Denník N

eKonečný príbeh: ako štát nezvládol elektronizáciu zdravotníctva

Ilustračný obrázok
Ilustračný obrázok

Podľa prvých plánov mala v roku 2013 fungovať telemedicína. Ešte dnes je sci-fi aj elektronické objednanie sa k obvoďákovi. Od nového roka sa má eHealth rozbehnúť naostro – po deviatich rokoch príprav. Čo štát celý ten čas robil? Rekonštrukcia manažérskeho debaklu.

Nekonečný príbeh sľubov o štátnom IT, ktoré uľahčí život pacientom aj lekárom, sa začal v lete 2008. Vtedajší minister zdravotníctva Richard Raši (SMER-SD) pre TA3 odhadol, že prvé výhody elektronizácie by občan mohol pocítiť už koncom roka 2010.

Očakávania na novinku boli veľké. eHealth mal dostať slovenské zdravotníctvo z papierového do digitálneho sveta. Lekárom mal priniesť kompletné a aktuálne informácie o zdraví pacienta – stačí pár kliknutí myšou. Stop papierovačkám, menej duplicitných vyšetrení, viac času na medicínu. Tak znel sľub štátu občanom.

Odvtedy sa vymenili tri vlády a ubehlo niekoľko deadlinov. V rezorte zdravotníctva sa vystriedali štyria ministri a viacero projektových manažérov. Štát nalial do elektronizácie viac ako 87 miliónov eur. Jedenásťkrát predĺžil firmám termín na odovzdanie nového systému.

Inak sa pre pacienta dlho nič nemenilo. Aj vlani robil poslíčka medzi špecialistami, ktorým chýbal centrálny prístup k údajom. Pre informácie zo zdravotnej karty musel vyjsť z domu a navštíviť lekára.

Zlepšiť sa to má tento rok. Po opakovanom testovaní spúšťa Národné centrum zdravotníckych informácií eHealth – po novom eZdravie – naostro. Deväť rokov po začatí projektu.

Aliancia Fair-play sa pokúsila zrekonštruovať, čo štát celé tie roky robil a zistiť, prečo to tak dlho trvalo. Preštudovala dostupné štúdie, zmluvy, plány či audity. Rozprávala sa so zdravotníkmi aj informatikmi. A pýtala sa na vysvetlenia zodpovedných ministerstiev a firiem, ktoré systém dodali.

2010: Začiatok a rýchly koniec

Ak v roku 2010 niekto pocítil výhody elektronizácie, neboli to občania, ale firmy. Na jar Richard Raši zazmluvnil spoločnosti NESS Slovensko a Lynx. Ich ponuka bola jediná, z ktorej si ministerstvo v užšej súťaži vyberalo. Za 40 miliónov eur mali dodať techniku a základné IT riešenie pre zdravotníctvo 21. storočia. Termín: marec 2012.

O päť mesiacov už tento termín neplatil. Po júnových parlamentných voľbách vystriedala vládu Róberta Fica vláda Ivety Radičovej, ktorej ústredným motívom sa stal boj proti korupcii. Radičovej ministri začali prehodnocovať výdavky svojich predchodcov.

Stopku dostali verejno-súkromné projekty na výstavbu diaľnic, ktoré mal štát postaviť lacnejšie z eurofondov. Revíziou prešla aj informatizácia spoločnosti. Premiérka pri nej hovorila o „tunelovaní“ a „dohadzovaní kšeftov vybraným firmám“. Minister financií Ivan Mikloš ju označil za „eldorádo“, viaceré projekty zrušil.

Maratón kontrol sa dotkol aj eHealth-u. Nový minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) projekt v auguste 2010 pozastavil a nariadil interný audit. Päť mesiacov po začiatku práce na elektronickom zdravotníctve zamrzli – takmer na rok.

2010 – 2011: Zmeny po audite

Za počítačmi sedia zazmluvnení ľudia, ktorých firma musí platiť, hoci nemôžu pracovať. Ex-riaditeľ NESS-u Martin Kohút takto pre Denník N opísal, ako to u nich vyzeralo počas vládnych auditov. „Došlo k demotivácii, strate energie,“ uviedol NESS pre Alianciu Fair-play.

Zmenilo sa to až v júli 2011, kedy mohli práce pokračovať. To už ale eHealth vyzeral inak ako na začiatku. Ministerstvo zdravotníctva sa po auditoch rozhodlo, že projekt upraví. Verzia z čias Richarda Rašiho sa zdala novému vedeniu neefektívna a odtrhnutá od sveta zdravotníkov.

NESS aj Lynx dnes tvrdia, že opakované „zmeny priorít“ a „prerábanie už urobeného“ patria medzi hlavné príčiny meškania. Podobnú situáciu mali zažiť aj po páde Radičovej vlády v apríli 2012.

Ibaže, Uhliarikovo ministerstvo nemenilo iba priority. V októbri 2011 sa rezort s firmami dohodol na tom, že nedodajú pôvodne zazmluvnenú techniku za vyše 3,8 milióna eur, na ktorej mal eHealth sčasti bežať. Namiesto toho mali vyriešiť overovanie identity zdravotníkov a pacientov. Nový termín znel: február 2013.

Vládny audit (2013), Úrad pre verejné obstarávanie (2014) aj Najvyšší kontrolný úrad (2015) to neskôr označili za porušenie zákona, pretože ministerstvo „podstatným spôsobom zmenilo pôvodný predmet zákazky.“ Muselo vrátiť 3,8 milióna eur.

Ivan Uhliarik vtedy tvrdil, že zámenu urobiť museli. eHealth pri overovaní identity závisel od zrušeného Ústredného portálu verejnej správy. Vzniknutú dieru muselo ministerstvo zaplátať samo. Aby v projekte našlo peniaze, vyhodilo z neho hardvér. Ten vraj malo dostať od Ministerstva financií, ktorému zostal po zrušenom portáli.

Ministerstvo financií hardvér do eHealthu skutočne dodalo – no nie ten, ktorý mal mať štát naviac. Kupovalo nový.

Ministerstvo zdravotníctva ho dostalo v máji 2014 – dávno po termíne, ktorý dal firmám Uhliarik.

2011 – 2014: Kde je hardvér, ktorý mal štát mať?

Čo presne sa vtedy stalo, štát dobre vysvetliť nevie. Pátranie po odpovedi pripomína detektívku, v ktorej podozriví ukazujú prstom jeden na druhého.

Rezort zdravotníctva Aliancii Fair-play uviedol, že nevie, prečo eHealth dostal nový hardvér a nie ten, ktorý mal ostať nazvyš. Odkazuje na Ministerstvo financií, ktoré dodávalo.

Financie tvrdia, že techniku kupovali „v novej súťaži na základe požiadavky Ministerstva zdravotníctva a rozhodnutia Sekcie informatizácie spoločnosti.“ Tá viac neexistuje, v júni 2016 prešli jej kompetencie na Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Úrad podpredsedu vlády tvrdí, že to bolo celé inak. Ministerstvo financií skutočne malo pomôcť s technickým zabezpečením pre Dátové centrum eHealthu. Dodanie zo zrušeného portálu verejnej správy však podľa Úradu dohodnuté nebolo. Má to byť nepresná interpretácia skutočností, ktoré boli predmetom zmien v projekte.

Ivan Uhliarik nie je s touto interpretáciou“ osamotený. Podobne situáciu pre aktuality.sk opísal Tomáš Drucker – dnes šéf rezortu zdravotníctva, vtedy krátko externý manažér kvality pre projekt. Ministerstvo Aliancii Fair-play nevysvetlilo rozpor medzi jeho tvrdeniami a tvrdeniami Úradu podpredsedu vlády.

Čo to celé znamená? Ak štát najskôr sľuboval, že dieru v projekte, ktorú sám zavinil, zapláta z už existujúcich zdrojov, neskôr to neplatilo. Na nový hardvér minul dodatočné peniaze bez toho, aby vysvetlil, čo sa stalo s tým starým.

2011 – 2014: Ministerstvá sa dohadujú, firma čaká

Štát si nevie rady ani s vysvetlením, prečo náhradné dodanie tejto techniky trvalo dva a pol roka. Ministerstvá zdravotníctva a financií sa na spolupráci pri zháňaní hardvéru dohodli v októbri 2011. Dodaný bol v máji 2014.

Najvyšší kontrolný úrad zistil, že bez tejto techniky „nemohlo dôjsť k realizácii predmetných aktivít v plnom rozsahu.“ NESS ju potreboval na testovanie systému. V jeden moment práce zastali úplne a pokračovali až po dodaní hardvéru.

Verziu kontrolórov potvrdzuje aj NESS. Výpadok sa snažil nahradiť vlastnými zariadeniami. Tie „však neumožnili v dostatočnej šírke pokryť požadovanú technickú komplexnosť, čo značne komplikovalo testy diela,“ tvrdí firma.

Úrady si zodpovednosť za meškanie prehadzujú. Ministerstvo zdravotníctva v odpovedi na infožiadosť uviedlo, že dohodu z jesene 2011 nenapĺňalo Ministerstvo financií.

Financie tvrdia, že spolupracovali „v maximálnej možnej miere.“ Zdravotníctvo ich vraj o dodanie hardvéru požiadalo až koncom mája 2013. Do októbra vylaďovali technické detaily, začiatkom roka 2014 prebehla elektronická aukcia.

Výsledok medzirezortných hádok: naprávanie malého problému, ktorý štát v projekte sám spôsobil, trvalo dlhšie, než mal pôvodne trvať celý projekt.

2013 – 2015: Pozor, úrady spolupracujú

Prípadov, kedy zdravotníctvo pri eHealthe záviselo na inom štátnom úrade, je viac. Ministerstvo dokonca tvrdí, že meškania v rokoch 2010 až 2015 „predovšetkým súviseli s konaním resp. nekonaním tretích strán.“

eHealth napríklad potreboval prístup do autentifikačného systému (eID) Ministerstva vnútra. Umožnil by overenie identity v ambulancii. Pacient by vstúpil, vložil svoj e-preukaz do čítačky a databáza by potvrdila, že je to skutočne on.

Najprv s eID systémom meškalo vnútro. Spustilo ho až v decembri 2013. Ak by mal byť eHealth hotový v riadnom termíne, musel by na autentifikačný systém čakať.

Stal sa však opak. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) sa s vnútrom na prístupe do systému dohodlo až v júni 2015. Dávno po tom, ako bol k dispozícii. Príprava dohody trvala NCZI rok. Ministerstvo vnútra Aliancii Fair-play uviedlo, že z ich strany „nedošlo k žiadnym prieťahom a konali (sme) promptne.“

Ľubor Illek, informatik a člen tímu Slovensko.Digital, si myslí, že na eHealthe sa odrazili „viaceré podstatné zlyhania OPIS-ovej informatizácie.“ IT projekty čakali na výstupy iných IT projektov. Keď začali jeden po druhom meškať, vzájomná časová koordinácia sa rozpadla.

K podobnému záveru prišli aj kontrolóri NKÚ. Jednou z príčin zlyhania bol podľa nich „nereálny odhad rizika vyplývajúceho z vysokej závislosti na funkčnosti externých systémov.“

Podľa Illeka nesie za nezvládnutú koordináciu do veľkej miery zodpovednosť Sekcia informatizácie spoločnosti Ministerstva financií – vtedy topmanažéri elektronizácie štátu.

Šéf Lynx-u Róbert Kollár uznáva, že „medzirezortná spolupráca je vždy zložitá,“ no „mohla vyriešiť viaceré zbytočné problémy.“ Podľa neho sa na nej podpísala dovtedajšia neskúsenosť štátu s elektronizáciou ako takou. Rezervy tu potvrdzuje aj NESS.

Keď Ministerstvo zdravotníctva dostalo do ruky hotový IT systém, ktorý si objednalo, schyľovalo sa k Vianociam 2015. Viac to naťahovať nemohlo, krajina by prišla o eurofondy. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu eHealth v tom čase meškal štyri roky a dva mesiace.

 2016: Pilotné testovanie

Začiatkom marca 2016, tri dni pred parlamentnými voľbami, minister zdravotníctva Villiam Čislák (nominant Smer-SD) oznámil, že „eHealth sa spustil.“

Ako miesto tlačovej konferencie si zvolil Nemocnicu Malacky – jedno zo štyroch zdravotníckych zariadení, ktoré začali nový systém testovať. „Zhodou okolností,“ vtipkoval Čislák,sa aj blížia voľby a každá opozičná strana vo svojom programe má, že spustí eHealth. Tak dnes si to môžu zmeniť.“

O tri mesiace neskôr sedel v tej istej nemocnici Peter Blaškovitš, nový riaditeľ NCZI, ktoré eHealth zavádzalo do praxe. Aby videl, ako systém funguje, nechal si na malackej nefrológii odobrať krv.

Sestrička vytvorila laboratórnu žiadanku a odoslala ju do systému. Laborantka si ju odtiaľ stiahla, analyzovala odobratú krv a výsledok zapísala späť. Lekárka ho mohla ukázať pacientovi na obrazovke. Projekt fungoval, ale bol nepoužiteľný z hľadiska rýchlosti, zhodnotil Blaškovitš pre mediweb.

Problémy s rýchlosťou potvrdili aj Malacky. Nemocnica sa obávala, že pri slabom internete by trvalo pridlho tlačenie receptov. Dôsledkom by bol opak toho, čo eHealth sľuboval: dlhšie – nie kratšie – čakacie doby v ambulanciách.

Blaškovitš tvrdí, že nie je spokojný s kvalitou, v akej bol projekt dodaný. Dielo podľa neho nemalo byť akceptované. Pilotné testy odhalili „viacero problémov, ktoré zásadnejším spôsobom bránili masívnemu nasadeniu medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo použiteľnosti riešenia v praxi,“ uviedol pre Alianciu Fair-play.

Podľa NESS-u sú chyby v tak komplexnom prostredí, akým je eHealth, úplne prirodzené – aj na strane dodávateľa. Firma nevie o chybách, „ktoré by sa dali považovať za zdroj príčiny meškaní.“

Šéf Lynx-u Róbert Kollár tvrdí, že pri časti diela, ktorú dodávali oni, neregistrujú negatívnu spätnú väzbu ku kvalite. Firma zodpovedala za sieťovú a bezpečnostnú infraštruktúru, kde registruje malý počet chybových hlásení. Kollár pripomína, že bezpečnosť systému opakovane vyzdvihoval aj Peter Blaškovitš.

IT-čkár Illek pripisuje mnohé problémy veľkosti projektu. Umožňovala len slabú spätnú väzbu na realitu. „Riešenie malo byť budované po podstatne menších častiach a ďalej rozvíjané podľa ich reálneho využívania a problémov,“ myslí si.

Villiama Čisláka – ministra, ktorý vtipkoval o spustení eHealthu – tieto výsledky testov už nezastihli. Po marcových voľbách ho v kresle nahradil Tomáš Drucker (nominant SMER-SD). Audit, ktorý dostal na stôl, ukazuje, že ostrému nasadeniu nestáli v ceste len problémy s IT systémom.

 2016: eHealth máme, čo s ním?

Experti z konzultačnej spoločnosti Arthur D Little sa museli prekúsať cez viac ako 23 tisíc dokumentov, aby zistili, v akej kondícii je elektronické zdravotníctvo. Výsledok popisujú v doteraz nezverejnenej Súhrnnej manažérskej správe, ktorú pripravili pre ministra Druckera. Materiál je označený ako „dôverný“, Aliancia Fair-play ho získala cez infozákon.

Správa je momentkou „stavu a kvality projektu“ po prípravách v rokoch 2010 až 2015. Nehodnotí jeho efektivitu. Konzultanti neskúmali, či štát za svoje peniaze dostal od firiem primeranú hodnotu. Zaujímalo ich, ako funkčný bol eHealth. A tiež, či bol štát pripravený spustiť ho plošne a naostro.

Audítori konštatovali, že „vývoj a realizácia diela boli vykonané (…) v rozsahu jednotlivých plnení.“ Mali obavy o výkonnosť. „Je pravdepodobné, že systém cieľovú záťaž nezvládne,“ uviedli. Odporúčali mohutnejšie záťažové testy.

Bezpečnosť označili za štandardnú. Ochrana prístupu k údajom pacienta išla podľa nich vysoko nad rámec zákona – „niekedy na úkor informácií potrebných pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti.“ Navrhli ju zjednodušiť.

Najviac pripomienok však nemali k funkčnosti, ale k nasadeniu ‚v teréne‘. Cesta od IT riešenia po spokojného pacienta je dlhá. Štát musí do centrálneho systému pripojiť tisíce zdravotníkov, ktorí používajú rôzne softvéry. Bez nich eHealth nemá zmysel.

Konzultanti zistil, že neexistoval tím, ktorý by celoplošné pripájanie koordinoval. Chýbal vzorový postup, ako to má v praxi prebiehať. Štát nevyriešil, ako lekárov k prechodu na nový systém motivovať. Nebolo jasné, či im pomôže s nákladmi. A nemal stratégiu, ako zdravotníkom novinku komunikovať.

Zistenia konzultantov by sa dali zjednodušene zhrnúť: po piatich rokoch vývoja mal štát v ruke 47 miliónovú technológiu a nevedel celkom dobre, čo s ňou má robiť. Do ostrého spustenia v januári 2018 ostávalo v tomto momente asi poldruha roka.

 2017: Chaos pred finále  

„To ma mrzí asi najviac,“ hodnotí riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš. „Počas celého projektu od roku 2008 sa riešilo veľmi málo pripájanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do systému. Ak sa tým vôbec niekto zaoberal.“

Blaškovitš to považuje za najkomplikovanejšiu časť eHealthu – medzičasom premenovaného na eZdravie. Zahrňa maratón rokovaní a hľadanie dohody medzi zdravotnými poisťovňami, lekármi, nemocnicami a dodávateľmi ambulantných softvérov. NCZI tvrdí, že spolupráca je dnes na úplne inej úrovni ako predtým.

Práve softvéry, ktoré používajú zdravotníci, sú podľa NESS-u kľúčové. Cez ne sa služby centrálneho eZdravia dostávajú do tisícok ambulancií. NCZI by malo tento proces technicky koordinovať. Ešte v septembri 2017 NESS konštatoval, že „tu prebieha (…) stále proces zlepšovania.“ Rezervy potvrdzujú aj tvrdé čísla.

K začiatku októbra 2017, teda tri mesiace pred ostrým spustením, bola podľa údajov NCZI do systému pripájaná alebo pripojená väčšina nemocníc, polikliník či kúpeľov (261/264), ale len zlomok ambulantných lekárov (360/9951) a lekární (37/1996).

Mnohí lekári sa pripojiť nemohli, pretože im chýbali počítače. Koľko ich bolo, úrady netušili. Podľa informácií Lynx-u chýbala patričná technika až tretine lekárov. Blaškovitš v rozhovore pre SME odhadoval, že bez počítačov je asi desatina.

O tomto riziku pritom štát vedel najneskôr od roku 2008. Upozorňovala naň vládna SWOT analýza, ktorá už vtedy konštatovala „nevyhovujúcu(a) úroveň materiálno-technickej infraštruktúry zdravotníckych zariadení.“ Čo je horšie: ani o jedenásť rokov neskôr neexistoval plán, ako to zmeniť.

Štát stále nemal vymyslené, ako chce lekárov k prechodu na eZdravie motivovať. NCZI tvrdilo, že motivačnú schému – „veľmi  komplikovanú a komplexnú tému“ – riešilo od januára 2017. Zvažovalo priame platby lekárom, podporu softvérovým firmám aj príspevky cez zdravotné poisťovne.

„Za celé roky, čo sa spomína eHealth, som sa s ním ako lekár fakultnej nemocnice stretol prvýkrát tento mesiac, keď mi bolo oznámené, že si mám ísť prevziať kartu a čítačku,“ povedal začiatkom októbra 2017 Aliancii Fair-play Peter Visolajský, pediater a šéf Lekárskeho odborového združenia.

Karta – elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka – je akousi náhradou lekárskej pečiatky. Lekár ju potrebuje, aby mohol elektronicky podpísať vyšetrenie, ktoré odošle do systému. Visolajský vtedy nemohol vedieť, že patril medzi tých šťastnejších (nemocničných) lekárov, ktorí preukaz mali včas.

Ešte začiatkom decembra, teda mesiac pred ostrým spustením, veľa ambulantných lekárov e-preukaz nedostalo – hoci dodržali termín, do ktorého oň mali požiadať. Polovica tých, ktorí preukaz mali, nedostala k nemu PIN kód. Nevedeli ho teda sfunkčniť.

Vyplýva to z materiálu, ktorý si vypracovala Slovenská spoločnosť všeobecných praktických lekárov (SSVPS). Slúžil jej ako podklad na stretnutie s riaditeľom NCZI Petrom Blaškovitšom v pondelok, 4. decembra 2017. Lekári ho chceli upozorniť na riziká, ktoré videli pri zavádzaní eZdravia v ordináciách. 5 minút pred 12-tou.

Boli si istí, že dodávatelia ambulantných softvérov nestihnú za necelý mesiac nárazovo pripojiť do systému všetkých. Žiadali viac času na to, aby sa s e-zdravotníctvom prakticky zoznámili. Chýbal im manuál, ktorý by riešil krízové situácie. A báli sa, že prídu o licenciu.

Ich právna analýza ukázala, že ak od 1. januára 2018 nebudú používať e-preukaz s čítačkou, hrozí im od Ministerstva zdravotníctva pokuta 3 300 eur. Potrestanie štát oznámi Lekárskej komore, ktorá lekárovi zruší registráciu.

Minister Drucker aj riaditeľ NCZI Blaškovitš v priebehu roka opakovali, že nie je očakávateľné, aby boli začiatkom roka 2018 pripojení všetci lekári. Ak to vedeli, prečo zákon hrozil až zrušením ordinovania tým, ktorí v systéme nebudú? Ministerstvo zdravotníctva to Aliancii Fair-play nevysvetlilo.

Peter Blaškovitš lekárov upokojoval a vyhlásil, že v roku 2018 ich trestať nebudú. Tomáš Drucker je prísnejší. Pokutovať nechce len tých, ktorí sa nepripoja z objektívnych dôvodov – napríklad pre prekážky, za ktoré nemôžu.

Zdravotníci sú však rôzne technicky zdatní. Asi štyridsať percent všeobecných lekárov tvoria päťdesiatnici. Každý potrebuje iný čas na to, aby si novinku osvojil. To je len subjektívny, no ľudsky pochopiteľný dôvod na väčšiu zhovievavosť. Prečo s tým zákon nepočíta? Ani na túto otázku rezort zdravotníctva neodpovedal.

V rokoch 2010 až 2016 sa štát pri eHealthe správal tak, akoby žiadne termíny neexistovali. Mesiace pred spustením to bolo naopak. Vyzeralo to, akoby už nezáležalo na ničom inom – len na termíne.

„Učebnicový príklad zlyhania štátneho IT projektu“

Pri otázkach k meškaniu štát aj firmy často ukazujú za hranice. „Je treba si uvedomiť, že projekty podobného zamerania aj v iných vyspelejších krajinách sa zavádzali rovnako dlho,“ tvrdí Lynx. V Dánsku to podľa riaditeľa Róberta Kollára trvalo ešte dlhšie, Briti mali eHealth dokonca zastaviť.

Riaditeľ NCZI Blaškovitš zvykne uvádzať ako príklad Rakúsko. Po desiatich rokoch príprav tam vraj fungujú len úplné základy a do systému je pripojených len 60 percent lekárov. Takéto porovnania dodávajú kontext, no zmenšujú citlivosť na konkrétne zlyhania doma. A tých nie je málo.

Nereálne časové plány. Čo vláda, to zmeny v prioritách. Zasahovanie do vysúťaženej zákazky. Priveľká závislosť na iných IT projektoch. Nedostatočná koordinácia procesov. Malý dôraz na efektivitu. Zlyhávajúca spolupráca úradov. Roztrúsená zodpovednosť. Rezervy v kontrole dodanej práce. Nepostačujúce záťažové testy.

Slabý kontakt so zdravotníkmi. Podcenenie procesu pripájania do centrálneho systému. Ignorovanie nedostatočného technického vybavenia ordinácií. Zahmlievanie skutočného stavu. Neriešenie motivácie lekárov. Chýbajúci komunikačný plán. Zákon, ktorý pri sankciách predbieha realitu.

„eHealth je učebnicový príklad zlyhania štátnych IT projektov v časoch OPIS. Štát by si k tomu mal spraviť poctivú analýzu zvnútra a množstvo ponaučení aj formalizovať,“ myslí si Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.

Nájsť ľudí, ktorí by za pochybenia mali niesť zodpovednosť, nie je jednoduché. Ministerstvo zdravotníctva rado zdôrazňuje, cez koľko rôznych dverí rozhodnutia prešli, kým nadobudli výslednú podobu.

Niekoľkoročné meškanie? Zmeny navrhovali projektoví manažéri. Schválil ich Výkonný výbor. Po ňom Riadiaci výbor. Na súhlas išli Ministerstvu financií – vtedy sprostredkovateľský orgán pre OPIS. Odobril ich aj Úrad vlády – riadiaci orgán informatizácie. Potom ich dostal na stôl minister.

Čachre s hardvérom? Zdravotníctvo vraj len reagovalo na Ministerstvo financií. To ono pozastavilo iný IT projekt, na ktorom eHealth závisel. Riešenie vzniknutej diery hľadali spolu. Odobril ho aj Úrad vlády, ktorý vtedy posudzoval aj možný zásah do už vysúťaženej zákazky. Podpis ministra prišiel až na konci.

Zodpovednosť za elektronizáciu zdravotníctva je roztrúsená. Tiahne sa cez niekoľko volebných období a padá na mnoho inštitúcií, politikov či úradníkov. Výsledok? Podľa odpovede Ministerstva zdravotníctva nebol v rezorte za meškania v rokoch 2010 až 2015 potrestaný nikto –  zodpovední tam už nepracovali.

Čo ďalej?

Ostrým spustením sa elektronizácia zdravotníctva nekončí. Zo služieb, ktoré eZdravie ponúkať, fungujú v praxi len niektoré: e-recept, online zdravotná knižka, záznamy z vyšetrenia a laboratórií. Pacient si z pohodlia svojej obývačky nepozrie, či sa posunul na čakacej listine. Ani sa neobjedná k lekárovi cez web.

Zatiaľ, tvrdí NCZI. Ich argument: ak by spustili všetky služby naraz, vraj by zahltili lekárov. Pol roka (by) nerobili nič iné, len sa školili, nemali by čas venovať sa pacientom,“ vysvetľoval Peter Blaškovitš Trendu.

V ďalšej fáze plánujú dostať eZdravie do mobilov. V samostatnom projekte chcú tiež rozbehnúť telemedicínu – poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku.

To je tá služba štátu občanom, ktorá mala podľa pôvodných plánov fungovať v roku – 2013.

Pavol Lacko ([email protected])

Tento materiál vznikol aj vďaka podpore bežných občanov. Ak aj vy chcete prispieť k lepšej verejnej kontrole, môžete veľmi jednoducho finančne podporiť Alianciu Fair-play, aby sme sa podobným témam mohli venovať intenzívnejšie. Ďakujeme. Ak chcete mať najčerstvejšie informácie o našej práci, sledujte facebookovú stránku Aliancie Fair-play.

Darujte

Ďakujeme všetkým individuálnym darcom, ktorí nás podporili priamo tu, cez portál Dobrá krajina alebo cez 2 % z daní.

Teraz najčítanejšie