Áno, zvyknem dávať také „série“ troch blogov v nejakej fáze a aj som predtým písal, že všetko podstatné som už napísal (že už nebudem (predsavzatie grafoman porušil…)).
Áno, toto je štvrý text a je to len impulz na fenomén, ktorý sa javil.
Kytice ruží vo váze na stole. Jednu sme odobrali z jednej spoločnej vázy, aby bol „správny počet“. A keďže v zime ide o ruže, ktoré sa majú skôr predať, teda povrchovo ladia kupujúcemu a chvíľu tešia, podobne ako „zdravé kone“ kedysi na trhoch, tak nikdy v januári dlho nevydržia.
Preto zaujalo, že tá jedna ruža, ktorá je v inom prostredí, s inými podmienkami, inak ovplyvňovaná „procesmi“, tá je ok. A ostatne akosi už skolonené k zemi…
Teda pripomína mi to to, čo tu žijeme dnes. Kedy si niekto povie, v rámci „kritického myslenia“, že: „Kto to hovorí?“
„Čo na to môj líder!?“ (Môj baran – v mojom stáde, ktorého sa cítim byť členom, ktoré mi potvrdzuje moje názory a dáva mi pocit istoty? (veď ide i o život…))
Alebo, úvaha, ktorá naozaj zabíja: „Veď i iní to tiež podpísali!“
Či: „Všetci okolo to už podpísali.“
Ale dajme si i iné príklady (v hlave, či v spomienke), keď sme sa postavili do rady… Nič to reálne to v skutočnosti nemusí priniesť, možno naozaj len ten pocit, že som vo „správnom vlaku“, „v správnej váze“ …“dobre kultivovaní“ …vodu nám vymieňajú,…
Je dobré byť sám sebou.
Byť i iný.
Život je na to, aby sa žil. Pluralita, rešpekt, láskavosť.
Nie „sektárstvo“: „My ti chceme dobre!“
(„My máme to osvietenie Duchom (tak si daj povedať po dobrom!“. Alebo: „My tu budujeme niečo progresívne, buď zodpovedný, lebo …lebo ťa „preradíme“ do tábora nepriateľov….!!!“ Teda do inej vázy… do iného autobusu..na inú stranu chodníka…nech na nás ani nedýchaš… )
