Kým príroda nepotrebuje siahodlhé návody, my ľudia vďaka novým technológiám každodenne zažívame situácie, v ktorých nevieme, ako ďalej. 

Ľudia šialene rýchlo dokážu počítaču, stroju alebo robotom pripisovať ľudské kvality.

Sú knihy, ktoré čítame pre dej, takých je väčšina. A sú knihy, ktoré čítame nielen pre dej, ale aj pre to ako sú napísané. Pre pekné vety. Z tridsiatich piatich kníh, ktoré som prečítal v roku 2017, bolo len päť takých, pri ktorých som sa unúval a potreboval si niečo poznačiť.

Asi by ma nikto nedonútil viesť si denníček, ale Facebooku sa to podarilo. Vďaka tejto sociálnej sieti každý z nás získava záznam tých všetkých drobných príhod, každodenností, ktorými žijeme a potom ich zabúdame. O vtipných ľuďoch, ktorých sme stretli, dialógoch, ktoré sme počuli a o desať minút, práve po ich “zastatusovaní”, sme na ne celkom zabudli. Sú to príbehy bez pointy, krásne svojou všednosťou.

Piaty najpredávanejší titul v slovenských kníhkupectvách za posledné týždne nie je kuchárka ani ženský román, ale etymologický slovník. Slovensko naň čakalo takmer šesťdesiat rokov.

Básnické črevo nepozná zľutovanie. Už lietame do vesmíru, ale čo urobila veda pre poéziu?

Koľko urobí workoholik a koľko človek, ktorý si váži aj svoj voľný čas?

Čo odlišuje slová Hitlera od Dzurindu, Fifty Shades od Hviezdoslava a vás od kolegu, ktorého neznášate? Dá sa už po pár slovách zistiť o tom, kto hovorí, dosť na to, aby ste vedeli, či ho chcete počúvať ďalej?

Slová, ktoré politici hovorili v debatách, o nich prezradia oveľa viac, keď ich začnete počítať.