BLOG
Jakub Goda
Jakub Goda
35 284

Šéfredaktor Hlavných správ Róbert Sopko pripomína generátor faktických chýb

Reakcia z prostredia alternatívnej reality na môj článok o Hlavných správach nepredčila očakávania, ale drobné klamstvá v detailoch a konkrétnostiach pôsobia takmer patologicky.

Foto by włodi (cc) http://www.flickr.com/photos/wlodi/3085157011/ Úprava obrázku: Jakub Goda

Nejdem sa púšťať do sporu o to, či je dostatočne veľký prúser uverejniť človeku s generickým menom, o ktorom nič neviem, smiešny článok zo satirického webu o moslimskom “majorovi”, ktorý je síce vymyslený, ale aspoň je aj zle preložený.

Pripomínam len, že to nebolo tak, že by som sa krvopotne snažil dostať tam hoax a až po dlhom čase sa mi to konečne podarilo. Bakešove texty na Hlavných správach začali zľahka, najprv obyčajné komentáre, potom som experimentoval so správami, ktoré odporovali typickej ideologickej línii Hlavných správ a až na záver som začal pritvrdzovať s poriadnymi bludmi.

Vyložene lživé vymyslené texty som im tam poslal dva. Prvý bol o tom, že útok v Charlottesville mala zorganizovať americká vláda, ten mi bol odmietnutý. Nijako som to nezamlčiaval, nechcel som hyperbolizovať a nasilu vytvárať dojem, že Hlavné správy pustia úplne všetko. Druhý bol o moslimskom “majorovi”, ktorý mal chcieť zakazovať slovo Vianoce a ten mi tam dali bez jediného slova, celý ako bol, s každým jedným vymysleným písmenom. Nechávam na úsudok čitateľa, či to, že sa do Hlavných správ dostal jeden z dvoch hoaxov, ktoré som im tam poslal, je ich alebo moja prehra.

Potiaľto dobre, všetko ako má byť, samozrejme som počítal s tým, že sa budú snažiť celú vec zľahčovať, štylizovať sa do obrazu obete, ktorá je nepohodlná, pretože má “iný názor” a z môjho článku vytrhávať komentáre k dianiu v RTVS alebo Pluske, lebo im to sedí do príbehu. Problémy v štandardných médiách treba otvorene kritizovať aj napriek tomu, že konšpiračné prostredie na tom bude kapitalizovať.

Čo ma ale úprimne ľudsky fascinuje, je, že šéfredaktor Hlavných správ Róbert Sopko dokáže vo svojej reakcii klamať ešte aj v drobných a ľahko vyvrátiteľných konkrétnostiach.

Sopko napríklad píše, že za celú dobu fungovania Hlavných správ sa tam objavilo iba 5 hoaxov. Je záhadou, odkiaľ si toto číslo vyčaroval. Len v staršom blogu z roku 2016 tím ľudí okolo Juraja Smatanu podrobne opísal 9 hoaxov a dezinformácii z Hlavných správ a to bola len ukážková vzorka. Za minulý rok si spomínam napríklad na hoax o arabských deťoch znásilňujúcich besnú oslicu, jeden o moslimskom “majorovi” som im tam poslal ja, zopár ďalších odhalil Vladimír Šnídl.

Smatanovmu tímu sa naježili chlpy, keď čítali o údajných piatich hoaxoch za celú existenciu Hlavných správ a dávajú dokopy podrobnejší sumár – budú to rádovo desiatky bludov. A to je stále veľmi konzervatívny odhad, pretože celú produkciu tejto informačnej manufaktúry ani nestíhajú sledovať

Sopko ďalej píše, že “pravdepodobne úmyselne” uvádzam nesprávnu dĺžku publikovania článku (písal som, že to tam bolo cca 8 – 12 hodín), pretože podľa neho to boli iba dve hodiny.

Zrejme si myslel, že toto ostane už len slovo proti slovu, pretože článok je stiahnutý a presný čas jeho publikovania a odpublikovania sa už nedá vypátrať.

Mojim šťastím je, že som obklopený ľuďmi, ktorí sú múdrejší ako ja. IT-čkári z blbec.online mi poradili, že aj keď je článok stiahnutý, dá sa ešte dostať k diskusii pod článkom. Tá nie je uložená na webe Hlavných správ, ale stále je dostupná na diskusnej platforme Disqus, ktorú Hlavné správy použivajú na diskusie pod článkami (dajte vedieť, keď to Sopko vymaže a link bude nefunkčný, hodím tam screenshoty namiesto odkazu).

Prvý komentár tam pribudol na obed 12:29 a posledný večer 22:05. Článok im tam teda visel prakticky celý deň. (Existuje teoretická možnosť, že tam nejakí diskutujúci mohli prísť diskutovať aj po stiahnutí článku z Hlavných správ priamo cez platformu Disqus. Bavil som sa o tom s tromi rôznymi ľuďmi a všetci mi potvrdili, že je extrémne nepravdepodobné, aby sa takéto niečo stalo pri desiatkach komentároch, ktoré tam pribúdali počas dňa. Nakoniec, aj časy z mojich screenshotov uverejnených v mojom článku potvrdzujú, že to tam mali dlho.)

Samozrejme vecne je to jedno, pretože aj keby tam ten hoax mali len päť minút, odpublikovať takéto niečo je hanba na sto honov. Snaha zľahčiť celú vec a tváriť sa, že to tam bolo publikované vlastne len na chvíľu, má ale zjavne prednosť pred realitou, tak ako ideológia má u nich prednosť pred faktmi a peniaze z reklamy sú dôležitejšie ako poctivé overovanie zdrojov.

Mimochodom, vložiť do reakcie na článok, ktorý usvedčuje z publikovania hoaxu a pripomína zisk 30 000 eur za rok 2016 prosbu na čitateľov o finančné dary je frajerina, akú predviedli naposledy tí chalani s Dobšinským kopcom.

V Sopkovom texte je ešte minimálne jedna nepravda, keď hovorí, že môj text o nesplnených kotlebových sľuboch publikovali až po tom, ako opravil faktické chyby. Nie je to tak, tento text nevyšiel nikdy. Sopko mal k nemu výhrady, keď som sa mu pokúšal oponovať, tak už na to nereagoval a neskôr sme sa k tomu nevrátili. Viem to potvrdiť Bakešovými mailami.

Aký to malo zmysel

V reakciách na môj článok sa zrkadlí obraz polarizovaného Slovenska.

Na jednej strane mi prišli desiatky nadšených správ a mailov, tisíce zdieľaní článku a množstvo pozitívnych komentárov, veľa pochvál a potľapkaní po pleci, desiatky ľudí si vďaka článku predplatili N-ko a v sobotu ma cudzí chalan pozval v bare na panák kvôli tomuto článku.

Na druhej strane mi pár ľudí napísalo, že by mi najradšej hubu rozbili, alebo teda, že aspoň rakovinu nech dostanem. V diskusii pod reakciou na Hlavných správach som si prečítal, že by som si zaslúžil latou s nabodnutým klincom po hlave, že zvieratá ako som ja v Číne strieľajú, že som Demešove dieťa (pozdravujem Pavol!), Sorošove dieťa, že to samozrejme celé nebolo z mojej hlavy, lebo som príliš hlúpy na to, aby som to sám vymyslel a podobne. Niektorí ľudia sa dokonca chytili na výzvu šéfredaktora a prisľúbili finančnú podporu Hlavným správam. 

Popri tých tonách hejtu sa v tomto prostredí nájdu aj diamanty ako napríklad tento komentár pod postom na Facebooku Hlavných správ, pred ktorým skladám klobúk dolu (ako cover obrázok na FB má ten chalan fotku s vlajkou Slovenskej pospolitosti, čiže nejedná sa o žiadne slniečko):

Hlavné správy samozrejme budú fungovať aj naďalej a s jadrom ich fanúšikov toto nepohne, ale vystupňoval sa tlak na to, aby venovali aspoň trochu energie overovaniu zdrojov. Vnútorne budú nervóznejší a paranoidnejší ohľadom toho, kto im posiela texty. Ospravedlnenie a prísľub väčšej opatrnosti zaznel popri všetkých klamstvách aj v Sopkovej reakcii, čo v jeho prípade nebýva zvykom. Väčšinou sú problémové články jednoducho upravené alebo odstránené.

Ako sa na vec pozerá tichá väčšina ľudí, ktorí nemajú vyhranené názory a neprispievajú do diskusií, sa nedozvieme, ale je dobre, že existuje link, ktorý sa dá poslať komukoľvek, kto zazdieľa niečo z Hlavných správ, pričom možno ani nevie, čo sú zač. Jedna vec sú články s ťažkopádne rozobranými hoaxami z Ukrajiny, druhá vec je srandovný príbeh Mareka Bakeša, ktorý odhaľuje prakticky všetko, čo treba o Hlavných správach vedieť.

O “zákerných metódach”

Vydávať sa za fiktívnu osobu za účelom napríklad preveriť kvalitu služieb (mystery shopping) alebo korupciu (polícia), je bežná vec. Podobne v žurnalistike existuje tzv. undercover journalism, teda novinárčina v utajení.

Celkom nedávnym príkladom je známy prípad českej novinárky Saši Uhlovej, ktorá si vyskúšala zamestnanie na niekoľkých slabo platených pozíciach, aby o tom napísala reportáž. Samozrejme klamala alebo zavádzala o svojej skutočnej identite. Podobne americký novinár Shane Bauer, ktorý sa zamestnal na niekoľko mesiacov v súkromnej väznici, aby mohol opísať, aké podmienky tam sú. On si napríklad meno nezmenil, iba zamlčal svoj zámer. Oba kúsky sú široko uznávané a oceňované.

K otvoreným blafom a klamstvám sa vo svojej knihe hlásia hrdinovia žurnalistiky Bob Woodward a Carl Bernstein, ktorí sú známi z kauzy Watergate. Dali dole prezidenta Nixona a dnes sa o nich píše v učebniciach žurnalistiky.

Nie som prvý, kto niečo podobné urobil, príkladov by sa našlo mnoho. Iste, existuje aj diskusia a kontroverzia ohľadom toho, kde sú hranice a kedy to stojí za to. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že tou hranicou je zákon, iní vravia, že novinári môžu blafovať a zavádzať, ale nie priamo klamať. Potom sú tí, ktorí hovoria, že záleží prípad od prípadu, ale hriech by mal zodpovedať prínosu pre verejný záujem.

O Hlavných správach som v minulosti písal opakovane, snažil som sa upozorňovať na šírku ich zásahu a hĺbku dôsledkov, ktoré šírenie lží a konšpirácii prináša. Vladimír Šnídl z Denníka N v minulosti priniesol texty, v ktorých pátral po pozadí Hlavných správ, kontaktoval šéfredaktora Sopka a márne sa snažil osloviť aj niektorých ďalších prispievateľov.

Som presvedčený, že už nestačilo napísať ďalší článok, ktorý rozoberie tri bludy, ktoré sa tam vyskytli, skonštatuje, že je to smutné a prípadne osloví Sopka, ktorý zase povie, že dávajú priestor inému názoru. Bolo treba ísť ďalej, aby spôsob ich fungovania bol jasný naozaj každému, kto má aspoň trochu otvorenú hlavu.

Pre fanúšikov Hlavných správ:

Je mi jasné, že skalní čitatelia Hlavných správ budú vždy vnímať tento počin ako útok a vyčítať mi “zákerné metódy”.

Do Denníka N píšem nepravidelne ako externý autor, článok som písal vo voľnom čase, popri svojej práci. N-ko sú moje obľúbené noviny, rovnako ako Hlavné správy sú tie vaše, ale nebojím sa ľuďom z N-ka čokoľvek vytknúť, keď sa mi to nepáči.

Skúste aj vy koncentrovať vašu energiu nielen na riešenie mojej osoby, Denníka N alebo Soroša, ale pokúste sa vyvinúť tlak na to, aby šéfredaktor vašich obľúbených novín sprofesionalizoval redakciu a v budúcnosti nerobil podobné kiksy. Sám vám vo svojej reakcii prisľúbil, že “zaplátali sme diery”, tak ho kontrolujte.

Ak vás zaujíma, o čom píšem a čo čítam, sledovať ma môžete tu. Ale ak nechcete byť závislí len od Facebooku, môžete sa prihlásiť do môjho newslettra.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Živím sa tvorbou reklamných vizuálov, animácii a vizuálnych efektov. Bežne sa motám medzi filmármi a kreatívcami. Občas niekde odbehnem, pracovne alebo cestovne, a naposledy som si odskočil na štúdium Philosophy, Politics and Economics na University of York v UK.

Blogy

|