Prekvapuje vás nedávny výsledok študentských eurovolieb? Čudujete sa podpore Kotlebu na stredných škôlách? Tak si povedzme čistú pravdu. Žijeme v dobe rozmachu falošných správ, alternatívneho hľadania pravdy, ktorá nám pasuje a revolúcie moderných foriem politického marketingu.

Parlamentná väčšina a koaličná zmluva nepustí. Budeme mať povinné predškolské vzdelávanie od 5 rokov, lebo sa tak o tom rozhodlo smerom zhora nadol a basta. Tak sa pokúsme aspoň nastaviť toto opatrenie tak, aby pomohlo deťom.

Viem, že všetci teraz žijete prezidentskými voľbami, Baštrnákom, Kočnerom a inými dôležitými témami. Ale prosím vás, venujte mi trošku pozornosť. Je to dôležité, pretože ak nič neurobíme, tak všetky naše doterajšie boje budú smiešne voči závažným klimatickým zmenám. Práve mladí ľudia sú v tom pre nás vzorom, že o tom nestačí len hovoriť, ale treba už konečne konať.

Možno ste zachytili na sociálnych sieťach fotografie ľudí, ktorí majú pred sebou nápis We Remember. Nejde o žiaden challenge ako najnovšia porovnáčka našich tvári teraz a pred 10 rokmi. Je to súčasť kampane, ktorá už prebieha pár rokov pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Ten si pripomíname 27. januára, kedy pre 74 rokmi bol oslobodený koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau.

V pondelok 7. januára 2019 sme si pripomenuli presne 100 rokov od spísania tzv. Zalužického memoranda, ktorým podvihorlatské obce oficiálne požiadali o pripojenie k vzniknutému Československu. Doručili ho do rúk ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára 10. januára 1919 do Košíc.

Stále aktuálne a pravdivé. Aj po vyše osemdesiatich rokoch…

Včera sa slovenskí učitelia v reportáži na TV Markíza dozvedeli, že tento rok žiadne vianočné odmeny nebudú.

Dnes to nebude o politike, ale najmä o tom ako nielen túto významnú dejinnú i politickú udalosť spropagovať čo najzaujímavejšou formou.

V priebehu posledných dní som pred a po voľbách na svoju virtuálnu stenu zavesil tieto dva statusy. Píšem ich tu aj do tohto blogu, aby som sa s vami podelil o svoje myšlienky.

Krátke zamyslenie nad slávením posledných dní.

Musím krátko zareagovať na zverejnené informácie, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR požaduje, aby na I. stupni základnej školy učili telesnú a športovú výchovu (TŠV) kvalifikovaní telocvikári.

Včera si celý svet (a na Slovensku pár jednotlivcov a organizácií) pripomenul tento pamätný deň, ktorý bol Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyhlásený v roku 1994 ako pripomienka Charty učiteľov, prijatých odporúčaní o postavení učiteľov, ktorá bola podpísaná v ten istý deň v roku 1966 v Paríži. U nás učiteľov síce oslavujeme 28. marca, no na tento rok UNESCO stanovilo prioritu, ktorá stojí za pripomenutie. Právo na vzdelanie znamená právo na kvalifikovaného učiteľa.

Toto leto sa asi žiadne mediálne uhorky zavárať nedajú. Či už je to únos vo verzii 2.0 alebo kolabujúca Slovenská akadémia vied, každý deň by mali byť Slováci na pozore, čo sa to v tejto republike deje. Pravdepodobne aj vysoké teploty zapríčinili, že v procesoch pripomienkovania učiteľského zákona, presnejšie zákona o pedagogických a odborných zamestnancov sa vychovávatelia v školských kluboch detí dočkali veľkej facky od svojich zriaďovateľov v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Toto leto bude opäť horúce. Slovenská akadémia vied sa ocitla v právnom vákuu a môže za to byrokracia ministerstva školstva. Najdôveryhodnejšia inštitúcia Slovenskej republiky podľa posledného prieskumu FOCUS sa nachádza vo vážnej kríze a začínajú si to všímať i komentátori a politici.

Slovensko ostalo vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej otrasené. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vstúpil do politického ringu a pomenoval túto dobu vládou gaunerov. Gaunerov, ktorí v pozadí ťahajú nitky a na rôznych úrovniach od regionálnej po celoštátnu ničia dôveru občanov v právny štát.

Slovenskom včera otriasla vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Keď som včera večer stál spolu s priateľmi pri sviečkach a modlitbe a pozeral sa na ich tváre, triaslo so mnou nielen kvôli nočnému chladu a hnevu nad tou krutosťou. Uvedomil som si, že nám všetkým tí druhí poslali jasný odkaz. Nestarajte sa do našich vecí, lebo si vás a vašich blízkych nájde guľka alebo nehoda na ceste.

Predseda vlády včera publikoval komentár na portáli HNonline, kde parafrázoval výrok súčasného prezidenta USA Donalda Trumpa: Slovensko first! Verejne sa tak opäť prihlásil k zodpovednosti za stav stredného odborného školstva, pretože viac ako desať rokov mal ako predseda vlády spolu so svojimi straníckymi predsedami a poslancami samosprávnych krajov príležitosť riadiť odborné školstvo.

Dnes vám chcem dať do pozornosti jeden krátky animovaný film. Jeho originálny názov znie I AM DYSLEXIC a je to príbeh o chlapcovi, ktorý spadne do sveta vytvoreného z kníh. Musí vyliezť na horu, ktorá predstavuje dnešný vzdelávací systém.

Minulý týždeň sa ministerka školstva Lubyová nechala počuť, že odporúča pre školy tretiu hodinu telesnej výchovy. Áno, rozvoj pohybu u detí je mimoriadne dôležitý, ale ak si nalejeme čistej vody, je tu pri všetkých takýchto ministerských vyhláseniach jeden vážny problém. Zase tu dobrými úmyslami dláždime cestu do pekla, kedy si myslíme, že ak niečo v spoločnosti nefunguje, zachráni to zvyšovanie hodín. Nehovoriac, že pritom zmanipulujeme školy, aby po ohnutí zákona ako v prípade dejepisu tie hodiny dávali tam, kam vrchnosť nariadi.

Prajem do nového roka všetkým obyvateľom Slovenska okrem zdravia, šťastia, lásky najmä veľmi veľa síl, aby sme si vedeli urobiť lepší svet. Patrí sa ale verejne vystaviť svoj odpočet poslaneckej práce za minulý rok 2017. Moja práca zhrnutá do jednoduchej štatistiky by mohla vyzerať aj takto: 4 pozmeňujúce návrhy (3 sa týkali rozpočtu), 7 interpelácií, 14 vystúpení v rozprave, 33 článkov na blogoch, 48 podaných návrhov zákona (z toho 5 som osobne predkladal), 50 faktických poznámok. To by ale bolo málo, keďže v opozícii nemáte reálny vplyv niečo priamo ovplyvniť, skôr iba z vecí neviditeľných robiť viditeľné. Najmä ak školstvo získava pozornosť všetkých len keď padá minister, riešia sa rôzne kauzy a hrozia štrajky.

Minulý týždeň sa pán predseda vlády nechal počuť, že bola chyba, ak štát pustil z rúk stredné školy a dal ho územným celkom. Uviedol príklad študijného odboru, ktorý je podľa neho zbytočný. Zabudol sa ale sám seba opýtať, aká škola zaručí mladým ľuďom budúcnosť. Budúcnosť, v ktorej podľa správy Svetového obchodného fóra zmizne do roku 2020 7,1 milióna pracovných miest v dôsledku automatizácie výroby. Kde zhruba 65 percent dnešných žiakov základných škôl bude v dospelosti pracovať na pracovných pozíciách, ktoré ešte neexistujú.

Rozprávka Tri oriešky pre Popolušku je už tradičným hitom Vianoc. Až takým, že sa o ňu muselo súťažiť žrebovaním, aby došlo k spravodlivejšiemu deleniu. Víťazná televízia a jej diváci sa potešili, kiežby sa rovnako tešil i podľa pána predsedu vlády minuloročný víťaz súťaže o najvyšší balík peňazí – školstvo.

Vyzerá to tak, že Slovensko postihla špecifická epidémia. Predseda vlády ťahá nočnú vo fabrike, minister zahraničných vecí napomína prezidenta i predsedu parlamentu a školstvo si všímame, len keď v medzinárodných testovaniach naše deti opäť dosiahli slabé výsledky. Nepočúvame sa a nevidíme problémy. Prečo je to tak?

…bola by to pri súčasnej jednokolovej voľbe riadna hlúposť. Urobil som maximum pre to, aby pravica postavila ako jediného kandidáta v Košickom samosprávnom kraji Rasťa Trnku. Bola to ťažká cesta plná stretnutí, rozhovorov, potlačenia osobných ambícií a nevyhnutných kompromisov. Veď ide o veľa, len tento rok sa rozpočet žúp vyšplhal na 1 455.8 mil eur, čo je 268 eur na obyvateľa. Tohtoročný výber županov a poslancov je výnimočný o to viac, že si ich volíme nie na 4, ale až 5 rokov.

Rozmáha sa nám tu jeden zlozvyk. Občanom sa na zasadnutiach zastupiteľstva neudelí slovo. To vari teraz budú musieť poslanci NR SR chodiť po celom Slovensku robiť hovorcov ľuďom, ktorí sa chcú pýtať? Vypočujte si konkrétný príklad ako to funguje v Michalovciach.

V pondelok bol zverejnený 258 stranový dokument Učiace sa Slovensko, ktorý budú jeho autori vo štvrtok prezentovať ministerke školstva M. Lubyovej. Viem, že prišla jeseň a nastalo ochladenie. No z toho, čo momentálne počúvam z médií na adresu reformného dokumentu, ma začína mraziť.

Je to naozaj skvelá správa? Novej ministerke školstva Martine Lubyovej sa podarilo nájsť 160 000 eur a preto nedôjde k prerušeniu kontinuity certifikovaného celoplošného merania výkonov. Výkonov žiačikov a najmä ich učiteľov. Ale tí beťári učitelia jedni nedôverčiví, napísali pani ministerke list, že nech tie peniažky nehľadá, ale (a teraz neuveríte v takú nehoráznosť) nech sa tie peniaze využijú na niečo zmysluplnejšie.

Vo svojom predchádzajúcom článku som upozornil na geniálny dokument vzdelávacích programov pre deti so zdravotným znevýhodnením v materských školách. Ministerstvo neprejavilo ani len štipku dobrej vôle a napriek výhradám odborných organizácií učiteľov i rodičov je toto nariadenie od 1. septembra v platnosti. Argumentovalo sa spolitizovaním odborného problému, vyjadreniami odborníkov, existenciou takýchto programov všade vo svete, aj keď v žiadnej krajine takéto typy programov nemajú, pán profesor Pupala ich označil za protiinkluzívne a bez reálnej koncepcie kurikulárnej politiky a asi sa pod spolitizovaním myslelo, že som sa ako politik opovážil ozvať pri odbornej téme.

Naša matička vlasť sa rozhodla pre neskutočne odvážny experiment, do akého sa ešte nijaká civilizovaná krajina nepustila. Pôjde (ak im to prejde) o vrcholný pedagogický počin, ktorý má byť určite vyjadrením tých najinkluzívnejších ideálov pedagogiky. Keďže ide o metodicky nesmierne sofistikovaný 283-stranový dodatok k štátnemu vzdelávaciemu programu, na ktorom sa tuho pracovalo takmer päť rokov, pokúsim sa ho interesovanej verejnosti priblížiť primeraným príkladom.

Píšem Vám napriek tomu, že ste dnes priamo nemohli osláviť svoje stotridsiate siedme narodeniny medzi nami. Vnorili ste sa do vesmíru s hľadaním súradníc svojej duše len po viac ako štvrtine vám prideleného pozemského času. A tak málo o Vás stále vieme, tak veľmi si Vás niektorí prisvojujú.