Keď zoťali vŕbu stojacu uprostred lúky, okolo ktorej som chodila na prechádzky, zovrelo mi srdce. Bola nádherne fotogenická, často som ju obchádzala zo všetkých strán a spomedzi konárov sa dívala na slnko. Prihovárala som sa jej v mužskom rode, bol to „pán strom“, na ktorý som sa každé ráno tešila. Netuším, komu a prečo prekážal, zdalo sa, že lúku si nikto veľmi nevšímal, no jedného dňa tam ostal len vysoký kmeň. Po čase z neho začali rásť tenučké šľahúne. Ktosi pokoril jeho korunu, no stromy žijú najmä pod zemou a ak im chceme porozumieť, objímať ich kmeň nestačí. V týždni Prečítaného leta o stromoch vidím krásnu príležitosť ponúknuť tento pomalý svet deťom od 8 rokov, no vybrala som aj čosi pre mladších.