Osobná SMS komunikácia s obvinenými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej stála zatiaľ miesto dvoch vysokopostavených prokurátorov – Petra Šufliarskeho a Reného Vaneka. V médiách sa však objavila aj esemeska, ktorú väzobne stíhaný Marian Kočner poslal krátko pred vraždou bývalému elitnému prokurátorovi Ladislavovi Tichému. Jeho nadriadení to s ním budú riešiť.

Firmy pôsobiace v poisťovníctve, nulové príjmy z ich spoluvlastníctva a rovnaký nulový počet zamestnancov. Takto vyzerá biznis pozadie nového ministra financií. Na otázky k svojej osobe chce odpovedať až na prvej tlačovke, ktorej termín ešte nie je známy. Pozrime sa teda aspoň na verejne dostupné fakty o jeho firmách.

Streda 10. apríla je deň, ktorý si treba v súvislosti s bojom proti korupcii zapamätať. V parlamente sa totiž začína voľba nového prezidenta policajného zboru a šéfa inšpekcie. Od personálneho obsadenia týchto funkcií závisí, či sa budú korupčné kauzy vyšetrovať. Doterajší priebeh výberového konania naznačuje, že ide o frašku s vopred vybranými kandidátmi.

Najviac peňazí zo stimulov na výskum, takmer 4 milióny eur, dostali firmy okolo Martina Babiara. Ten v minulosti pôsobil v SBS Dynasty aj s Andrejom Dankom. Predseda parlamentu ale nie je jediným z SNS, kto s Babiarom podnikal. Spoločný biznis mal Babiar aj s bývalým okresným šéfom národniarov.

Z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka sa verejnosť dozvedela niečo viac aj o najväčšej korupčnej kauze Gorila. Polícia ju vyšetruje už niekoľko rokov a zrejme aj pre dôkaznú núdzu sa nedarí zistiť, či podozrenia z údajných provízií za druhej Dzurindovej vlády sú pravdivé. Môžu nové zistenia, najmä nahrávky rozhovorov medzi majiteľom Penty Jaroslavom Haščákom a ďalšími vplyvnými ľuďmi, pohnúť prípadom?

Aká je šanca, aby sa prepísané byty a vily odsúdeného Ladislava Bašternáka na jeho manželku „vrátili“ do jeho konkurzu? Bude môcť konkurzný správca tieto prevody spochybniť a kto každý bude môcť dohliadať na Bašternákov konkurz?

Ladislava Bašternáka súd odsúdil na päť rokov väzenia a pridal aj prepadnutie majetku. Developer blízky špičkám Smeru sa pritom v poslednej dobe usilovne zbavoval nehnuteľností aj firiem. Prepisoval ich na rodinu, čo mu ale nemusí prejsť. Štát môže totiž tieto prevody spochybniť ako účelové a siahnuť mu aj na tento majetok.

Slovenské štátne inštitúcie míňajú desiatky miliónov eur ročne na externé strážne služby. Analýza Nadácie Zastavme korupciu ukazuje, že výdavky na tieto súkromné strážne služby sú omnoho vyššie ako v susednej Českej republike, ktorá má dvojnásobný počet obyvateľov. Na väčšine štátnych zákaziek zarába súkromná bezpečnostná firma Bonul.

Keď mala Nadácia Zastavme korupciu na jeseň tlačovku s bývalým zamestnancom ministerstva obrany Marošom Klinčákom, ktorý poukázal na predražený kšeft, oficiálni predstavitelia rezortu ho obvinili, že mu ide o pomstu. Vládna väčšina v parlamentnom výbore sa rozhodla, že si jeho informácie ani len nevypočuje. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) pritom nedávno potvrdil, že nákup za vyše milión eur bol v rozpore so zákonom. Presne ako to tvrdil Klinčák.

Na prvý zápas na Národnom futbalovom štadióne, postavenom v réžii podnikateľa Ivana Kmotríka, sa prišiel v nedeľu pozrieť rekordný počet viac ako dvadsaťtisíc fanúšikov. Nadácia Zastavme korupciu nechce národu kaziť radosť z nového futbalového stánku, ale nevidí dôvod na to, prečo by sa na Slovensku mali stavať predražené projekty so štátnou podporou. Pre možné porušenie zákona preto Nadácia podala dva podnety – na Úrad pre verejné obstarávanie a Ministerstvo financií.

Od 1. marca bude účinný nový zákon na ochranu oznamovateľov. Prinesie najmä jedného pána téme oznamovanie, a to Úrad na ochranu oznamovateľov. Novinkou je aj opravný prostriedok voči neposkytnutiu ochrany, zlepšili sa podmienky na poskytnutie odmeny za oznámenie a predĺžila sa ochrana chráneného oznamovateľa o tri roky.

Nadácia Zastavme korupciu a denník Postoj si všimli miliónové obraty vo firmách Zoltána Andruskóa. Pred vraždou ich všetky upratal.

Keď novinári po vražde Jána Kuciaka prvýkrát stáli na pódiu pred protestujúcim davom, Martin M. Šimečka v prejave vyhlásil: nevieme, kto stlačil spúšť, ale poznáme páchateľa. Je to korupcia, povedal. Dnes už vieme, kto strieľal. A stále platí, že Jána zabila korupcia.

Tento blog bude trochu osobnejší ako zvykneme publikovať pod hlavičkou Nadácie Zastavme korupciu, ale bude sa týkať našej témy možno viac ako ostatné publikované výstupy.

Na začiatku roka sa verejnosť dozvedela, že Martina Lubyová (nom. SNS) rozdala 33 miliónov zo štátneho rozpočtu na výskum a vývoj. Nadácia Zastavme korupciu mesiac informovala o stále nových pochybeniach, ktoré v kauze stimulov odhalila. V pondelok sa má v parlamente konať schôdza o vyslovení nedôvery Martine Lubyovej.

Na výzbroj armády tečú v tomto volebnom období desiatky miliónov eur. Ministerstvo pod taktovkou SNS zadáva zakázky priamo štátnemu podniku Konštrukta Defence. Ani firma však nerobí verejné súťaže na subdodávky, čo umožňuje “prihrať” štátne peniaze blízkym firmám. Nadácia Zastavme korupciu pre možné porušenie zákona podala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie.

Nadácia Zastavme korupciu upozornila na podozrivé lustrovanie u elitných daňových kriminalistov, ktoré preveruje NAKA. Podnetom nadácie sa bude zaoberať aj finančný výbor Národnej rady.

So zriadením Komory verejného obstarávania počíta návrh legislatívneho zámeru nového zákona. Jej členom sa má stať každý, kto nakupuje pre štát. Od proaktívnej tety ekonómky na malej dedine, ktorá sa naučila zvládnuť tie dve drobné obstarávania za rok, až po renomovaných advokátov.  

Pribúda podozrení, že vyšetrovacie orgány zneužívajú možnosť lustrovať si ľudí a firmy. Doteraz sa spomínal najmä politický motív, ako to bolo v prípade zavraždeného Jána Kuciaka či spoluorganizátora protestov Za slušné Slovensko Juraja Šeligu, ktorých štátni úradníci lustrovali. Nadácia Zastavme korupciu sa však aktuálne dozvedela o prepojení lustrácií u daňových kriminalistov s prípadom pozemkovej mafie.

Podozrení z podvodov pri miliónových stimuloch na vedu pribúda. Nadácia Zastavme korupciu objavila ďalšie zhodné posudky projektov, na ktoré ministerstvo školstva pod vedením Martiny Lubyovej (nominantka SNS) poslalo peniaze.

Podmienky tendra za vyše desať miliónov vyzerajú šité na mieru vopred vybranej firme. Súťaž dočasne zastavili, námietky preveruje ÚVO.

Kam sa vlastne majú montovať tisíce kamier pre políciu? Na budovy alebo stĺpy? Do krajských miest alebo po obciach? Podobné otázky riešia v týchto dňoch uchádzači o tender za takmer 100 miliónov eur. Potrebujú naceniť svoju ponuku pre ministerstvo vnútra. 

Pri posúdení žiadostí o stimuly za vyše 33 miliónov eur, ktoré pred Vianocami rozdalo ministerstvo školstva, nemali posledné slovo odborní hodnotitelia. Aj projekty, ktoré dostali vysoké hodnotenie, mohla na záver stopnúť špeciálna ministerská komisia. Ministerstvo jej členov nezverejní, vyhovára sa na GDPR.

Do konca januára chce ministerstvo vnútra uzavrieť tender za 99,5 milióna eur. Smeruje na nákup desaťtisícok kamier pre políciu. Za danú cenu to ale vyzerá na predraženú zákazku nielen podľa odborníkov, ale aj Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý na to ministerstvo aj dávnejšie upozornil. Navyše, zadanie na viacerých miestach sedí na staršie výbehové typy kamier od jednej konkrétnej značky, ktoré sa už bežne vo veľkom nedajú zohnať.

Ministerstvo školstva, ktoré riadi vedkyňa Martina Lubyová (nominantka SNS), delilo vyše 33 miliónov eur pre firmy, aby podporilo ich vedecké projekty. Špičková slovenská spoločnosť, ktorá má odporúčanie Európskej komisie na národné financovanie, však neuspela.

Len pár dní pred Vianocami zverejnilo ministerstvo školstva zmluvy s úspešnými uchádzačmi o stimuly na výskum. Zoznam úspešných žiadateľov vzbudzuje pochybnosti o spôsobe hodnotenia. Uspeli totiž aj firmy, ktoré vznikli nedávno, mali nulové tržby alebo sa výskumu doteraz nevenovali. Stimuly pripomínajú kauzu eurofondov, ktorá Plavčana pripravila o ministerskú stoličku.

V utorok sme za Nadáciu Zastavme korupciu a spolu so Slovenskou komorou učiteľov podali trestné oznámenie pre nefungujúci portál “kvalifikacie.sk”. Chceme vedieť kto môže za to, že tento web nefunguje, či z neho neunikli osobné údaje a či sa tomuto celému nedalo predísť. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že ak by si štátne inštitúcie spravili svoju prácu poriadne, miliónový portál by mohol stále fungovať.

Niektoré štátne inštitúcie sa vyhýbajú súťažiam a stravné lístky nakupujú priamo. V niekoľkých prípadoch dokonca okrem stravných lístkov už takto zazmluvnili aj možného dodávateľa rekreačných poukazov, ktoré by mali platiť až od januára budúceho roka. Zmluvy uzavreli na 3 až 4 roky aj s firmou GGFS, ktorá patrí do portfólia Grafobalu podnikateľa Ivana Kmotríka.

Nadácia Zastavme korupciu ešte v lete podala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) kvôli tendru za 11,7 milióna eur. Išlo o bezpečnostné služby, ktoré obstarávala Správa štátnych hmotných rezerv. Podľa Nadácie boli nastavené podmienky diskriminačné a mohli zvýhodniť súkromnú firmu Bonul. Tú ovláda nitriansky podnikateľ Miroslav Bödör, označovaný za človeka blízkeho Smeru.

Podľa polovice obyvateľov Slovenska miera korupcie v krajine za posledných päť rokov narástla, iba každý desiaty vidí jej pokles. No v porovnaní so situáciou pred rokom mierne stúpol podiel ľudí, ktorí veria, že väčšina ľudí na Slovensku by korupciu oznámila. Ukázal to prieskum agentúry Focus pre Nadáciu Zastavme korupciu pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii, ktorý pripadá na 9. decembra.

Štátnu zákazku získa renomovaná nadnárodná spoločnosť, ale robí na nej aj firma s politickým krytím alebo vplyvným človekom v pozadí. Verejnosť sa o tom málokedy dozvie, keďže subdodávatelia zostávajú v mnohých prípadoch utajení.