklade mesta Trenčianske Teplice chcem ukázať, ako sme túto tému vedeli  posunúť z teoretickej roviny do tej praktickej. V oblasti, ktorá je pre toto mesto priznačná – cestovný ruch.

Problém je jednoduchý a komplikovaný zároveň. Znížením dane z príjmu fyzickým osobám prostredníctvom zvýšenia odpočítateľnej položky klesne príjem pre mestá, obce a župy. Samotný návrh ukazuje na jednu podstatnú skutočnosť. Súčasný systém financovania samosprávy založený najmä na výnose dane fyzických osôb je dlhodobo neudržateľný. Takže otázka znie, ktorá politická strana nájde odvahu a pustí sa do riešenia  problému bez toho, aby len prvoplánovo sledovalo získavanie politických bodov?

Kritici bývalého vedenia majú v mnohých veciach pravdu. Ale kde boli doteraz?! Čo urobili preto, aby sa situácia nedostala do toho stavu? Ja som na mnohých rokovaniach sedel a častokrát mi tam chýbali. A nielen mne… Snažil som sa byť konštruktívny a prichádzať aj s návrhmi a podnetmi. Niekedy som uspel  v plnom rozsahu, niekedy čiastočne a niekedy môj názor bol osamotený. Práve vtedy som  postrádal  podporu či  postoj primátorov veľkých miest. Možno len súhlasiť, že pozície obcí a miest sú mnohých prípadoch rozdielne a starosta malej dedinky má často iný typ problémov ako krajské mesto s 50 tisíc obyvateľmi.

Každý dnes rieši parkovaciu politiku v Bratislave. Je to logické. Bratislava je najväčšie mesto s najväčším počtom osobných áut, ktoré denne brázdia jej cesty. Inými slovami povedané, Bratislava je aj najväčší „prúser“ z hľadiska parkovania. Ale takéto „prúsery“ majú aj ďalšie a oveľa menšie mestá. Jedno z takýchto miest bolo a je mesto Trenčianske Teplice. Malé kúpeľné mesto so svojimi špecifikami.

Cestovný ruch je prioritou každej vlády. Bohužiaľ, iba na papieri. Pravidelne počúvame, že Slovensko má veľký potenciál na rozvoj cestovného ruchu. Tak sa pozrime, na niekoľkých príkladoch, ako tento potenciál využívame v praxi.

Prezidentská volebná kampaň je v plnom prúde. Každý rieši šance jednotlivých kandidátov. Kto sa dostane do druhého kola, kto koho podporí, kto sa v prospech koho vzdá. Už skoro vôbec sa nikto ale nezamýšľa, čo bude po voľbách s kandidátmi, ktorí neuspejú. Ako naložia s volebným výsledkom a s politickým kapitálom, ktorý získajú. U niektorých to bude jednoduché, ale niektorí môžu zamotať hlavy mnohým, vrátane seba.

Väčšina miest a obcí na Slovensku bude mať tento rok hlavu v smútku. Dôvod je jednoduchý. Veľké množstvo neočakávaných legislatívnych zmien schválených v roku 2018, ktoré dramaticky zvyšujú finančné nároky na samosprávy. Už dnes je isté, že tieto zmeny spôsobia škrt cez rozpočet mnohým primátorom a starostom. Pripraveným menej, nepripraveným viac.

„Cítim asfalt, idú voľby.“ Alebo: „ Keby boli voľby každý rok, tie naše mestá a obce by ináč vyzerali.“ Takéto alebo podobné tvrdenia zahltili internet a sociálne siete. Na prvé počutie je to vtipné, zrozumiteľné a pre občana ľahko uveriteľné. Realita a pravda je však oveľa zložitejšia.

Krátko pred letnými prázdninami oznámil na tlačovej besede strany Smer jej predseda Robert Fico „prelomovú novinku“- od 1. januára 2019 bude podľa neho štát platiť obedy žiakom základných škôl a posledných ročníkov materských škôl.

Minulý týždeň sa predseda parlamentu Andrej Danko zúčastnil oficiálnej návštevy Ruskej federácie. Návšteva poskytovala možnosť, ako konečne vytvoriť priestor na aktívnu spoluprácu oboch našich krajín. Napríklad v toľko národniarmi spomínanom cestovnom ruchu. Na sociálnych sieťach sa predseda SNS dokonca pochválil, že rokovania s ruskou delegáciou prebehli aj na tému rozšírenia kooperácie v oblasti turizmu. Aká je však realita?

Som presvedčený, že ľuďom už nestačí úsmev z bilbordu, že im nestačí 25 % župan, ktorý je údržbárom bez vízie a nasadenia. Rovnako som presvedčený, že stranícke záujmy a stranícke zlepence nemajú čo pri riadení župy hľadať. Nepotrebujeme vo vedení kraja päťkoalície, ktoré čakajú len na politické kšefty. Samospráva potrebuje úplne iný, vecný prístup. Potrebuje reštart.

Súčasný župan Jaroslav Baška vydáva za jednu zo svojich výhod fakt, že okrem postu župana zastáva i post poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave. Inými slovami povedané, je dlhodobo súčasťou straníckeho a vládneho establišmentu. Pozrime sa preto spoločne, aké výsledky to prináša Trenčianskemu kraju.

Všade na svete je trendom podporovať regionálne produkty z dielne stredných a malých podnikateľov. Špeciálne to platí v gastronómii. Trenčiansky kraj na čele so súčasným županom však ide opačným smerom.

Stranícki kandidáti ignorujú duch zákona. Župan a zároveň poslanec NR SR Jaroslav Baška už vyše mesiaca aktívne kampaňuje. Bicykluje sa po kraji, pričom ho doprevádza kolóna vozidiel a volebný štáb.

Nielen náš kraj, ale ani cestovný ruch v ňom nie je v dobrej kondícii. Medziročne klesá počet lôžok, spomedzi všetkých krajov máme najnižší počet hotelov, počet lôžok v hoteloch i počet prenocovaní. Trenčiansky kraj sa na celoslovenskom počte návštevníkov podieľa iba 6,5%, čo je cca. polovica priemerného slovenského kraja.
Toto číslo je katastrofálne.

Župa musí byť omnoho silnejšia. Musí bojovať o posilnenie právomocí a kompetencií. Kraje by mali byť protiváhou centrálnej vláde a nastavovať jej zrkadlo v rozhodnutiach, ktoré sa dotýkajú občanov žijúcich na tomto území. Klasický stranícky prístup je prekonaný. Tento kraj a ľudia v ňom potrebujú niečo iné.

Ukrajina – šanca pre náš cestovný ruch. Európsky parlament zrušil víza pre Ukrajincov. Čísla návštevnosi Slovenska neustále rastú, ale treba využiť každú ponúknutú šancu ich zvýšiť. A teraz práve prišla. Zabudnime na Rusko poďme sa sústrediť na nášho východneho suseda so 45 milónmi obyvateľov.