Verejnoprávna televízia má byť príkladom nediskriminačných postupov, voči menšinám citlivého jazyka či dôsledného dodržiavania rovného prístupu k rôznym sociálnym skupinám.

Ústavným právom je aj právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu a hodnotám.

Výpadok príjmov v kultúre a kreatívnom priemysle je podľa konzervatívneho odhadu približne 140 miliónov eur mesačne.

Program vlády prekypuje výrazmi „vláda zváži“, „prehodnotí“, „zanalyzuje“, vyjadruje sa k všetkému podstatnému, ale nie je nám jasné, čo presne chce vláda v kultúre dosiahnuť

Opatrenia, ktoré vynechajú významnú časť ekonomických aktérov, nebudú efektívne a môžu spôsobiť ďalšie problémy.

Hudobníci, herci, prevádzkovatelia galérií a kín a ďalší prakticky zo dňa na deň čelia situácii, v ktorej ich príjem na najbližšie mesiace bude zrejme nulový.

Akoby snahy stoviek ľudí, ktorí od roku 1989 budujú kultúrny sektor a pomaly ho posúvajú k európskym štandardom, vychádzali neustále navnivoč.

Poslanci SaS prišli s takým neodborným návrhom, že sa im podarilo vyvolať jednotnú odmietavú reakciu širšej kultúrnej obce na Slovensku.

Nekompetentnosť, chýbajúci kredit a čoraz zjavnejšia politická neobratnosť novej ministerky kultúry sú symbolom toho, ako momentálne vidí oblasť kultúry strana, ktorá ju nominovala.

Rozhodnutie európskeho súdu ani náhodou nehovorí, že Uber je rovnaký ako klasická taxislužba.

Debaty o tom, či ceny za umenie majú zmysel, či je možné súťažiť v umení tak ako v športe, sa vedú všade na svete.

Vykupovanie svojich chybných rozhodnutí súkromnými peniazmi nie je pre verejných činiteľov správna cesta. V Bratislave sa to stalo.

Absolútna transparentnosť v zmysle bezkontextového obnaženia všetkých informácií verejnosti nevybuduje dôveru a morálku podobne, ako vás pornografia nenaučí milovať.

Pre rozvoj miest je najlepšie pritiahnuť kreatívne skupiny obyvateľov. Má to však aj svoje hranice.

Vzdelávanie musí byť zamerané na vnímanie kontextu a komplexnosti a schopnosť spolupracovať.

Hľadanie demokratickejšieho spôsobu voľby riaditeľa RTVS otvára množstvo otázok, ktoré bude treba v tejto debate riešiť a vyriešiť.

Azda nikdy nebolo také dôležité ako dnes, do akej miery dokážu verejnoprávne médiá v tomto novom prostredí plniť svoju starú úlohu.

Ak zmenšujeme štát, znižujeme tým vlastne aj rozsah toho, na čo máme dosah prostredníctvom demokratických volieb.

Sloboda vedie k bratstvu a solidarite len za predpokladu rovnosti, a sloboda bez bratstva vedie nutne k nerovnosti, frustrácii a nepriateľstvu.

Financovanie menšinovej kultúry dostane modernú formu, naplnenú starým a dosť zatuchnutým obsahom.

Keď vznikne kritická masa tých, ktorí „to chcú nejak inak“, tak radikálna zmena príde, a ak ju nebudeme schopní predvídať a kontrolovať, bude to presne tá, ktorej sa obávame.

Hnev voči kaviarenským a akademickým elitám naplno zúri aj na Slovensku a len ťažko dokážeme nájsť argumenty proti tejto frustrácii, pokiaľ nebudeme pátrať po jej príčinách.

Obyčajnosť sa povyšuje na cnosť, ale nemyslí sa tým jednoduchosť, normálnosť či prirodzenosť.

V dobe, ktorá čoraz viac falšuje súčasnosť, sa minulosť môže zdať o to „autentickejšia“.

Čas, ktorý má zmysel, je len teraz. A okrem „proti“ treba byť aj „za“.

Budúcnosť už dávno nie je svetlá, ale prichádza závratnou rýchlosťou.

Problémom postsocialistického mestského priestoru je strach z vlastných spomienok, pretrvávajúca nechuť k tomu, čo verejný priestor reprezentuje a nedostatok konsenzu o tom, aký príbeh má pokračovať.

Osvietené obdobia politiky nás až na výnimky obišli, a tak tu politika strachu našla úrodnú živnú pôdu.