Ústavný súd svojím rozhodnutím niektoré ústavne nedoriešené otázky vyriešil, avšak podstatne viac sporných otázok nastolil, prípadne nechal ich otvorené napriek tomu, že ich v rozhodnutí vyriešiť mal a mohol.

Aj v prípade platnosti referenda a referendovým schválením prijatia ústavného zákona o skrátení volebného obdobia sa nič podstatné nemusí vyriešiť.

Parlament schválením ústavnej zmeny zabránil tomu, aby sa Ústavný súd postupom času stal novým najvyšším mocenským suverénom v tejto krajine.

Súčasný návrh na zmenu ústavy nie je žiadnou paradigmatickou zmenou, ale malým krokom vpred, po ktorom nasledujú dva veľké kroky vzad.

Každý uzavretý systém skôr či neskôr degeneruje. Niet pochýb o tom, že prokuratúra sa postupne vyvinula do takéhoto profesijne uzatvoreného systému.

Nová vládna koalícia sa ocitá v zradnom teréne právnej neistoty, ktorú vytvoril predchádzajúci Ústavný súd.

Tvorcovia zákona lex Harabin si dali záležať na detailoch a zákon je pripravený dobre – aspoň z hľadiska toho, čo chceli dosiahnuť.

Parlament pri výbere ústavných sudcov nerešpektoval ústavu, ktorú sám prijal, a ignoroval právnu zvyklosť, ktorá sa za viac ako 25 rokov stihla vytvoriť.

Súdna moc právo kodifikované v ústave a v zákonoch aplikuje, vykladá a chráni. Nemá však kompetenciu právo vytvárať a meniť.

Rozhodneme sa pre postup, ktorý je v súlade so zákonom o voľbách a v súlade s jazykovo-logickým výkladom normy, alebo pre postup, ktorý je v súlade s možnou vôľou a motiváciou ústavodarcu prejavenou pred dvadsiatimi rokmi?

Vláda ľudu bola nahradená vládou Ústavného súdu.