Obe knihy voňajú novotou a človečenstvom. V oboch hrajú samotné príbehy akoby až druhé husle. Toto detské čítanie je presne také, ako si ho mnohí predstavujú – hrejivé ako vlnená deka, pokojné ako čaj s medom a vľúdne ako pohladenie. Iba jedno nemajú spoločné – kým pán Guľôčka u nás nie je nováčikom, Dóm svätej Alžbety videný očami súčasných detí má v knižnej ponuke premiéru.

Klasická situácia v kníhkupectve, keď chcete kvalitnú a hodnotnú detskú knihu, ale máte málo času, vedie zvyčajne k fatálnym omylom a ľútosti nad vyhodenými peniazmi. Pohľad na obálku nestačí. Prekvapenia sa schovávajú vnútri, ale kto už len má čas sa v tom hrabať… No kto? No ja. Čítam to rada za vás (aj keď sa nedá stíhať úplne všetko) a tieto tri knihy, dve nové a jedna staršia, na pohľad nenápadné, ponúkajú možno práve to, čo by ste v kníhkupectve inak nechali ležať nepovšimnuté na polici.

Pritiahnu pozornosť už na prvý pohľad. Vyvolajú zvedavosť a chuť zalistovať si v nich. Jedna hýri farbami, druhá je čiernobiela, ale obe sa rovnako vydarili. S deťmi, ktoré pri čítaní uprednostňujú zvieracie témy, si s veľkým potešením budú čítať aj rodičia.

Rodičia čítajúcich školákov to poznajú – kníhkupectvá síce ponúkajú police s ponukou „pre chlapcov“, ale ak tých nechytili detektívky a prečítali už všetkých bojkov a grázlikov, pri výbere nejakej zaujímavej novinky sa riadne zapotia. Dievčatá valcujú knižný trh, ktorý sa im prispôsobuje množstvom skvelých dievčenských hrdiniek. Ak chcú takých mať aj chlapci, neostáva im, len začať čítať viac. Tu sú dvaja, ktorí vybočujú z radu a samozrejme, že si ich môžu bez všetkého obľúbiť aj baby.

Prečítala som za vás, aby sa vám ľahšie vyberalo letné čítanie pre deti. V tretej časti sa zameriavam na samostatných čitateľov s dobrým čitateľským základom, ale aj tých, ktorí čaro kníh ešte len začínajú objavovať.

Prečítala som za vás, aby sa vám ľahšie vyberalo letné čítanie pre deti. V druhej časti sa zameriavam najmä na čitateľov – školákov, ktorí už polovicou nohy vstupujú do puberty.

Prečítala som za vás, aby sa vám ľahšie vyberalo letné čítanie pre deti. V prvej časti sa zameriavam najmä na prvočitateľov a odvážnych samostatných knižných objaviteľov.

Na začiatku budúceho týždňa sa očakávajú už takmer letné teploty, preto si rýchlo užime tých pár dní jari. Napríklad aj tým, že dovolíme deťom hrabať sa v zemi, zašpiniť sa a objavovať miniatúrny svet trávnika, ktorý je zvyčajne plný života. Nabudiť zvedavosť pomôžu dve nové knihy o rastlinách.

Zvieratiek v knihách nikdy neubudne a vždy sa nájdu nové príbehy, ktoré ešte neboli vypočuté. Ak sa ich deti dožadujú, môžete nakuknúť do troch noviniek, ktoré som zoradila podľa veku.

Keď budete snívať o mori, predstavujte si ho s deťmi tak, ako si ho pamätáte – modré, nekonečné, plné života. Také má byť more. Lenže nie je – zahádzali sme ho odpadkami a na naše deti sme nachystali pascu. Budú sa musieť so všetkou špinou raz vysporiadať, pretože je jasné, že my to už nestihneme. Ešteže je tu Gréta.

Jeho príbeh má na celom svete toľko podôb, prepisov a interpretácií, že sa natíska otázka – načo ďalšia? Od momentu, kedy Don Quijote osedlal Rocinantu prešlo vyše 400 rokov a hoci sa na ich príbehu nezmenilo nič, menia sa čitatelia. Originál prenechajme teraz dospelým fajnšmekrom a pozrime sa, či má zmysel ponúkať Cervantesove prerozprávané dobrodružstvá deťom.

Dospeláci poznajú kopec rôznych motivačných meme o tom, že môžu byť iní. Môžu byť akí len chcú. Extravagantní, introvertní, módni maniaci, knihomoli, nechutne aktívni, zenovo pokojní. A čo deti? Môžu byť iné, ak by chceli? Môžu byť také, ako to cítia kdesi hlboko vnútri alebo si my, rodičia, nevieme pomôcť a manipulujeme ich tam, kde ich chceme mať my?

Pamätáte si to ešte? Ten pocit, keď to prišlo prvýkrát… Už ste vedeli, že sa to môže stať a predsa vás to prichytilo nepripravených. Pretože nikto si nevyberá, kedy a ako sa to stane. Skrátka sa zamilujete. A keď sa raz niekto zamiluje a ten druhý mu lásku opätuje, nič na svete to nezastaví. Dokonca ani vtedy, ak zistíte, že ako chlapec ste sa zamilovali do svojho spolužiaka.

Pred rokom som s deťmi čítala výnimočnú knihu, ktorej hlavnou hrdinkou bola – Smrť. Nebolo to bežné večerné čítanie, ale ponúklo deťom na tajomný moment konca života úplne nový pohľad. V tej knihe sa celkom na záver objavilo dvojča Smrti – Život. A to sa teraz deťom prihovára v samostatnom knižnom diele.

Áno, obálka neklame, túto detskú knihu napísal Stephen Hawking, TEN Hawking z toho kresla, o ktorom bol ten film, ten vedecký génius z Cambridge, za ktorého rozpráva počítač. Okrem vedeckých štúdií vytvoril aj fascinujúcu knižnú sériu pre deti vo veku 8 – 14 rokov a zapojil do nej aj svojich kolegov z univerzity.

Ak ste moja generácia, prvé, čo vám napadne bude, že námet poznáte. Počas filmu Dom pri jazere, v ktorom si Sandra Bullock a Keau Reeves posielajú listy, hoci ich delia dva roky (jeden žije v roku 2004 a ten druhý v 2006), zaslzili aj otrlejší neromantici. Autorom teda odpustíme, že si dovolil už jedenkrát prežitú tému okato použiť znova a dáme knihe šancu. Nebude to márne.

Menším deťom sa budú páčiť jej zlepšováky, nápady a návody. Starší sa pousmejú nad nečakanými hosťami a ich neohrabanými spôsobmi. Rodičia v nej možno uvidia symboliku – samých seba, ako sa vyhýbajú aktivitám, ktoré im prekážajú. A niekto v nej dokonca spozná vlastnú úzkosť. Stína je pre každého niekým iným a spolu s ňou bude nekonečný záver tejto zimy o čosi znesiteľnejší.

Túto sériu som si všimla, až keď vyšiel druhý diel. Jednotka v tom čase bola dostupná už len v češtine, ale synovi to neprekážalo, zhltol ju za pár dní. Ak máte doma minecraftového maniaka, je dosť možné, že to u vás dopadne rovnako.

Sú výnimočné knihy, ktoré nemajú veľa slov a pritom ich obsah je enormný. Tá, v ktorej sa človek rozpráva len s králikom, má navyše aj veľa obrázkov. Nejde však v žiadnom prípade o knihu pre malé deti. Je to nádherné čítanie pre smutných ľudí.

Vyrastala som s nimi. Čítala som ich, keď som mala asi deväť rokov, pričom oni už vtedy mali šestnásť. A hoci dnes sú zrelí štyridsiatnici, čítajú ich znova moje deti. Ich vylomeniny totiž nestarnú.

Veľkoformátové lepolero, pri ktorom si na chvíľu vydýchnete – najmä ak zvyknete naraz čítať všetkým svojim deťom v rôznom veku. Zabaví sa každý. Najmenší budú hľadať obrázky, starší budú hľadať súvislosti a na rodičov čaká pár dvojzmyselných detailov.

Nechajú ho vyrastať u babky, pretože majú prácu na druhom konci sveta. Teší sa, pretože sa čochvíľa majú vrátiť domov a ostať navždy. Lenže prídu iba na otočku. Je sklamaný a nahnevaný. Myslia si, že ho potešia darom, ale vajce? No čo s takými rodičmi?

V skrumáži písmen, postavičiek, budov a čiar na prvý pohľad vládne chaos. Nik tam nesedí len tak, každý niečo robí, je v strede akejsi akcie, ktorá nadväzuje na inú a vyvolá reakciu o kúsok ďalej, pričom ale spolu na pohľad nijako nesúvisia. Ilustrované dejiny ľudstva prekypujú detailami, nad ktorými sa pozastavia malí, aj veľkí.

S deťmi sme vyskúšali novú slovenskú spoločenskú hru založenú na pohybe a dotykoch. Ako odvážni objavitelia alebo prevtelení za gorily sme sa predierali džungľou a plnili úlohy na kartách. Bolo to šialené a výnimočné z viacerých dôvodov.

Počas roka prečítam množstvo detských kníh, väčšina pochádza od slovenských autorov. Do môjho osobného vianočného výberu som dala tie, ktoré ma v 2017-stom zaujali najviac a pridala som aj zopár starších titulov, na ktoré som narazila a už ich nepustila z rúk. Výber som usporiadala podľa veku čitateľov, viac o každej z kníh si môžete prečítať v samostatných článkoch na mojom blogu.

Knihy, ktoré sa ľahko vezmú do rúk, ale ťažko sa od nich odchádza, sú snom každého čitateľa (a spisovateľa). Medzi novinkami určenými pre deti som čítala niekoľko takých, ktoré mali myšlienku, poskytli zážitok a nechcelo sa mi od nich odchádzať.

Niet lepšieho obdobia na výber knihy, než pár týždňov pred Vianocami. Novinky sa sypú a kým si stihnete jednu prezrieť, už aj je na svete ďalšia. V minulej recenzii som sa venovala obrázkovému čítaniu pre malákov (3 – 7 rokov), ale ani veľkáči neprídu skrátka. V ponuke je pre nich niekoľko mimoriadne zaujímavých encyklopedických publikácií, vybrala som aj jednu vtipnú grafickú novelu a básnickú zbierku.

Každý rok to bolo na inzertných portáloch to isté: „Kto máte na predaj Vianočné mystérium? Nové, staré, ošúchané, akékoľvek, neviem ho zohnať, bol to náš rodinný klenot, niekto si ho požičal, som zúfalá!“ Podobných volaní nájdete plno. Nešťastní ľudia ochotní dať čojaviemčo za jednu knihu? Prečo? Čo je na nej?

Spoločenské hry sú u nás vítaná kratochvíľa, najmä syn je ich veľkým fanúšikom. Hrali sme už kadečo, máme s čím porovnávať. Tvorcovia novej slovenskej hry Rozprávkari, vychádzajúcej z našich rozprávok, nám zverili prototyp, aby sme ho vyskúšali. Takto to dopadlo.

Škôlkári a začínajúci čitatelia z prvých ročníkov ZŠ sa často radi vracajú k tým istým príbehom. Veľkou detskou radosťou je, ak sa jeden príbeh zmestí do jednej knihy. A ak navyše tá kniha nie je väčšia od vankúša, aby sa dala pod neho šuchnúť a vojsť malákom aj do snov. Dnes som pripravila náhľad do štyroch krásnych slovenských obrázkových kníh a pripájam aj jeden (neslovenský) bonus na záver.