Dokumentárny film V sieti vzbudil záujem verejnosti a v mnohých oprávnené zdesenie už počas nakrúcania. Hrozba sexualizovaného násilia však nie je novou hrozbou. Film neprináša nové zistenia, ale novým spôsobom zobrazuje časť skutočnosti. Počet oznámených prípadov totiž nevypovedá o skutočnom počte obetí znásilnení a sexuálneho násilia či zneužívania. Ani internet nie je príčinou sexualizovaného násilia páchaného prostredníctvom technológií a hoci osveta, že v jeho zákutiach číha aj toto riziko je potrebná, nie je dostatočným prostriedkom, ako zvýšiť odolnosť voči nemu a znížiť beztrestnosť páchateľov.

Cesta z násilia nikdy nebola jednoduchá, avšak v tejto dobe je obzvlášť ťažká. Pandémia obmedzila väčšinu možností pre ženy zažívajúce násilie a ich deti, ako situáciu riešiť. Kvôli vyčerpaniu im chýba vnútorná sila. Prístup k ich sociálnej podpornej sieti je limitovaný.
Možnosť vyhľadať odbornú pomoc je obmedzená, právne a inštitucionálne riešenia spomalené, perspektíva finančnej nezávislosti a bezpečného bývania nejasná.

Znižovanie a prevencia násilia v partnerských vzťahoch a domácnostiach je dlhodobou víziou Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC), ktoré pôsobí v rámci Inštitútu pre výskum práce a rodiny od roku 2015. KMC od svojho vzniku podporuje v regiónoch multiinštitucionálnu spoluprácu inštitúcií, ktorej cieľom je pripraviť optimálnu stratégiu pre prevenciu násilia na ženách a realizovať ju.

Môžeme nechať traumatizované a vystresované ženy blúdiť v labyrinte možnej pomoci a služieb samé.
Môžeme dúfať, že na všetkých týchto miestach a profesiách nájdu ľudí, ktorí rozumejú téme partnerského násilia na ženách a dbajú o bezpečie žien a ich detí. Alebo…

Počas prvej vlny pandémie mali ženy s deťmi, ktoré zažívajú násilie, veľký problém dostať sa ku krízovému ubytovaniu. Nezopakujme túto chybu aj v druhej vlne. Testovanie pre žiadateľky o krízové ubytovanie by malo byť rýchle a bezplatné.

Podľa súdnych štatistík za rok 2019 je 90 % obžalovaných z páchania násilia na svojich blízkych súdom uznaných vinnými z tohto skutku. Menej ako polovica z nich však skončí vo väzení. Analytička Koordinačno-metodologického centra pre prevenciu násilia na ženách, Zuzana Očenášová, analyzuje policajné a súdne štatistiky trestných činov násilia voči blízkym osobám.

Róbert Vavro je metodik a tréner skupinových programov pre mužov, ktorí sa dopúšťajú násilia v blízkych vzťahoch. Po absolvovaní dlhodobého výcviku v Nemecku je jediný certifikovaný tréner tohto zamerania na Slovensku. V minulosti pôsobil ako psychológ vo väzenských zariadeniach a doposiaľ sa venuje integrácii programov do systému zaobchádzania s odsúdenými.
Sára Činčurová, analytička pre systematizáciu vzdelávania a vzdelávanie Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny, sa s Róbertom Vavrom zhovárala o jeho práci s mužmi, ktorí sa dopúšťajú násilia v blízkych vzťahoch a o tom, prečo je dôležité venovať sa tejto téme najmä počas karantény.

V kontexte potreby prijímania opatrení na účinnú ochranu a podporu žien zažívajúcich násilie a stále aktuálnej a naliehavej potreby znižovať výskyt násilia na ženách na Slovensku sa tím analytičiek Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách rozhodol publikovať sériu odborných príspevkov o opatreniach, ktoré je možné prijať s cieľom zlepšiť pomoc a zintenzívniť boj proti násiliu na ženách. Našim cieľom je poukázať na riešenia, ktoré reflektujú komplexnosť boja proti násiliu na ženách a vyplývajú z overenej dobrej praxe, pričom mnohé z nich už boli aj jednotlivo vyskúšané v Slovenskej republike. V článkoch sa chceme sústrediť najmä na aspekty, ktoré majú vysoký potenciál pomoci pre ženy zažívajúce násilie a ich deti na Slovensku. Sériu príspevkov štartujeme textom o dôležitosti odborného vzdelávania pomáhajúcich profesií odborníkov a odborníčok.

V čase karantény sa mnoho ľudí ohrozených domácim násilím ocitá izolovaných v domácnosti s násilným rodinným príslušníkom.
Čo vtedy robiť a na koho sa dá v krízovej situácii obrátiť?

Oleg Šuk je psychológ v Intervenčnom centre Centra sociálnych služieb Praha v Českej republike, kde pracuje od roku 2016. Pôvodom je z Košíc, vyštudoval jednooborovú psychológiu na Univerzite Karlovej v Prahe. Okrem pôsobenia v Intervenčnom centre má v Prahe vlastnú psychologickú prax. Venuje sa práci s ľuďmi dopúšťajúcimi sa domáceho násilia, i s ľuďmi ohrozenými domácim násilím.
Analytička pre systematizáciu vzdelávania a vzdelávanie Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách Inštitútu pre výskum práce a rodiny, Sára Činčurová, ho navštívila v Prahe a položila mu niekoľko dôležitých otázok o jeho práci v programe Viola – poradenskej sociálnej službe pre ľudí, ktorí majú konfliktné vzťahy so svojimi blízkymi.

Anna Alboth je poľská novinárka a aktivistka žijúca v Nemecku. Je iniciátorkou pochodu Civil March for Aleppo (Občiansky pochod za Aleppo), za ktorý bola minulý rok nominovaná na Nobelovu cenu za mier. Momentálne pôsobí v organizácii Minority Rights Group, v ktorej má na starosti programy pre novinárov a novinárky s cieľom dokumentovať medzinárodnú migráciu. O ľudských právach žien vo svete a o význame občianskeho aktivizmu sa s Annou Alboth zhovárala Sára Činčurová, analytička Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách.
Interview s bojovníčkou za ľudské práva Annou Alboth uverejňujeme pri príležitosti celosvetovej kampane 16 dní aktivizmu proti rodovo podmienenému násiliu a našej kampani Zastavme násilie na ženách. #zastavmenasilie #orangetheworld #16dniaktivizmu

Násilie na komkoľvek, v akomkoľvek vzťahu je neprípustné. Pokiaľ sa však bavíme o násilí v partnerskom vzťahu, ženy ho zažívajú dvakrát častejšie, v intenzívnejšej miere a má aj vážnejšie a dlhodobejšie následky.

Tragédia v Považskej Teplej poukazuje na naliehavú potrebu zmeniť na Slovensku prístup k ochrane a podpore žien zažívajúcich partnerské násilie. Tento a podobné prípady tiež ukazujú, že je dôležité prehodnotiť prístup k potrestaniu páchateľov. Trest predsa musí byť prostriedkom, ktorý páchateľovi zabráni v pokračovaní násilia a musí signalizovať, že spoločnosť a štát, násilie na ženách netolerujú a odsudzujú.

Ingunn Rangul Askeland je klinická psychologička pôsobiaca v nórskej organizácii Alternatíva násilia (ATV) ako senior poradkyňa a terapeutka pre mužov a ženy, ktorí sa dopúšťajú násilia na svojich partnerkách a partneroch alebo deťoch. Taktiež pracuje ako výskumníčka v Nórskom centre pre násilie a štúdium traumatického stresu (NKVTS), kde získala doktorát v oblasti práce s dospelými mužmi dopúšťajúcimi sa násilia. Analytička z Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia, Sára Činčurová, oslovila Ingunn Rangul Askeland po tom, čo si vypočula jej zaujímavú prednášku na odbornom seminári „Programy pre páchateľov násilia na ženách a domáceho násilia – skúsenosti troch európskych krajín“, ktorý sa uskutočnil dňa 14. mája 2019 v Bratislave.

Opustená tmavá ulička. Počuť rýchly klepot opätkov a za ním ťažké kroky. Osamelá žena sa snaží čo najrýchlejšie uličkou prejsť. Nestíha. Zrazu ju tvrdý úder strhne na zem. Snaží sa brániť, ale márne. Útočník si rozopína nohavice…
Takúto alebo podobnú predstavu pravdepodobne máte, keď počujete slovné spojenie „sexuálny útok“. Hovorí sa tomu „klasický scenár znásilnenia“. V skutočnosti to však takto prebieha len vo veľmi málo prípadoch.

V týchto chvíľach poslanci a poslankyne Národnej rady SR rokujú a budú rozhodovať o návrhu poslancov koaličnej strany, aby Národná rada SR prijala uznesenie k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Podľa tohto návrhu chcú poslanci požiadať vládu SR, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru. Návrh odôvodňujú tým, že sa obávajú rozporu s definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy v Ústave SR. Zdá sa, že si navrhovatelia osvojili argumentáciu odporcov Dohovoru a to bez toho, aby kriticky zhodnotili odbornosť a presnosť ich argumentov. Považujeme za dôležité, aby poslanci a poslankyne pri svojom rozhodovaní zohľadnili argumenty odbornej verejnosti, ktorá sa dlhodobo venuje príčinám a dôsledkom násilia na ženách a domáceho násilia a na základe poznatkov vyvracia argumenty odporcov Dohovoru.

V roku 2010 sa vo Veľkej Británii uskutočnil prieskum medzi študentkami na vysokoškolskom stupni štúdia. Tri z piatich študentiek v prieskume uviedli, že počas svojho štúdia zažili nevítané komentáre, dotyky či sa pred nimi niekto neželane odhaľoval. Napriek tomu, že sa sexuálne obťažovanie na vysokých školách javí podľa prieskumov ako pomerne rozšírený jav, v súčasnosti je prístupných len veľmi málo prieskumov, ktoré by sa na situáciu na školách pýtali v reálnom čase.

Priemerný index znásilnení (počet polícii nahlásených prípadov na 100 000 obyvateľov) je na Slovensku 2,6 prípadu, zatiaľ čo priemer za EÚ je 10,19 prípadu. Aj tieto čísla poukazujú na veľmi nízku mieru ohlasovania prípadov sexuálneho násilia polícii, čo znamená, že len minimum takýchto prípadov je potrestaných. Ženy si však následky takýchto extrémne traumatických zážitkov nesú po celý život.

Medzinárodný deň pre odstránenie násilia páchaného na ženách si každoročne pripomíname 25. novembra. Od 25.11. sa na celom svete realizujú najrôznejšie osvetové a vzdelávacie podujatia počas kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách. Táto kampaň sa končí 10. decembra, na Medzinárodný deň ľudských práv. Pri príležitosti kampane proti rodovo podmienému násiliu na Slovensku som oslovila analytičky Inštitútu pre výskum práce a rodiny pôsobiace v Koordinačno-metodickom centre pre prevenciu násilia na ženách.

Pri príležitosti 25. októbra 2018 – dňa rovnosti v odmeňovaní na Slovensku prinášame rozhovor o mzdovom rodovom rozdiele medzi ženami a mužmi s výskumníčkou Veronikou Valkovičovou, odborníčkou na verejné politiky, ktorá v súčasnosti pôsobí na Inštitúte pre výskum práce a rodiny. Veronika Valkovičová sa 11. októbra 2018 zúčastnila v Brne inšpiratívnej konferencie „Rovné odměňovaní: věc nás všech“, ktorú zorganizovala česká feministická organizácia NESEHNUTÍ v spolupráci so Sociologickým ústavom Akadémie vied ČR, Úradom vlády ČR a organizáciou Otevřená společnost. Rozhovor viedla analytička Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách Sára Činčurová.

Reakcia na kampaň „Zastavme zlo z Istanbulu“, ktorej organizátori šíria nesprávne, skreslené a zavádzajúce informácie o Istanbulskom dohovore.

Slovensko navštívila Jannike Haaverstad, policajná koordinátorka pre prípady domáceho násilia v policajnom distrikte Asker a Baerum z Nórska. Slovenským policajtom a policajtkám predniesla svoj príspevok o tom, ako nórska polícia postupuje v prípadoch domáceho násilia a násilia v partnerských vzťahoch a ako sa tieto poznatky môžu využiť v našej praxi. Zaujímali nás aj ďalšie podrobnosti jej práce. S Jannike Haaverstad sa rozprávala Sára Činčurová.

Domáce násilie, násilie na ženách, násilie v partnerských vzťahoch či násilie na deťoch v rodinách sú problémy, ktorým sa z roka na rok naša spoločnosť a verejné inštitúcie venujú oveľa viac, ako tomu bolo v minulosti.

Nie je veľa príležitostí, aby sa spolu mohli stretnúť slovenskí policajti, sociálni pracovníci a ľudia, ktorí pomáhajú ľuďom zažívajúcim násilie v partnerských vzťahoch so svojimi nórskymi kolegami z rovnakej oblasti.

Znásilnenia sa, žiaľ, dejú všade na svete. Veľký rozdiel je však v tom, akú pomoc a podporu obeť dostane, či vie, čo robiť a kam ísť.

Sára Činčurová pracuje v KMC na pozícii expertky zodpovednej za primárnu prevenciu a prevenciu vo vzdelávaní. Študovala na Paris Descartes Univerzite, po štúdiách veľa cestovala od Indonézie až po Burkinu Faso, 2 roky pracovala v bezpečnom ženskom dome v Anglicku. Intenzívne sa zaujíma o práva žien, publikovala reportáže o utečencoch, s ktorými sa rozprávala osobne v utečeneckých táboroch v Calais vo Francúzsku a v Gruzínsku. Natočila dokument o utečenkyniach z rôznych častí sveta, ktorý mal svoju premiéru v septembri tohto roka v KC Dunaj. O Sáriných štúdiách, skúsenosti s prácou so ženami, ktoré zažívali násilie a potrebe vzdelávať mladých ľudí sa rozprávala Jana Jablonická-Zezulová.