Ako je to s trávením voľného času na dôchodku? A je vôbec aktívne trávenie voľného času na dôchodku dôležité? Známym faktom je, že najväčší vplyv na prežívanie dôchodku majú zdravie a ekonomické faktory. V posledných desaťročiach sa zlepšovaním zdravotnej starostlivosti a zvyšovaním dlhovekosti pozornosť zameriava aj na menej sledované faktory. Medzi tieto faktory patrí aj aktívne trávenie voľného času a tak sa táto téma dostáva viac do centra pozornosti nielen u výskumníkov, ale tiež u samotných dôchodcov.

Ak ste konfrontovaní s nehodou, pri ktorej sa popisuje zlyhanie ľudského faktora, ako vtedy reagujete na ľudí, ktorých sa to týka? Čo robíte, aby ste minimalizovali negatívny vplyv a maximalizovali učenie? V podstate máme dve možnosti. Prvou možnosťou je nazeranie na ľudskú chybu ako dôsledok nedostatku schopností, znalostí alebo porušenia určených pravidiel. V druhom prípade vnímame chybu ako príznak hlbších problémov. V tomto prípade je ľudská chyba východiskovým bodom a snažíme sa ju pochopiť systematicky. Naše rozhodnutie o tom, ako budeme vnímať chyby však určuje, aký pokrok v oblasti bezpečnosti môžeme dosiahnuť.

Dnes tu už naozaj nikto nič negarantuje. Je to fakt, ku ktorému prispela aj naša aktuálna štúdia, ktorá spochybnila výsledky výskumu citovaného v desiatkach ďalších publikácií. Znamená to, že by sme kvôli neistote mali menej veriť vede? Nie, pretože neistota je hnacím motorom ku kvalitnejšiemu poznaniu.

Slová „daj si pozor“ asi už každý z nás od niekoho počul alebo ich sám niekomu povedal. Hoci môžu znieť len ako obyčajná fráza, poukazujú na dôležitosť takzvaného situačného uvedomenia v situáciách, kedy je ohrozená naša bezpečnosť a bezpečnosť druhých. Čo je situačné uvedomenie a ako si ho zlepšiť za účelom zvýšenia bezpečnosti? O tom sa dozviete v nasledujúcom blogu.

Na Slovensko v rámci podujatia ESET Science Award zavítal aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku – Kip Thorne. S jeho príchodom sa spája aj súťaž esejí na tému – „Je veda odpoveď na všetko?“, v ktorej mohli zapojení súťažiaci vyjadriť svoj názor na to, do akého výskumu by mali vlády investovať. Najlepšiu esej vyberal samotný Kip Thorne. V tomto texte vám ponúkame voľný preklad víťaznej eseje Romana Buriča, doktoranda na Ústave experimentálnej psychológie CSPV SAV.

Drvivá väčšina vedcov a odborníkov v oblasti virológie či medicíny nemá žiadne pochybnosti o tom, že vakcinácia je účinnejším opatrením v boji proti pandémii covidu-19 než sociálne dištancovanie či lockdown. Účinnosť očkovania však závisí od počtu zaočkovaných ľudí v populácii a Slovensko patrí medzi krajiny EU s najnižšou mierou zaočkovanosti proti covidu-19. Prečo je práve teraz miera skepticizmu voči vakcínam tak bezprecedentne vysoká a čo sa s tým dá robiť?

Aby sme dokázali odpovedať na otázku, prečo menej žien ako mužov podniká alebo vyjadruje zámer založiť firmu, pozreli sme sa na to, aké presvedčenia majú ľudia o úspešných podnikateľoch.

Predstavte si situáciu, keď vám do cieľa chýba už len kúsok. Stačilo by vám, napríklad, prečítať si ešte niekoľko strán z knihy a mali by ste ju prečítanú. Podľa jednej teórie by vás táto okolnosť, že tých strán je už len pár, namotivovala a knihu by ste už dočítali do konca. Avšak je tomu vždy tak? Platí táto teória aj pri čítaní nejakého nudného, nezaujímavého, povinného textu? Nestane sa napríklad to, že si skôr dáme pauzu, aby sme načerpali sily na zvládnutie zvyšných zopár strán? My si myslíme, že realita je zložitejšia, a preto sme to ďalej skúmali. Ak sa chcete dozvedieť čo je autonómna motivácia a prečo ju spomíname v súvislosti s uvedeným príkladom, prečítajte si náš blog.

Hnev je modernou spoločnosťou vnímaný ako nežiadúci, a preto sa ho snažíme potláčať. Na druhej strane, ak by bol v prírode nežiadúci, asi by bol evolúciou vytlačený na okraj. Hnev preto nemusí byť primárne zlý. Problémom však môže byť to, že ho nevieme zvládať a nie vždy presne vieme, odkiaľ pramení. Prežívaný hnev potom môže mať neželaný efekt na naše následné konanie.

Ako Slováci reagujú na pandémiu COVID-19. Časť 4. Ako dodržujeme opatrenia počas druhej vlny pandémie?

Podľa údajov Slovenskej podnikateľskej agentúry z roku 2018 sa ukazuje, že takmer 60 % podnikov zlyhá do piatich rokov [1]. Môže to byť spôsobené prehnaným optimizmom začínajúcich podnikateľov? Práve tejto otázke sa venoval aj výskum Andrey Zelienkovej z ÚEP CSPV SAV.

Ženy na Slovensku zarábajú zhruba o 20% menej ako muži. Okrem diskriminácie žien na trhu práce do hry vstupujú aj ďalšie faktory; v porovnaní s mužmi ženy pracujú v iných povolaniach, pracujú kratšie, majú domáce povinnosti, ktoré obmedzujú ich kariéru. No aj po zohľadnení uvedených faktorov, časť tejto platovej nerovnosti zostáva nevysvetlená. Kládli sme si preto otázku, či jednou z príčin nemôžu byť nižšie ponuky platu pre ženy už pri prijímaní do zamestnania.

Kde sa dve teórie bijú, meta-analýza víťazí.

V mnohých úvahách odborníkov o tom, ako súčasná koronakríza ovplyvní budúcnosť, na popredných miestach figuruje predpoveď, že ľudia si konečne začnú viac vážiť vedu a vedcov. Je možné, že ľudia teraz lepšie pochopia dôležitosť vedy alebo je to len zbožné želanie?

Ako Slováci reagujú na pandémiu COVID-19. Časť 3.

Podliehame v časoch krízy nepodloženým presvedčeniam a konšpiráciám viac než inokedy? A aký vplyv na akceptovanie konšpirácií a hoaxov o koronavíruse má pocit ohrozenia a bezmocnosti? Na to sa pozrieme v tretej časti blogu o výsledkoch nášho nedávneho výskumu.

Ako Slováci reagujú na pandémiu COVID-19. Časť 2.

V minulej časti sme predstavili prvú časť výsledkov o tom, ako Slováci reagujú na pandémiu COVID-19. V tejto časti ukážeme, ako sme na tom s vedeckým myslením a či nám vedecké myslenie v čase korony vie pomôcť.

Ako Slováci reagujú na pandémiu COVID-19. Časť 1.

Aké psychologické mechanizmy stoja za popularitou astrologických profilov?

Zdá sa, že nestačí len mať rozum, musíme ho aj chcieť použiť.

Keby sme si boli prečítali tento blog, nemuseli by sme hneď obviňovať druhých ľudí.

Vplyv konšpiračných teórií nemožno podceňovať – je dôležité si uvedomiť zhubnosť aj ich nenápadného vplyvu.

SAV bola označená za najdôveryhodnejšiu spomedzi skúmaných inštitúcií. Tieto optimistické výsledky by mohli naznačovať, že Slováci vede skôr dôverujú. Je to však naozaj tak?