Je náročné inak ako geograficky definovať príslušnosť ku krajine. Čo je slovenské? Toto je môj pokus o aspoň čiastkové zhrnutie.

V súboji s bordelom nemáš nijakú šancu vyhrať, maximálne tak remizovať a aj to na pár minút. 

Keď číta človek napríklad Krvavé sonety, je až šokovaný, ako strelka jeho morálneho kompasu nevybočuje.

Zásadne nekradneme, len daňovo optimalizujeme, zákony neobchádzame, len to dáme bez bločka, policajtov nekorumpujeme, len sa s nimi dohodneme.

To, že sa vyhýbame nude a každú chvíľu chytáme do rúk telefón, nás síce robí na chvíľu šťastnejšími, ale inak nás aj ochudobňuje.

Pre unudený mozog je morská pláž dokonalý priestor na miliardu pozorovaní a zovšeobecňovaní.

Ľudia šoférujú a vôbec o tom nemusia hovoriť. Len ja si neviem pomôcť.

Celé roky v Martine veľa ľudí volilo Slovenskú národnú stranu, no nikdy som sa nestretol s pravým nacionalizmom a nevraživosťou.

Naozaj naše deti tieto časy negatívne neovplyvnia? 

Covid o päť až desať rokov urýchlil trendy, ktoré tu v nakupovaní boli už pred ním.

Niektoré technológie prídu príliš skoro, iné stroskotajú na tom, že sa ťažko používajú, iné zabije to, že sú drahé. Najčastejšie ich benefity neprevýšia ich nevýhody.

Ľudskosť a dobro sú nám také prirodzené, že ich často dokáže zastaviť jediná vec – naša vlastná viera, že sme zlí.

Vo svete, v ktorom najžiadanejšími webmi boli tie, ktoré nás spájajú, dnes kraľujú tie, ktoré nám pomáhajú byť odpojení. Ako žiť naše odpojené životy v samote.

Je cestovanie naplnením najhlbšej túžby alebo márnivosť a sebeckosť, ktorá ničí krajiny, ľudí a planétu?

Už aby bola preč, ale sú na nej aj veci, ktoré až také zlé nie sú.

Vieme, ako sa správať k človeku, ktorého bolí noha, vieme aj, čo mu povedať, no čo s tými ostatnými, ktorých naoko nič nebolí? Bojíme sa ich?

Zakaždým, keď za kultúru netreba platiť, v ľuďoch podporujete ideu, že je to niečo, čo nemá hodnotu a teda ani cenu.

Ako vychovať z umelej inteligencie niečo lepšie, ako sme my sami, keď sme na internete.

Z únavy zo zlých politikov v túžbe po zmene sme dovolili dostať sa k moci tým, čo vyplavujú to najhoršie z nás.

Čo robíte radi? Sledujem pravidelne svojho deväťmesačného syna, ako všetko bez rozdielu skúša, ochytáva, skúma, a musel som si uvedomiť, že ja, tridsať rokov ďalej, by som sa niektoré veci mohol znova učiť od neho. 

Budeme ešte v časoch koróny pomáhať ľuďom cez cestu a s nákupmi starým ľuďom do električky alebo sa to už celkom nemá?

Ako by som tu chcel teraz mať Kornela Földváriho, najväčšieho humoristu zlých časov.

Nevylučujem, že je na tom niečo úchylné, ale milujem voľby. To, čo im predchádza, ale aj samotnú volebnú noc.

Vyše sedemsto hrubých výrazov pre taký malý národ… Bežná mainstreamová kniha má len niekoľko tisíc rôznych slov.

Komunizmus pre ľudí v mojom okolí buď ani nebol, alebo sa im stal podobne ako počasie.

Na vidieku, kde som vyrastal, cez známosť išlo všetko, lebo bez známosti tu nejde nič.

Celý život som si myslel, že byť rodičom je ako vystúpiť na novú úroveň – príroda ti okamžite prihrá nové schopnosti.

Je len málo hlavných miest v Európe, kde majú niečo také ako Malé Karpaty.