BLOG
Miroslav Beblavý
Miroslav Beblavý
84 945

Keď zatvárajú slovenský Harvard

V Amerike majú obrovský problém s nerovnosťou vo vzdelávaní. Predstavte si, že by to riešili zatvorením Harvardu. Asi by sme si všetci ťukali na čelo. Na Slovensku sa to práve deje.

Zlikvidovať tie najlepšie školy je vždy hlúposť. A to aj vtedy, ak chcete znížiť nerovnosť. Každý chápe, že zatvorenie Harvardu by skutočnému zníženiu nerovnosti nepomohlo. Na Slovensku sa to práve deje. Áno, v mizérii slovenského školstva idú obmedziť alebo zatvoriť školy s najlepšími výsledkami.

Pred niekoľkými rokmi Ficova vláda rozhodla, že na osemročné gymnáziá pôjde v každom kraji maximálne 5% žiakov. Mimo Bratislavy tento zákon nemá takmer žiadny vplyv, keďže týchto gymnázií aj tak nie je veľa. Je to preto zákon o bratislavskom vzdelávaní. A práve pre Bratislavu je tento zákon katastrofou – a to bez ohľadu na to, čo si myslíte o nerovnosti vo vzdelávaní.

Za nerovnosť vo vzdelávaní osemročné gymnáziá nemôžu

Tento zákon je v bratislavských podmienkach hlúposť aj keď ste sociálny demokrat ako vyšitý a myslíte si, že deti by sa mali vzdelávať spoločne čo najdlhšie. Vďaka mizernému financovaniu školstva kombinovaného s bratislavskými platmi je v hlavnom meste situácia, keď učitelia zarábajú menej ako obsluha McDonalde či pokladníci v najbližšej Bille. To viedlo k rozvratu normálnych základných škôl.

Na to zareagovali rodičia tým, že začali deťom hľadať lepšie riešenia. Bohatí platia súkromné školy, ostatní hľadajú dobrú cirkevnú školu, štátne osemročné gymnázium či inú formu úniku zo štandardného systému, ako sú bilingválne gymnázia alebo športové školy.

Výsledkom je brutálna nerovnosť vo vzdelávaní, ktorá však nie je o osemročných gymnáziách. Ich rušenie ju nijako nevyrieši, ale umožňuje akože sociálnym demokratom odviesť pozornosť od toho, kam pomohli doviesť vzdelávanie.

Keď zavrieť, tak najlepších?

Túto nedomyslenosť však znásobil konkrétny prístup štátu pri rozhodovaní o tom, ktoré školy v Bratislave musia zavrieť svoje osemročné triedy. Okresný úrad rozhodol, že dve tretiny kapacít musí zavrieť napríklad gymnázium pre mimoriadne nadané deti Teplická (prvé miesto v rebríčku kvality INEKO), polovicu musí zatvoriť gymnázium Grösslingová (štvrté miesto) a úplne skončí osemročné vzdelávanie na Evanjelickom lýceu (šieste miesto).

Naopak, v rovnakej kapacite pokračuje napríklad gymnázium Hubeného (24. miesto) či gymnázium Ladislava Sáru (19. miesto). Nerozumiete? Ani sa nedá. Nejde ani tak o konkrétne školy, ako o dôkaz, že dať úradníkom možnosť rozhodovať o bytí a nebytí škôl končí zle. Zo zákona, ktorý mal obmedziť zbytočné školy, sa stal zákon, ktorý ide zlikvidovať alebo osekať tie najkvalitnejšie.

Všetci sa zhodujú, že slovenské školstvo je na tom biedne. Zlé rozhodnutia a podfinancovanie ho dlhodobo zdevastovali, konkrétne školy v ňom však dokázali prežiť a udržovať vlajku kvality. Teraz z toho mála, čo funguje, ide štát v Bratislave mnohé podrezať.

Sociálna demokracia v praxi.

P.S. Jeden z mojich synov navštevuje štátne gymnázium na Teplickej. Keďže už je v sekunde, toto opatrenie na neho nebude mať žiadny vplyv a s vedením školy som v tejto veci nekomunikoval.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Som spoluzakladateľom SPOLU - občianska demokracia, jedným z najaktívnejších poslancov NR SR, ekonóm a býval som učiteľom verejnej politiky na FSEV. Snažím sa v parlamente presadzovať riešenia skutočných problémov, ako je zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, zvyšovanie súťaže napríklad pri hypotékach a opatrenia pre fungujúce zdravotníctvo a školstvo. To sa mi zatiaľ celkom darí, aj keď to robím z opozície. Kandidoval som za stranu Sieť, ale po voľbách, keď sa časť vedenia rozhodla vstúpiť do vlády so Smerom, som sa rozhodol dodržať slovo, ktoré som dal voličom. Sieť som aj s kolegyňami Macháčkovou, Petrík a Zimenovou opustil. Zostali sme mimo vlády a mimo parlamentných klubov, čím som prišiel aj o možnosť, po ktorej som dlho túžil - byť ministrom a konečne niečo efektívne meniť k lepšiemu. Išlo však o správne rozhodnutie. Náš postoj bol sympatický ďalším poslancom, ktorí sa k nám v parlamente pridali: Viere Dubačovej, bielej vrane Otovi Žarnayovi a najlepšiemu odborníkovi na dane a odvody na Slovensku - Jozefovi Mihálovi. SPOLU s týmito poctivými ľuďmi z parlamentu, ale aj mnohými mimo neho (Pavel Nechala, Vladimír Bilčík, Martin Vavrinčík, Ľudmila Chodelková, Dalibor Roháč), začíname od začiatku s novovznikajúcou politickou silou SPOLU - občianska demokracia. Naším cieľom je SPOLUpracovať s ostatnými na tom, aby sme vymenili vládu Smeru za takú vládu, ktorá posunie Slovensko vpred.

Blogy

|