Epicentrom života mnohých domácností je kuchyňa. Tu sa varí, oddychuje, háda, udobruje, opíja, vychováva, filozofuje, miluje, medituje. Kuchyňa je stredom vesmíru. Som si istý, že si to myslia aj desiatky druhov živočíchov, ktoré v nej s nami žijú.

Chystáte sa zapísať dieťa do škôlky? Tešíte sa na jeho prvé skúsenosti, básničky a maľované blahoželanie ku Dňu matiek? Pripravte sa radšej na horšie. Prvý darček, ktorým novopečený škôlkar obdarí celú rodinu, budú pravdepodobne mrle.

Poznáte ten krásny pocit, keď sedíte na rozkvitnutej voňavej lúke, svrčky cvrlikajú, včely bzučia, leto v plnom prúde? Lúka je miesto, ktoré vnímame intenzívne všetkými zmyslami. Býva súčasťou našich spomienok na prázdniny u dedka a babky, zbieranie byliniek, na prvé lásky… Podvedome tú harmóniu cítime všetci: rozkvitnutá lúka je prírodou stvorená a človekom udržiavaná dokonalosť.

Stačilo málo a z pásavky zemiakovej sa zrazu stala vyslankyňa imperialistických agresorov. Veď sa objavila náhle a počas niekoľkých dní nenápadne, zato hromadne obsadila oblasti nášho vtedajšieho štátu, ktoré hraničili so západným Nemeckom. Našli ju nielen na poliach, ale aj okolo ciest, na námestiach, uliciach a obecných dvoroch. Všetko bolo jasné.

V tomto článku sa dozviete nielen o tom, aká dlhá je pásomnica, ale najmä o tom, aké pásomnice s vami môžu nažívať, že môžu zvyšovať vašu imunitu, ako ich získať, ako sa o ne starať a keď vás už prestanú baviť, tak aj o tom, ako sa ich zbaviť.

V príspevku sa dozviete, kedy a prečo prišli drozdy čierne do miest, že dokážu napodobňovaním zvukov zmiasť nielen ľudí, prečo rozbíjajú slimačie ulity, že sú tak trocha romantici aj masochisti, alebo aj o tom, čo symbolizuje drozd v Paul McCartneyho pesničke Blackbird. 

Na prelome marca a apríla máme možnosť videť v mokradiach našich nížin zaujímavé prírodné divadlo — stovky páreniachtivých samčekov skokana ostropyského sa sfarbia do modra až modro­fialova. Samičky zostávajú aj počas obdobia párenia nenápadne sfarbené, na hnedom podklade majú väčšinou tmavohnedé škvrny a pásy, po zvyšok roka sa samčeky opäť podobajú nenápadne sfarbeným samičkám.

Veľké, impozantné kŕdle žeriavov, letiace v pravidelných klinovitých útvaroch, ozývajúce sa tajomnými, akoby záhrobnými hlasmi, sú inšpiráciou pre básnikov od staroveku až podnes. Karel Jaromír Erben napísal krásne verše, ktoré sú súčasťou balady Záhořovo lože:

Hoci Bratislava nepatrí medzi pravé kúpeľné mestá, aj na jej území boli oddávna známe viaceré pramene alebo lokality, ktoré sa zvykli využívať na liečivé, resp. oddychové účely. Jedným z nich boli dnes už takmer zabudnuté Mariánske kúpele, po ktorých máme stopy už len v starých mapách, obrázkoch a historických textoch. Nedávno nám však ich existenciu pripomenuli aj nečakané nálezy v botanických zbierkach.

Ornitológovia odhadujú, že na Sloven­sko sa každý rok vráti zo zimovísk asi 30 miliónov vtákov, z toho približne dve tretiny až v apríli.

Americká poetka Emily Dickinsonová (1830 – 1886) bola počas svojho života známa skôr ako nadšená záhradníčka, neskôr aj ako amatérska botanička. Vlastne až po jej smrti sa stala svetoznámou poetkou, ktorá priniesla do poézie novú, sviežu, slobodnejšiu formu a syntax. Viaceré jej básne boli navyše, z pohľadu doby v ktorej žila, pomerne odvážne, často s emancipovaným až feministickým nádychom. 

V minulosti, približne do 16. storočia, sa každý rok na jeseň konalo pri brehoch Dunaja veľkolepé prírodné divadlo – proti prúdu rieky neúnavne plávali stovky obrovských, niekoľkometrových rýb. 

S prichádzajúcou zimou dostávajú zoológovia túto alebo podobné otázky čoraz častejšie. Väčšinou nasledujú aj otázky či je ten „chrobák“ nebezpečný a najmä, ako sa ho dá zbaviť. V nasledujúcom texte prinášame prehľad najčastejších votrelcov a rady ako ich vypoklonkovať z našich príbytkov. 

Na Facebooku som nedávno objavil fascinujúce fotografie závojovitých pavučín, ktorých autorkou je RNDr. Ľubica Krištofová. Nejde o klasické vertikálne pavučiny križiakov, ale o pavučiny viac-menej horizontálne, pokrývajúce bylinný porast pozdĺž poľnej cesty pri Senici. 

Najvášnivejšími hubármi sú bezpochyby slovanské národy. Viaceré národy, najmä Angličania, Severoameričania, Austrálčania či Gréci, sa však na našu hubársku posadnutosť pozerajú skrz prsty, sme pre nich skrátka akýsi zaostalí čudáci, ktorí sa dodnes z nepochopiteľných dôvodov nezbavili atavizmov pravekých zberačov.

Počas terénneho výskumu rastlín a živočíchov v stupavskom parku sa nám naskytol smutný pohľad na desiatky uhynutých brečtanov, ktorým ktosi poprerezával kmienky motorovou pílou.
Bohužiaľ, stále pretrváva u neinformovaných ľudí názor, že brečtan je agresívny parazit, ktorý je schopný po čase zlikvidovať akýkoľvek strom.