Blog
pondelok

Phantasma – Metalový muzikál pre zblúdené srdcia

Kapela Delain a ich tvorba ma dlhý čas úplne obchádzala. Až sa mi do uší cez funkciu AutoPlay na YouTube dostala skladba Suckerpunch. Nechal som playlist plynúť a čoskoro sa spustila pieseň Let it die. V tej chvíli som musel zistiť, čo je tá Phantasma vôbec zač.

Zdroj: Blabbermouth.net

Album Deviant Hearts má nástup tak trochu podobný tomu z Watershed od Opethu. Jemná balada, nasledovaná prvou plne metalovou skladbou.

Od toho bodu som sa začal strácať. Ale nie preto, že by boli všetky skladby jedna ako druhá. Ghostlights od Avantasie som bol tiež schopný počúvať niekoľkokrát za sebou, ale tam šlo o perfektne zostavenú horskú dráhu.

Deviant Hearts, aj keď neobsahuje stopercentne veselé alebo optimistické texty, pôsobí ako príjemná prechádzka snom. Nie nočnou morou, ktorá vás vydesí tak, že sa zobudíte. Tu aj keď sa občas „bojíte“, nechce sa vám z neho prebudiť, ale kráčať ním ďalej.

Ríšou snov vedú Georg Neuhauser (Serenity) a Charlotte Wessels (Delain). Charlottin spev je skvelý aj v domovskej kapele Delain, ale na tomto albume sa premieňa na čisté zlato. Nečakajte žiadne operné eskapády ako pri After Forever, Nightwish či Amberian Dawn. Ale aj tak budete mať pocit, že vás za ruku drží anjel.

Nie je to len čistý výkon sám o sebe. Charlottin hlas dokáže neuveriteľne upokojiť a povzniesť. Georg jej zdatne sekunduje a spolu vám pod nohy kladú jeden pevný oblak za druhým, aby ste mohli kráčať ďalej.

Tento koncepčný album miestami pripomína muzikál. Podobnú dynamiku využíva napríklad aj Imaginaerum od Nightwishu. Čo song, to chytľavá melódia, ktorú by si tí odvážnejší a extrovertnejší pokojne mohli húsť aj na ulici.

A tak to celé plynie, až kým nezačne Let it die. Metalisti a rockeri, odpusťte mi toto prirovnanie, ale mne ako prvá naskočila do hlavy pieseň My Heart Will Go On od Celine Dion. Nie preto, že by si tieto dve skladby boli nejak zvlášť hudobne podobné.

Spája ich ten vzletný spôsob, akým sa nesú. Ten náboj, kedy aj možno nechcete, alebo si toho nie ste úplne vedomí, a začnú vám naskakovať zimomriavky a niektorým sa von preplíži aj nejaká tá slza.

Ako keď pozeráte emocionálne silne nabitý film, ktorý postupne graduje až k záverečnej scéne, kedy začne hrať dramatická hudba. V momente, keď končí, uvedomíte si, že vo vás zanechal trvalú stopu.

Len škoda, že som na tento album nenarazil skôr. Aj keď minulý rok vydali Kamelot a Angra skvelé CD, je dosť možné, že Phantasma by ich vyšachovala z mojej top 5. A nie je ani vylúčené, že by odsunula Nightwish na nižšiu priečku.

Každopádne skvelý album, myslím si, že prístupný aj ľuďom, ktorí nie sú na rock či metal príliš zaťažení. Nezabúdajme, že aj Avantasia začínala ako projekt s pomerne skromnými ambíciami a nakoniec aj kvalitatívne prerástla Sammettovu domovskú kapelu Edguy. Čaká podobný osud aj Phantasmu?

Osobne by som vôbec nebol proti.

phantasma album

Zdroj: Blabbermouth.net/Phantasma

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 103949 z vás dostáva správy e-mailom