Majetkové priznania slovenských politikov a funckionárov dlhodobo nespĺňajú svoj účel. Ťažko sa z nich dá odkontrolovať, či získané domy, byty a firmy súhlasia s príjmom politika, lebo zverejnené údaje sú príliš všeobecné a bez súm. Navyše, aj ich kontrola nie je nezávislá. Z Nadácie sme sa boli pozrieť, ako majetky verejných funkcionárov preverujú vo Francúzsku. Pre tento účel tam totiž zriadili špeciálny úrad, nezávislý a prísny. Ten spolupracuje dokonca s miestnymi daniarmi, aby majetky politikov nielen správne ocenil, ale aj odkontroloval.

U ministerky vnútra Denisy Sakovej sa to tendrami na monitorovacie zariadenia len tak hemží. Popri obrej súťaži na kamery za sto miliónov eur obstaráva rezort súbežne fotoďalekohľady za pár miliónov a za 15 miliónov kiosky pre čakanie pri okienkach. Tieto tendre ale majú spoločného viac ako len vyhlasovateľa. Nejasné a neúplné podmienky vyvolávajú otázniky, ako zodpovedne ministerstvo súťaže pripravilo. A tiež, či sa peniaze minú efektívne. Napríklad podľa zadania má kiosky inštalovať jeden pracovník celý život.

Špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v kuloároch kolegovia prezývajú pán 61:0. Pred dvomi rokmi totiž vyšlo najavo, že v 61 prípadoch, ktoré dozoroval, nepodal ani jednu obžalobu. Boli medzi nimipoliticky citlivé kauzy. Takou je v súčasnosti aj vyšetrovanie reťazca firiem, ktoré mali štát na DPH pripraviť o sedem miliónov eur. Medzi vyšetrovanými je spoločnosť Taper, ktorá patrí ministrovi hodpodárstva Petrovi Žigovi (Smer-SD). A do veci sa vložil Kováčik.  

Prípad najväčšieho daňového dlžníka Slovenska ilustruje, ako v tejto krajine stále nefunguje kontrola. Ešte koncom roka 2014 prokuratúra zablokovala na podnet talianskych vyšetrovateľov firme Clean Energy Trade (CET) stovky miliónov eur na účtoch. Firma ale napriek vážnym podozreniam z prepojení na medzinárodný daňový kolotoč fungovala na Slovensku ešte takmer rok. Nakoniec zanechala doteraz najväčší DPH dlh, aký sa v histórii Slovenska vyšetroval. Polícia prípad preveruje už roky, no doteraz nikoho neobvinila.

Nadácia Zastavme korupciu pred viac ako rokom priniesla Správu o polícii, ktorej súčasťou boli informácie o tom, ako policajti na príkaz nadriadených vylepšujú štatistiky, aby ich práca vyzerala lepšie. Vedenie ministerstva vnútra aj polície to odmietlo, okrem iného aj s vysvetlením, že prácu policajtov predsa dozoruje prokuratúra a ak by niečo nebolo v poriadku, rieši to. Jeden z vedúcich prokurátorov pre Nadáciu napísal analýzu, v ktorej objasňuje, ako je falšovanie štatistík možné aj napriek prokurátorskému dohľadu. Zároveň v nej prináša ucelený pohľad na prácu polície. Hoci požiadal o anonymitu, rozhodli sme sa priniesť jeho názor, lebo môže byť významným príspevkom do diskusie o reforme polície. Meno aj zaradenie nadácia pozná.

Obec medzi Prešovom a Košicami sa už dlho teší nadštandardnej obľube daňových špekulantov. V minulosti v nej podnikal Milan Chovanec, známy z doteraz najväčšej vyšetrovanej DPH kauzy za takmer 80 miliónov eur. Nedávno zas kvôli tamojším podnikateľom sprísňovali daniari DPH pravidlá. Aktuálne sa okolo obce točia cyperské firmy a zlučujú podniky s miliónovými dlhmi a zaujímavým účtovníctvom.

Nadácia Zastavme korupciu nedávno informovala, že veľké štátne organizácie porušujú zákon a uzatvárajú zmluvy na dodávku elektronických stravných lístkov a rekreačných poukazov bez otvorenej súťaže. Dodávateľom je firma GGFS podnikateľa Ivana Kmotríka. Keďže NZK zistila, že podobné verejné obstarávanie sa chystá aj na Úrade vlády Petra Pellegriniho, vyzvali sme ho nech obchod zastaví. Márne.

Niektoré štátne inštitúcie uzatvárajú zmluvy na stravné karty a rekreačné poukazy so spoločnosťou GGFS podnikateľa Ivana Kmotríka bez riadnej súťaže. Úrad pre verejné obstarávanie už v jednom prípade rozhodol, že je to v rozpore so zákonom. Napriek tomu sa teraz snaží podobne “nakúpiť” aj Úrad vlády Petra Pellegriniho.

Európska únia Slovensku nepomáha v oblasti peňazí len cez eurofondy. V mnohých prípadoch upozorňuje na obrovské plytvanie. Má totiž vlastných „nadnárodných“ vyšetrovateľov, ktorí sú často nezávislejší, a preto aj rýchlejší ako tunajšie úrady. Vďaka nim sme sa dozvedeli o kauzách, ktoré tunajšia polícia či kontrolóri nevideli alebo sa im do nich veľmi nechcelo. Niektoré sa následne začali reálne riešiť.

Viditeľné úpravy v súťaži na nákup kamier pre políciu naznačuje ministerstvo vnútra. A to päť mesiacov odvtedy, čo tender vyhlásilo. Deje sa tak cez odpovede pre záujemcov, ktorí si pýtali viac detailov. Ministerstvo v odpovediach spomína napríklad cloudové riešenie, inteligentný výdaj kamier a pridalo aj nové funkcie. Tieto veci v pôvodnom zadaní neboli.

Ministerstvo školstva SR zverejnilo správu z vnútorného auditu prideľovania stimulov na výskum a vývoj. Audit ministerstvu nariadil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) na základe podnetu Nadácie Zastavme korupciu. Dôvodom boli početné pochybenia a podozrenia pri rozdeľovaní 33 miliónov eur na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu.

Ministerstvo zdravotníctva žiada zmenu zákona, aby mohlo rýchlejšie obstarávať nemocnicu na Rázsochách. Odvoláva sa na to, že námietka jedného z neúspešných uchádzačov v tendri na búracie práce, brzdí celú stavbu. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) je pripravený rokovať, podľa Nadácie Zastavme korupciu by nemal požiadavke vyhovieť.

Bašternákov podvod s vratkou DPH bol učebnicovým príkladom. Podmienky účinnej ľútosti vôbec nesplnil, odôvodňuje v rozsudku Krajský súd v Bratislave. Nadácia ho dostala k dispozícii v týchto dňoch cez infožiadosť. Súd skritizoval aj nedostatočnú kontrolu daniarmi a vyzdvihol nezastupiteľnú úlohu novinárov pri kontrole verejnej moci.

Nielen novinári a opoziční politici, ale aj generálny prokurátor. Väzobne stíhaný Marian Kočner si mal objednať sledovanie Jaromíra Čižnára. Na Generálnej prokuratúre pritom stále pôsobia ľudia blízki Kočnerovi.

Osobná SMS komunikácia s obvinenými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej stála zatiaľ miesto dvoch vysokopostavených prokurátorov – Petra Šufliarskeho a Reného Vaneka. V médiách sa však objavila aj esemeska, ktorú väzobne stíhaný Marian Kočner poslal krátko pred vraždou bývalému elitnému prokurátorovi Ladislavovi Tichému. Jeho nadriadení to s ním budú riešiť.

Firmy pôsobiace v poisťovníctve, nulové príjmy z ich spoluvlastníctva a rovnaký nulový počet zamestnancov. Takto vyzerá biznis pozadie nového ministra financií. Na otázky k svojej osobe chce odpovedať až na prvej tlačovke, ktorej termín ešte nie je známy. Pozrime sa teda aspoň na verejne dostupné fakty o jeho firmách.

Streda 10. apríla je deň, ktorý si treba v súvislosti s bojom proti korupcii zapamätať. V parlamente sa totiž začína voľba nového prezidenta policajného zboru a šéfa inšpekcie. Od personálneho obsadenia týchto funkcií závisí, či sa budú korupčné kauzy vyšetrovať. Doterajší priebeh výberového konania naznačuje, že ide o frašku s vopred vybranými kandidátmi.

Najviac peňazí zo stimulov na výskum, takmer 4 milióny eur, dostali firmy okolo Martina Babiara. Ten v minulosti pôsobil v SBS Dynasty aj s Andrejom Dankom. Predseda parlamentu ale nie je jediným z SNS, kto s Babiarom podnikal. Spoločný biznis mal Babiar aj s bývalým okresným šéfom národniarov.

Z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka sa verejnosť dozvedela niečo viac aj o najväčšej korupčnej kauze Gorila. Polícia ju vyšetruje už niekoľko rokov a zrejme aj pre dôkaznú núdzu sa nedarí zistiť, či podozrenia z údajných provízií za druhej Dzurindovej vlády sú pravdivé. Môžu nové zistenia, najmä nahrávky rozhovorov medzi majiteľom Penty Jaroslavom Haščákom a ďalšími vplyvnými ľuďmi, pohnúť prípadom?

Aká je šanca, aby sa prepísané byty a vily odsúdeného Ladislava Bašternáka na jeho manželku „vrátili“ do jeho konkurzu? Bude môcť konkurzný správca tieto prevody spochybniť a kto každý bude môcť dohliadať na Bašternákov konkurz?

Ladislava Bašternáka súd odsúdil na päť rokov väzenia a pridal aj prepadnutie majetku. Developer blízky špičkám Smeru sa pritom v poslednej dobe usilovne zbavoval nehnuteľností aj firiem. Prepisoval ich na rodinu, čo mu ale nemusí prejsť. Štát môže totiž tieto prevody spochybniť ako účelové a siahnuť mu aj na tento majetok.

Slovenské štátne inštitúcie míňajú desiatky miliónov eur ročne na externé strážne služby. Analýza Nadácie Zastavme korupciu ukazuje, že výdavky na tieto súkromné strážne služby sú omnoho vyššie ako v susednej Českej republike, ktorá má dvojnásobný počet obyvateľov. Na väčšine štátnych zákaziek zarába súkromná bezpečnostná firma Bonul.

Keď mala Nadácia Zastavme korupciu na jeseň tlačovku s bývalým zamestnancom ministerstva obrany Marošom Klinčákom, ktorý poukázal na predražený kšeft, oficiálni predstavitelia rezortu ho obvinili, že mu ide o pomstu. Vládna väčšina v parlamentnom výbore sa rozhodla, že si jeho informácie ani len nevypočuje. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) pritom nedávno potvrdil, že nákup za vyše milión eur bol v rozpore so zákonom. Presne ako to tvrdil Klinčák.

Na prvý zápas na Národnom futbalovom štadióne, postavenom v réžii podnikateľa Ivana Kmotríka, sa prišiel v nedeľu pozrieť rekordný počet viac ako dvadsaťtisíc fanúšikov. Nadácia Zastavme korupciu nechce národu kaziť radosť z nového futbalového stánku, ale nevidí dôvod na to, prečo by sa na Slovensku mali stavať predražené projekty so štátnou podporou. Pre možné porušenie zákona preto Nadácia podala dva podnety – na Úrad pre verejné obstarávanie a Ministerstvo financií.

Od 1. marca bude účinný nový zákon na ochranu oznamovateľov. Prinesie najmä jedného pána téme oznamovanie, a to Úrad na ochranu oznamovateľov. Novinkou je aj opravný prostriedok voči neposkytnutiu ochrany, zlepšili sa podmienky na poskytnutie odmeny za oznámenie a predĺžila sa ochrana chráneného oznamovateľa o tri roky.

Nadácia Zastavme korupciu a denník Postoj si všimli miliónové obraty vo firmách Zoltána Andruskóa. Pred vraždou ich všetky upratal.

Keď novinári po vražde Jána Kuciaka prvýkrát stáli na pódiu pred protestujúcim davom, Martin M. Šimečka v prejave vyhlásil: nevieme, kto stlačil spúšť, ale poznáme páchateľa. Je to korupcia, povedal. Dnes už vieme, kto strieľal. A stále platí, že Jána zabila korupcia.

Tento blog bude trochu osobnejší ako zvykneme publikovať pod hlavičkou Nadácie Zastavme korupciu, ale bude sa týkať našej témy možno viac ako ostatné publikované výstupy.

Na začiatku roka sa verejnosť dozvedela, že Martina Lubyová (nom. SNS) rozdala 33 miliónov zo štátneho rozpočtu na výskum a vývoj. Nadácia Zastavme korupciu mesiac informovala o stále nových pochybeniach, ktoré v kauze stimulov odhalila. V pondelok sa má v parlamente konať schôdza o vyslovení nedôvery Martine Lubyovej.

Na výzbroj armády tečú v tomto volebnom období desiatky miliónov eur. Ministerstvo pod taktovkou SNS zadáva zakázky priamo štátnemu podniku Konštrukta Defence. Ani firma však nerobí verejné súťaže na subdodávky, čo umožňuje “prihrať” štátne peniaze blízkym firmám. Nadácia Zastavme korupciu pre možné porušenie zákona podala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie.

Nadácia Zastavme korupciu upozornila na podozrivé lustrovanie u elitných daňových kriminalistov, ktoré preveruje NAKA. Podnetom nadácie sa bude zaoberať aj finančný výbor Národnej rady.