Jej rodičia, aristokrati, ušli pred nastupujúcim boľševickým režimom z Ruska a novú vlasť našli práve v Československu. Tomu, pred čím utekali, však nakoniec neušli. O tri desaťročia zasiahol režim do života oboch ich detí. Dostali paragraf velezrady za pomoc priateľom a prešli tými najťažšími väzeniami.

Bolo naivné myslieť si, že proti komunistickému prevratu v roku 1948 zasiahne Západ, hovorí historik Slavomír Michálek.

Autormi Osvienčimského protokolu nie sú iba Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler. Tí ušli z Osvienčimu v apríli 1944, no už mesiac po nich nasledovali ďalší dvaja väzni. O príbehu jedného z nich vyšla kniha.

Jaroslav Fabok bol posledný tajomník povojnovej Demokratickej strany. Bojoval v spojení so Západom proti obom totalitám. Zomrel 27. novembra vo veku 96 rokov.

Aj vinou komunistického výkladu Povstania sa dlho nehovorilo o odboji, ktorý viedli demokraticky zmýšľajúci ľudia. No bol tu už roky pred Povstaním a mnohí naň doplatili životom alebo slobodou.

Posledných šesť hodín pred vykonaním rozsudku strávili otec Heliodor Píka a syn Milan spolu v cele. Komunisti im dali aspoň jedinú možnosť – rozlúčiť sa.

Po nakrútení filmu o komunistickom prokurátorovi, ktorý poslal na smrť desiatky ľudí, pripravuje Pavel Paleček film o stretnutí jeho dcéry so synom jednej z prokurátorových obetí.

Ak sa nevyrovnáme so zločinmi minulosti, budú tu silnieť extrémisti, hovorí Neela Winkelmann-Heyrovská s česko-indickými koreňmi, ktorá chce dosiahnuť aj vznik medzinárodného tribunálu zločinov komunizmu.

V koncentračných táboroch ich držala pri živote láska k hudbe, no väčšina z nich tam aj tak zahynula. Po príbehoch a dielach zabudnutých židovských hudobníkov, ktorých mená nacisti vymazali z dejín hudby, usilovne pátra muzikologička Agata Schindler

Rodina východonemeckého študenta Hartmuta Tautza sa po 31 rokoch dočkala aspoň morálnej satisfakcie – rehabilitácie ich príbuzného, ktorý zomrel v Petržalke pri pokuse dostať sa cez hranicu do Rakúska. Rozhodol o tom bratislavský okresný súd, šéf Ústavu pamäti národa hovorí, že je to precedens.

Eva Mosnáková holokaust prežila vďaka pomoci dobrých ľudí. S jedným zo svojich záchrancov sa do seba počas vojny zaľúbili a prežili spolu ďalších 50 rokov. Ich života sa však dotkli oba totalitné režimy – jej manžel Vladimír prežil Mauthausen aj Jáchymov.

Patril k najdlhšie väzneným politickým väzňom v komunistickom Československu. Režim ho poslal za mreže v roku 1952 za to, že založil jednu z najväčších odbojových organizácií proti totalite s názvom Slobodné Československo.

Túžbu po československej vlasti cítili tak silno, že pre ňu opúšťali svoje rodiny a bojovali ďaleko od domova. Mnohí z legionárov prvého odboja potom bojovali aj proti hitlerovskému štátu a proti komunistom. Jeden z nich – Juraj Tvarožek – zbieral ich príbehy

Z jáchymovských uránových baní chceli ujsť, aby podali svetu správu, čo v nich robí komunistická moc s človekom. Viac ako 60 rokov od svojho úteku sa stretol bývalý politický väzeň z 50, rokov Anton Tomík s prezidentom Andrejom Kiskom.

Do nacistických zajateckých či koncentračných táborov bolo zavlečených viac ako 20-tisíc odbojárov a účastníkov Slovenského národného povstania. Osudy mnohých z nich sú dodnes neznáme. Jednou z mála stôp je asi tisícka evidenčných kariet s fotografiami, ktoré po ich zajatí zhotovili nacisti.

Bývalí politickí väzni zo Slovenska, Čiech i Moravy sa už od 90. rokov stretávajú každý rok pri bráne leopoldovského väzenia. Dnes mnohí z tých, ktorých komunisti roky väznili, poberajú nižšie dôchodky ako príslušníci Štátnej bezpečnosti.

Na svojom prvom pôsobisku stretával prokurátorku Ľudmilu Brožovú-Poledňovú, ktorá poslala na smrť Miladu Horákovú. Ota Ulč je jediným sudcom z 50. rokov, ktorý ušiel do slobodného sveta, pretože nechcel byť súčasťou komunistického systému.

Uletel už v prvej skupine letcov z Tisovho Slovenského štátu, aby bojoval proti Hitlerovi. Do britského letectva sa dostal cez gulag a po vojne mu jeho lásku k letectvu ukradli komunisti. S letcom, ktorý začínal lietať pred 80 rokmi v akcii Tisíc nových pilotov v republike, sa dnes stretol aj prezident Andrej Kiska.

Na školách sa žiaci ledva niečo dozvedia o deportáciách židov v Slovenskom štáte, nieto aby pochopili, ako k tomu vôbec mohlo dôjsť, hovorí etnologička Monika Vrzgulová.

Zamýšľam sa nad tým, prečo, ak chceli ľudia vyjadriť protestný hlas, volili aj spomedzi iných, nazvime to protestných strán, práve Kotlebu, hovorí Otto Šimko.

Meno režiséra Svätopluka Šablatúru, ktorý zakladal slovenský dabing, poznajú z titulkov celé generácie. V Slovenskej televízii pôsobil viac ako 40 rokov, postaral sa aj o slovenské znenie legendárneho Winnetoua.

Novinárka Soňa Gyarfášová, ktorá šesť rokov mapovala kroky a cesty Konfederácie politických väzňov, spomína na Antona Srholca. Bol pre ňu takmer ako rodina. „A teraz si všetci dáme Stalinove slzy,“ žartoval, keď núkal skalické červené muž, ktorého komunisti poslali do uránových baní.

Divadelná herečka Dalma Holanová-Špitzerová účinkovala v legendárnom Tatrakabarete či na Novej scéne. Prvú úlohu si však zahrala v čakárni na smrť, odkiaľ odchádzali transporty do Osvienčimu.

Bol to dovtedy bezprecedentný čin, ktorý otriasol celým svetom. Pred sto rokmi popravili Nemci britskú zdravotnú sestričku Červeného kríža Edith Cavell.

Opozičný návrh v prospech politických väzňov, ktorí majú dnes zväčša viac ako 90 rokov, narazil na nezáujem Smeru. Niektorí vládni poslanci obhajovali aj prácu príslušníkov Štátnej bezpečnosti.

Aktualizované 14:15 Počas druhej svetovej vojny bojoval Ondrej Bubniak na strane francúzskych partizánov, oslobodzoval koncentračný tábor a zúčastnil sa operácie Overlord. Francúzsko mu v piatok udelilo štátne vyznamenanie.

Aktualizované 16. 12. 2016 – Úmrtie Imricha Gablecha (101) oznámil český minister obrany Martin Stropnický. Akých bolo jeho sto rokov?

Majú mizerné dôchodky, no eštebáci, ktorí ich trýznili, dostávajú od štátu možno aj viac ako tisíc eur. Táto vláda Smeru to nezmení, vraj to nestihne.

Osem rokov mapovala s kamerou režisérka a dokumentaristka Alena Čermáková kroky Antona Srholca.

Divadelný herec Ernest Šmálik prežil nacistický tábor aj komunistické väzenie. Pri svojej študentskej láske zakotvil po tom, čo ho komunisti vyhodili z medicíny. Pre perzekúcie režimu hrával najskôr iba vedľajšie úlohy, k divadelnému umeniu však priviedol neskôr aj svojho synovca Milana Lasicu.