Píšem Vám napriek tomu, že ste dnes priamo nemohli osláviť svoje stotridsiate siedme narodeniny medzi nami. Vnorili ste sa do vesmíru s hľadaním súradníc svojej duše len po viac ako štvrtine vám prideleného pozemského času. A tak málo o Vás stále vieme, tak veľmi si Vás niektorí prisvojujú.

Odpoveď je jednoduchá. Nikto. Ale napriek tomu ste v médiách mohli zachytiť čokoľvek napr. aj od titulkov, že slovenskí študenti sa už nemusia učiť písať písaným písmom. Aká je teda pravda?

Krátke zamyslenie nad včerajším sviatkom, ktorý sme si uctili s prázdnymi bruškami, už štandardnou mediálnou prestrelkou ústavných činiteľov a diskusiou o Saganovom lakti. Ale irónia nie je na mieste. Veď si pripomíname len 1154 rokov od príchodu svätého Cyrila a Metoda – apoštolov Slovanov a patrónov Európy.

Včera som spáchal drzý čin – zúčastnil som sa ako občan tejto krajiny protikorupčného pochodu v Košiciach. Čím som mohol ohroziť snahu slovenských študentov o apolitickosť celého protestu, ktorý mal veľmi kultúrny priebeh a zazneli na ňom silné svedectvá. Tých študentov, ktorí sú väčšími vlastencami ako na facebooku večne napojení hľadači svojich právd, ktorí ich obviňujú zo spojenia s (tými nesprávne nasmerovanými) politikmi, G. Sorosom, mimovládkami, médiami, ba možno aj s červenými mravcami a mimozemskými civilizáciami.