Verejná debata o rizikách ruskej vojenskej intervencie v Sýrii je u nás v ústraní.

Utečenecká kríza zamietla pod koberec kauzu Váhostav, ale školstvo a zdravotníctvo sa tam už nezmestia.

Katolícka cirkev sa snaží pomaly pretvoriť Slovensko na svoj obraz. Úspešne.

Utečenecká kríza začína ovplyvňovať svetovú politiku.

Slovenská ústava vyzerá na papieri dobre, no v mnohých prípadoch sa rozchádza s realitou. Často ju nerešpektujú alebo porušujú najmä politici. Niektorí si z nej dokonca urobili trhací kalendár.

Igor Matovič plánuje z kandidátky OĽaNO spraviť bonboniéru, ktorú budeme chcieť zjesť celú. Dúfajme, že nebude taká horká ako naposledy.

Počet kandidátov na amerického prezidenta sa zvýšil na 22. Aj počet politických strán kandidujúcich do slovenského parlamentu bude vysoký. Žiaľ, na čele mnohých z nich ostávajú dlhé roky tie isté tváre.

Prezidenta Obamu si dejiny budú pamätať ako toho, kto pomohol inak orientovaným ľuďom, normalizoval vzťahy medzi USA a Kubou a dosiahol medzinárodnú dohodu o iránskom jadrovom programe. V porovnaní s ním sa premiér Fico zatiaľ do dejín nezapísal.

Rok od zostrelenia malajzijského lietadla je vhodná doba na bilancovanie dôsledkov vojny na Ukrajine. Avšak na rozdiel od šoku, ktorý 17. júla 2014 utrpela svetová verejnosť, dnes od Ukrajiny odvraciame zrak.

Bezpečnostná konferencia GLOBSEC už desať rokov vyvracia úvahy o tom, že Slovensko je nedôležitá krajina, ktorá nemá čím prispieť do formovania svetovej politiky. Už len samotným vytvorením každoročne sa opakujúceho fóra pre svetových lídrov sme totiž prispeli viac, než mnohé s nami porovnateľné krajiny.

Mnohí študenti si myslia, že po absolvovaní povinných prednášok, naštudovaní si povinnej literatúry a zložení povinných skúšok budú dokonale pripravení pre svoje budúce povolanie. Lenže nebudú.