V decembri 2020 bola uzavretá výzva pre projekty na Európske hlavné mesto kultúry 2026. O titul sa budú uchádzať mestá Trnava, Trenčín, Hlohovec, Prešov, Žilina, Banská Bystrica, Nitra a Martin. Partnerské Európske hlavné mesto na tento rok bude vo Fínsku. Na shortliste už sú Oulu, Savonlinna a Tampere. Navštívili sme pre vás ich webstránky:

Svetlo a tma sa zdanlivo dejú na pozadí „dôležitejších“ udalostí. Popri hrdinoch a antihrdinoch prvej línie sme tu aj my, „bežní ľudia“. Sociálne siete sa hmýria odporúčaniami, ako to v súčasnosti treba vydržať a #ostaťdoma. Prežiť pandémiu COVID 19 nemusí znamenať len „nejako to doklepať“, skúste si napríklad pozrieť tieto videá, niečo sa dozvedieť a možno aspoň niečo zmeniť.

Zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia predstavujú existenčnú hrozbu pre Európu a svet. Environmentálna kríza je fenomén, ktorý v druhej polovici 20. storočia nadobudol obrovské rozmery a nemôžeme poprieť to, že je úzko spätý s kultúrnym jestvovaním človeka. Nasledujúci text približuje pozadie pre tvorbu environmentálnych opatrení v nadchádzajúcom období pre komunitárne granty EÚ v oblasti kultúry.

Aktuálne k súčasnej architektúre pre hmyz a iné organizmy.

Pandémiou Covidu chvíľu nastalo zdanie, že anticena za architektúru BRUTUS v roku 2020 nebude, nie ani tak z lenivosti, ako z dojmu, že na produkciu podpriemernosti v krajine jednoducho nezostane čas. Žiaľ, ako rok ide ďalej, objavuje sa v našich mestách stále viac a viac zásahov, ktoré nemožno prehliadnuť sklopením zraku alebo ospravedlniť Covidom.
Poslaním anticeny BRUTUS je zvýšiť informovanosť verejnosti o práci architektov a architektiek, urbanistov a urbanistiek v spoločnosti. Cieľom anticeny je ukázať na architektúru a jej autorov a spolutvorcov, ktorých výsledná práca demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku. (Negácia štatútu medzinárodnej Pritzkerovej ceny za architektúru). Podpriemerná architektúra a stavebná kultúra sú tiež obrazom stavu našej spoločnosti.

Rakúsky výtvarník a galerista Markus Hiesleitner je držiteľom niekoľkých európskych ocenení, okrem vlastnej tvorby prevádzkuje artist-run galériu Kulturdrogerie, ktorú spoluzakladal vo Viedni v roku 2005. V Bratislave postavili v lete spolu s Franzom Tišekom Asfaltové iglu, ktoré môžete stále navštíviť v priestoroch pred budovou Novej Cvernovky – starej chemickej priemyslovky na Račianskej ulici. Bratislavské iglu je remake viedenského a vzniklo čisto z lokálneho stavebného materiálu. Porozprávali sme sa o východiskách a zmysle umeleckej tvorby v dnešných časoch a styčných plochách umenia a aktivizmu.

Soňa Vidiečanová je zakladateľkou udržateľnej značky Créeme, kde podľa vlastného cradle-to-cradle dizajnu vyrábajú každodennú spodnú bielizeň pre ženy. Používajú len naturálnu nefarbenú a organickú bavlnu, na ktorú počas pestovania neboli použité žiadne pesticídy a počas výroby žiadne syntetické farbivá. Ich dizajnom podporujú zdravie, pohodlie a krásu ženy, zároveň chránia životné prostredie. Stretli sme sa v septembri na festivale umenia a udržateľnosti Nasuti.

Cieľom anticeny za architektúru BRUTUS je ukázať na architektúru a jej autorov a spolutvorcov, ktorých výsledná práca demonštruje kombináciu antitalentu a absencie vízie, čím prispievajú k spoločenskému či ekologickému úpadku. (Negácia štatútu medzinárodnej Pritzkerovej ceny za architektúru). Podpriemerná architektúra a stavebná kultúra je obrazom stavu našej spoločnosti…
Anticenu BRUTUS, ktorá parazituje na cene za architektúru komory architektov Slovenska vyhlasuje nominácie a laureáta pre rok 2019. Oproti predchádzajúcemu ročníku sa porota rozšírila o zahraničného člena, čím sa oficiálne stala medzinárodnou. V priebehu leta mala široká verejnosť možnosť zapojiť sa do prihlasovania diel do II. ročníka anticeny.
Verejnosť nominovala v roku 2019 celkovo 35 diel podpriemernej kvality, z ktorých medzinárodná porota vybrala desať nominácií a z nich jedného absolútneho víťaza. Druhým ročníkom sa porota zároveň uzniesla na udelení špeciálneho ocenenia v kategórii: Gól do vlastnej brány.

Lauru Martonovú môžete stretnúť na káve v kultúrnom centre Nová Cvernovka i na stretnutiach takzvanej Eko úderky. Precestovala svet a snaží sa robiť zero waste a zero emission osvetu na všetkých frontoch. Čo to znamená v praxi, čo je dôležité pre život bežného človeka?

Juraj Hariš pôsobí v architektonickom ateliéri 2021, ktorý sídli v budove Novej Cvernovky. Je zanietený pre cirkulárnu ekonomiku, návrat do bodu nula, do momentu, v ktorom odpad neexistuje. Okrem výskumu “sute” a možnosti vytvárania stavebných blokov z jej materiálov sa venuje kompostovaniu a iným procesom, ktoré navracajú materiály do systému, namiesto ich vypudzovania po jednom či dvoch použitiach. Nejde o nasledovanie trendu či krátkodobé nadšenie, ale o nastavenie mysle a životný postoj. Práve preto je často iniciátorom komunitných aktivít a motivuje ľudí zapájať sa do nich.

Práca dizajnéra – architekta výstavy je sprostredkovať divákom umelecké diela čo najzaujímavejšou formou. Pýtame sa dizajnéra Petra Lišku, či sú súčasné umelecké výstavy ekologické a ako ich robiť citlivo pre planétu.

Aj keď väčšina svetovej filmovej distribúcie prebieha v podstate nehmotne a film ako taký je len optickou ilúziou, aj pri jeho výrobe môže vzniknúť veľa odpadu a znečistenia. Ak by sa mal uvedomelý spotrebiteľ zaujímať o kvalitu a pôvod svojho jedla, mal by sa zaujímať aj o kvalitu a pôvod svojho obľúbeného filmu? Bratislavu navštívila pri príležitosti semináru pre filmových producentov a odbornú verejnosť v pôsobiacu súvisiacich profesiách francúzska manažérka a zelená aktivistka Joanna Gallardo. Slovenská filmová agentúra sa podieľa na medzinárodnom projekte Green Screen, ktorého cieľom je redukovať uhlíkovú stopu európskej filmovej a televíznej produkcie. Joanna Gallardo vysvetľuje, čo to znamená v praxi.

O ohni, umení, hodnotách, médiách a asociatívnych metaforách. A o výstave Zachránené, ktorá je sprístupnená vo Východoslovenskej galérii do 1. septembra.

Recenzia na výstavu Fetiše súčasnosti
Nitrianska galéria, trvanie výstavy: 14. 12. 2018 – 31. 3. 2019
Kurátori: Ľudmila Kasaj Poláčková a Omar Mirza

Groningen je bývalé holandské hanzovné mesto a tiež názov jednej z holandských provincií. Nachádza sa na severovýchode krajiny, tam, kde vetrom ošľahaní morskí vlci v januári namiesto rybolovu radšej prenajímajú svoje kajuty východoeurópskym gitaristom. Eurosonic Noordeslag 2019!

Chcete sa cítiť cool? Možno pomôže vidieť iného trápno!

Nultý ročník anticeny za architektúru BRUTUS 2018 nullae zverejňuje svojho víťaza i nominácie.

Blíži sa odovzdávanie cien za architektúru CE·ZA·AR a my sa zamýšľame nad pozadím a zmyslom existencie nemenej prestížnych anticien a alternatívnych prístupov k pozdvihovaniu verejnej mienky a k šíreniu informácií o stave tej-ktorej disciplíny. Načo sú nám anticeny?

Festival Ars Electronica sa narodil približne vtedy keď ja. Tak si z neho napíšem blog v žánri “egotrip”.

Nie, nechcem vojsť do čítanky. Nie, nemám patent na slušnosť. Idem len okolo, žijem v tomto štáte. Viem, ako sa tu žije, ako všetci vedia, kto sú tvoji rodičia, deti, bývalí a pomaly aj budúci frajeri.

Vrcholí Európsky rok kultúrneho dedičstva a v oblasti s historickým dedičstvom slovenskej menšiny v Srbsku pracujú architekti na zachovávaní a monitorovaní stavebnej kultúry pomocou najnovších technológií.

Mestá, dediny, verejné priestranstvá či domy môžu byť navrhnuté a realizované dobre, aj menej dobre. Existujú rôzne vrstvy kvalít fyzického prostredia, ktoré nás obklopuje. K architektúre, aj k jej užívaniu existuje legitímne celá škála prístupov, nazvime ich citlivosť. Môžeme jej mať málo alebo dostatočné množstvo. Citlivosť k prostrediu, kontextu, susedom, sebe, ku kráse či funkčnosti. Citlivosť je subjektívna vlastnosť, vnímavosť a prístupnosť dojmom, v biológii predstavuje schopnosť organizmu reagovať na podnety vonkajšieho alebo vnútorného prostredia.

Pohoda už tradične ponúka výber hudobných, ale aj vizuálnych zážitkov. Aký bude Pohoda Visual Stage 2018?

Ocenenie je udeľované za najlepšie udržateľné a najviac zlepšené mestské prostredia. Cena by mala poukazovať na inovatívne a kvalitné mestské riešenia. Urbanizmus je pre Slovákov ako futbal, tiež mu každý rozumie.

Ján Triaška: Pozostatky, recenzia
Trvanie: 27. 4. – 27. 5. 2018
Miesto: 2. poschodie, Dom umenia Bratislava

O tom, ako mladý Slovák opäť prerazil vo svete a najmä o čo ide v umení, virtuálnej realite, umelej inteligencii a dobrom dizajne.

Práca v kultúre je beh na dlhé trate – hovorí klišé a my sa pridávame. Tento rok si pripomíname kultúrne dedičstvo a nasledujúci text sa venuje dedičstvu programu Kultúra na Slovensku.

Nielen recenzia na novú knihu od Východného pobrežia

V mrazivej atmosfére prinášame mrazivú videoprechádzku. Udalosti víťazného februára 1948 neoslavujeme, chceme pripomínať novým generáciám aj mrazivé stránky minulosti a pamätať, aby sa totalitné režimy neopakovali!

Výšivka a video ide výborne dokopy, myslia si to umelci aj reklamkári. Ručne robená výšivka vymizla v priebehu 20. storočia z moderných domácností a ostala najmä nostalgicky spojená s dekoráciou a gýčom. Ručná práca má však svoju jedinečnú auru a zažíva nový rozmach. Ako podklad svedčí najmä podobne “pomalému” médiu stop motion animácie. Výsledné diela môžu mať rôzne podoby. Prvý slovenský film vyšívaný tupou ihlou vzniká krížikovou výšivkou.